Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoP-4-2013.pdf
PDF · 80.77 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/4/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej, sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Františka Potockého, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. H., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B., P. č. XXX, zastúpená advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, so sídlom O., H. č. XXXX, a otec J. H., nar. XX.X.XXXX, bytom B., P. č. XXX, zastúpený advokátkou JUDr. Ivicou Firstovou, so sídlom G. F., K. č. XXXX, o zvýšenie výživného, v konaní o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 7P/59/2012-47 zo dňa 29. októbra 2012, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky na zvýšenie výživného podľa § 78 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že v danom prípade došlo k zmene pomerov, a to na stane rodičov, ako aj maloletej. Príjem matky sa od poslednej úpravy výživného zvýšil takmer o 100,- eur mesačne, u otca je to však naopak. Jeho čistý mesačný príjem poklesol približne o 100,- eur mesačne. Maloletá navštevuje v súčasnosti 2. stupeň základnej školy. Pri rozhodovaní musel súd brať do úvahy skutočnosť, že otec zo svojho príjmu 457,94 eur mesačne platí výživné na 3 deti vo výške 315,- eur mesačne (bežné výživné plus 60,- eur zameškané výživné). Aj z výpovede samotnej matky detí je zrejmé, že otcova finančná situácia je zlá a tento si musí peniaze požičiavať od vlastnej matky, resp. má dlžoby. Navyše po dohode o vyporiadaní BSM otec musí riešiť svoje bytové pomery, pričom vo vzťahu k bývalej manželke konštatoval okresný súd jeho veľkorysosť. Na skutočnosť, že otec mal okrem tých zamestnaní, ktoré vykonáva pre obec, resp. pre základnú školu, aj ďalšie zamestnania s podstatnejším príjmom, neboli produkované žiadne dôkazy, osoba ktorej mal pomáhať s rekonštrukciou už nežije, v prípade montáže satelitov išlo o činnosť v minulosti. Navyše aj z výpovede svedkyne je zrejmé, že v prípade otca ide často o vzájomnú pomoc v rámci komunity dediny, kde nie sú vždy protihodnotou peniaze, ale často pomoc, alebo odpracovanie na stavbe. Výživné má síce prednosť pred akýmikoľvek výdavkami, ale vždy musí byť určované v spojitosti s možnosťami a schopnosťami toho, kto má výživné poskytovať. V danom prípade je zrejmé, že vzhľadom na príjem a vyťaženosť otca v rôznych prácach, nemožno predpokladať, že by tento mal čas na inú činnosť, z ktorej môže dosahovať príjem. Výživné určené pôvodným rozhodnutím predstavuje maximálnu možnú výšku, ktorú môže otec platiť.
Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo ukončené zmierom, otec teda súhlasil s daným riešením majetkových pomerov. Podľa jej názoru nie je otec v tak zlej finančnej situácii, ako prezentuje. Keďže sa otec o maloleté dieťa nestará, mal by prispievať na úhradu polovice nákladov na dieťa, teda sumou 100,- eur mesačne. Odvolateľka poukázala na pripojený prehľad platov elektrotechnikov, z ktorého je zjavné, že otec by si mohol zabezpečiť vyšší príjem v odbore, v ktorom je vyučený. Otec navyše v obci B. zabezpečuje opravy televízorov a vykonáva montáž satelitov, z čoho mu plynie príjem. Od 14.10.2012 neplatí splátky pôžičky poskytnutej Štátnym fondom rozvoja bývania, a ani splátky zameškaného výživného - mesačne mu ostáva naviac suma 90,- eur. Okresný súd nevyhodnotil správne jej príjem, pretože je v ňom zahrnutý aj daňový bonus. Fakticky je tak jej príjem nižší ako v roku 2009. Otec nepreukázal výdavky spojené s bývaním v rodinnom dome súp. č. XXX v B.. Naviac sa otec stal spoluvlastníkom rodinného v rozsahu 1/8 z titulu dedenia.
Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že jeho finančná situácia sa zhoršila v roku 2011, kedy mu znížili plat a musel si v dôsledku toho začať požičiavať. Poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 8P/117/2012 zo dňa 22.11.2012, ktorým bolo zvýšené výživné na jeho dcéru R. zo sumy 85,- eur na 100,- eur mesačne. Na výživné vynakladá vysoké sumy, takže si z príjmu nedokáže zabezpečiť ani základné potreby. K zmieru v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva pristúpil z dôvodu, že konanie bolo pre neho finančne náročné a matka ho účelovo predlžovala. Vzdal sa pritom všetkých nehnuteľností, navyše musel zaplatiť súdny poplatok za konanie v sume 495,50 eur. Ak matka tvrdí, že sa u neho znížili výdavky v dôsledku splatenia zameškaného výživného, zabudla na skutočnosť, že musí riešiť bytovú otázku (aktuálne býva u kamaráta, ktorému prispieva na platby spojené s užívaním domu). Matka má vedomosť o tom, že sa dlhodobo liečil u ortopéda na začínajúcu coxartrózu, v dôsledku čoho mu bolo odporučené zmeniť zamestnanie z lešenára a stavebného robotníka, ktorého robil u firmy Ondruš, s.r.o. K jeho možnostiam zabezpečiť si lepší príjem poukázal na fakt, že výučný list získal v roku 1978 ako opravár čiernobielych elektrónkových televíznych prijímačov. Dlhú dobu pracoval ako stavebný robotník a aktuálne pri vývoji techniky vo svete nie je schopný opraviť moderné televízne prijímače. Tiež upriamil pozornosť na fakt, že matka má príjem zo spracovania mlieka a výroby syrových korbáčikov. Jeho príjem nebol znížený účelovo, ale pre zlú finančnú situáciu u zamestnávateľa. Pokiaľ ide o podiel na zdedenom rodinnom dome, tento neužíva, býva v ňom jeho matka, nemá z neho žiaden príjem.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že nemá nové dôkazy a návrhy na zmenu prvostupňového rozhodnutia.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že Zákon o rodine (§ 62 a nasl.) upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného rodiča voči dieťaťu. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Podľa súdnej praxe pre určenie výšky výživného k dieťaťu sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného rodiča. Na stanovenie výšky výživného je potrebné skúmať majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností povinného rodiča. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť k zmene odôvodnených potrieb oprávneného (napríklad v súvislosti s pribúdajúcim vekom, začínajúcou školskou dochádzkou, prípravou na budúce povolanie atď.), môže nastať i zmena v možnostiach a schopnostiach povinného (napríklad v dôsledku zmeny zárobku, pribudnutia či zániku vyživovacej povinnosti atď.). Ak sa tak stane, je možné previesť novú úpravu výšky výživného, a to buď jeho zvýšením alebo znížením, alebo dokonca zrušením vyživovacej povinnosti. Zmena rozsudku v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je prípustná od doby, kedy došlo k zmene pomerov. Zmena pomerov sa musí týkať skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu. Súd, ktorý má rozhodovať o novej úprave výživného, musí spoľahlivo zistiť, kedy došlo k zmene pomerov, rozhodnutie, ktorým sa mení pôvodné rozhodnutie, musí nadväzovať na pôvodné rozhodnutie vo svojom obsahu, ale i vo svojom výroku.
Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil podmienky pre posúdenie návrhu matky na zvýšenie výživného. Od poslednej úpravy výživného sa príjem otca znížil, naopak príjem matky vzrástol. Pri hodnotení zárobkových pomerov matky bolo nevyhnutné započítať aj daňový bonus, ktorý reálne zvyšuje jej životnú úroveň, ako aj životnú úroveň detí, na ktoré je poskytovaný. Okresný súd správne prihliadol na fakt, že otec si musí zabezpečiť po ukončení konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva bývanie. Náklady v súvislosti s výživným na tri deti sú v porovnaní s jeho príjmom také, že mu neostávajú prostriedky na platenie výživného na maloletú C. v takej miere, ako to požadovala matka. V konaní neboli zistené skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že sa otec vyhýba práci alebo, že by si nepriaznivú finančnú situáciu zapríčinil sám. Vzhľadom na aktuálne majetkové pomery otca je nutné konštatovať, že zákonné predpoklady pre zvýšenie výživného splnené neboli.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých je v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. konaním, ktoré možno začať i bez návrhu, preto rozhodol krajský súd o trovách odvolacieho konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.