Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8CoE-53-2012.pdf
PDF · 66.33 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/53/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného X.É. Ú. N. E. so sídlom v E. na E. ul. č. XX proti povinnému Q. Š. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v E. na T. ul. č. XX vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola so sídlom Exekútorského úradu v Košiciach na Jantárovej ul. č. 30 pod sp.zn. EX 1027/2007 o vymoženie 4,97 Eur s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 28.10.2011 č.k. 39Er/1400/2007-31 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v rozsahu 22,73 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že zaviaže povinného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, pretože nezavinil zastavenie exekúcie. Namietal, že súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní vôbec nezaoberal § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.8.2008 podľa ktorého rozhodnutie o náhrade trov konania možno vykonať len do troch rokov od uplynutia lehoty na ich zaplatenie. Uviedol, že jeho rozhodnutie sa stalo vykonateľným 2.11.2005 a posledný deň trojročnej prekluzívnej lehoty pripadol na 2.11.2008. Nasledujúcim dňom došlo k zániku jeho práva na vymáhanie pohľadávky, v dôsledku čoho všetky úkony súdneho exekútora vykonané po tomto dátume boli neúčelné. Konštatoval, že nezavinil zastavenie exekúcie, pretože návrh podal včas, ešte pred uplynutím prekluzívnej lehoty, pričom nemohol ovplyvniť činnosť súdneho exekútora pri vymáhaní pohľadávky.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Odvolací súd na základe odvolania oprávneného preskúmal napadnuté uznesenie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že je ho potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátiť na ďalšie konanie.
Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávnenej proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka rozhodol zákonný sudca podľa § 374 ods. 4 O.s.p. tak, že mu nemieni úplne vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa nepostupoval dôsledne, ak zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie na základe konštatovania, že zavinil zastavenie exekúcie, pretože navrhol zastavenie exekúcie, pretože sa nevysporiadal s tak významnou objektívnou skutočnosťou, akou je zánik vymáhaného nároku v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty na jeho vymáhanie v priebehu konania. Z predloženého spisu vyplýva, že exekučným titulom v konaní je rozhodnutie X. z 19.9.2005 č. N., ktorým bola povinnému uložená povinnosť nahradiť štátu trovy konania 4,97 Eur na účet oprávneného. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.10.2005 a vykonateľnosť 2.11.2005. Oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie 27.4.2007 a lehota na vykonanie rozhodnutia uplynula 2.11.2008 (§ 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení platnom do 31.8.2008), odkedy sa vymáhaná pohľadávka prekludovala a exekúcia sa stala neúčelnou. Vzhľadom k tomu, že po vydaní rozhodnutia došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom a zánik práva nastal skôr, ako oprávnený navrhol z tohto dôvodu zastaviť exekúciu, súd prvého stupňa nemal pri rozhodovaní o trovách konania izolovane zohľadniť, že zobral návrh na vykonanie exekúcie späť, ale mal podrobnejšie skúmať, prečo tak urobil, a či skutočne zavinil vznik trov exekúcie, ktoré by mal preto znášať podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ oprávnená osoba podala návrh na vykonanie exekúcie včas, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnený totiž do straty účinnosti exekučného titulu nemohol ovplyvniť postup exekučného súdu ani súdneho exekútora, či dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. 3 M Cdo 11/2009 zo dňa 21.7.2010). Pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a toto pochybenie má podstatný dopad na rozhodnutie o trovách exekúcie, bolo potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia vrátiť ho súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou vyhodnotiť, aký vplyv na rozhodnutie o trovách exekúcie má prekludovanie pohľadávky oprávneného (rešpektujúc pritom právny názor odvolacieho súdu o zániku vymáhaného práva), v závislosti od prijatého záveru, t. zn. kto by mal znášať trovy exekúcie a potom opätovne preskúmať vyčíslenie trov súdneho exekútora, určiť ich rozsah a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo určité a spätne preskúmateľné.
Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.