Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/20/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava 851 01, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava 851 01, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: R. E., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX XX, R. XXX/XX, štátna občianka SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom naposledy Bratislava - Dúbravka 841 01, Ľuda Zúbka 2, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, Advokátska kancelária, so sídlom Stropkov 091 01, Námestie SNP č. 7, o zaplatenie 115,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -20 zo dňa 29.9.2011, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo veci samej, ako aj vo výroku o náhrade trov konania.

N e p r i z n á v a účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým zastavil konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 82,77 eur. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 1,39 eur. V prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 4,58 eur a zmluvnej pokuty vo výške 26,56 eur, zamietol.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť GE Money, a.s., sa žalobou zo dňa 29.12.2008 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 13.447,60 Sk (413,85 eur) spolu s 0,1 % denným úrokom z omeškania zo sumy 12.467,60 Sk (413,85 eur) od 24.9.2007 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 2.493,52 Sk (82,77 eur), ako aj nahradiť trovy konania titulom poskytnutého a nesplateného revolvingového úveru, a taktiež titulom zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností zo strany žalovanej. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 20.5.2010 č. k. -63 bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 413,85 eur a 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 413,85 eur od 24.9.2007 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Nárok žalobcu na zaplatene úrokov z omeškania v časti prevyšujúcej 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 413,85 eur od 24.9.2007 do zaplatenia, súd zamietol. Nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,97 eur a zmluvnej pokuty vo výške 109,33 eur, vylúčil na samostatné konanie, v ktorom sa rozhodne aj o náhrade trov konania. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.7.2010 a vylúčené nároky boli zapísané pod sp. zn. . Žalobca podaním doručeným súdu dňa 3.10.2011 zobral žalobu čiastočne späť a špecifikoval svoje nároky tak,

že úrok z omeškania vo výške 5,97 eur (180,- Sk) predstavuje v zmysle Sadzobníka poplatkov 0,1 % za každú omeškanú splátku

- ku dňu 2.4.2007 predstavoval sankčný úrok sumu 0,93 eur (28,- Sk),

- ku dňu 3.5.2007 predstavoval sankčný úrok sumu 2,06 eur (62,- Sk),

- ku dňu 2.6.2007 predstavoval sankčný úrok sumu 2,99 eur (90,- Sk).

Vyššie uvedené sumy predstavujú spolu sumu 5,97 eur (180,- Sk). Zmluvná pokuta vo výške 26,56 eur (800,- Sk) predstavuje v zmysle Sadzobníka poplatkov 20 % z dlžnej čiastky, minimálne 3,32 eur (100,- Sk),

- ku dňu 2.4.2007 predstavovala zmluvná pokuta sumu 13,28 eur (400,- Sk),

- ku dňu 3.5.2007 predstavovala zmluvná pokuta sumu 6,64 eur (200,- Sk),

- ku dňu 2.6.2007 predstavovala zmluvná pokuta sumu 6,64 eur (200,- Sk).

Vyššie uvedené sumy neuhradenej zmluvnej pokuty spolu predstavujú sumu 26,56 eur (800,- Sk). Žalobca vzal zároveň žalobu čiastočne späť v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 82,77 eur. V danom prípade úprava spotrebiteľských zmlúv v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch a , má prednosť pred úpravou a keďže Zákon o spotrebiteľských úveroch nerieši konkrétnu otázku primeranosti zmluvnej pokuty, použije sa na právne posúdenie tohto nároku, úprava podľa . Súd sa zaoberal výškou dohodnutej zmluvnej pokuty a jej primeranosťou vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke a k vzájomným právam a povinnostiam účastníkov právneho vzťahu v zmysle ustanovení právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Súd pri rozhodovaní zohľadnil nielen hodnotu zabezpečovanej povinnosti, ale aj jej význam. Dospel k záveru, že dojednaná zmluvná pokuta vo výške 20 % je neprimerane vysoká, lebo predstavuje až 1/5 dlžnej sumy. Keďže nekalá (neprijateľná) zmluvná podmienka je neplatná, súd nepriznal žalobcovi nárok na jej plnenie. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd zamietol žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty 82,77 eur. Čo sa týka uplatneného nároku na úroky z omeškania, súd poukázal na právne odôvodnenie skoršieho rozsudku, v ktorom ustálil, že zmluvná voľnosť strán pri spotrebiteľských úveroch je obmedzená tak, že sa nemôže táto zmluvná voľnosť aplikovať v neprospech spotrebiteľa ani v tej časti, ktorá sa týka úrokov z omeškania a nemôže preto

dohodnutý úrok z omeškania predstavovať sumu, ktorá nezodpovedá ustanoveniu a v nadväznosti na to Nariadenia vlády SR č. . Preto, pokiaľ sa žalobca domáha zaplatenia aj 0,1 % úrokov z omeškania denne, tento nárok je v rozpore s a Nariadenia vlády SR č. . Oprávnený a zákonný je nárok žalobcu na úroky z omeškania len vo výške 8,5 % ročne. Preto súd v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd teda z uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania priznal iba nárok vo výške zodpovedajúcej 8,5 % výške úrokovej sadzby ročne (1,39 eur) a v prevyšujúcej časti (4,58 eur) žalobu o tieto úroky z omeškania zamietol.

Posledným výrokom rozsudku bolo rozhodnuté, že súd nepriznáva účastníkom náhradu trov konania.

Súd tak rozhodol podľa (ods. 1) s tým, že by o náhrade trov malo byť rozhodované inak podľa . Súd však poukázal na skutočnosť, že žaloba bola podaná advokátom a trovy konania v prevažnej miere pozostávajú z trov právneho zastúpenia. V týchto sporoch sa jedná o rutinne podávané žaloby tou istou advokátskou kanceláriou v množstve sporov, ktoré sa vedú na tamojšom súde, pričom právny zástupca používa rovnaký text rovnakej žaloby, pripája k žalobe rovnaké dôkazy, z ktorých napokon vyplynulo, že neboli spôsobilé uniesť dôkazné bremeno vo všetkých ním tvrdených skutočnostiach. Žalobca na realizáciu prístupu k spravodlivosti využil tzv. neprimeraný prostriedok, ktorým vyvolal zbytočné trovy konania a navýšil tak povinnosť spotrebiteľa o tieto trovy, ktoré od neho požaduje v žalobe. Pritom takúto žalobu mohol po jej prípadnom skoncipovaní advokátom použiť vo

všetkých sporoch, rovnako aj u prípadného pokusu o zmier, ktorého odôvodnenosť je otázna, ako aj v prípade návrhu na zámenu účastníka, pretože tento navyše žalovaný nevyvolal a tieto trov sú zjavne neúčelné pre uplatnenie práva. Právne zastúpenie tu nie je namieste, pretože sa ani pre postoj spotrebiteľa neočakávala aktívna obrana a právny zástupca sa ani nemienil zúčastňovať na pojednávaní, pretože vo všetkých prípadoch sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlňoval. V dôsledku toho v takomto konaní žalobcu ako poskytovateľa sa prejavuje porušenie zásady rovného prístupu oboch účastníkov k spravodlivosti, keďže je zrejmé, že na druhej strane sporu je spotrebiteľ, ktorý nemá právne vzdelanie a v dôsledku svojich pomerov je tak druhotne znevýhodnený v tomto vzťahu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Napadol ním výrok rozsudku, ktorým bola žaloba na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietnutá, ako aj výrok o trovách konania. Ako dôvod uviedol, že súd nesprávne posúdil nárok žalobcu, nakoľko v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná porušila povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a Obchodných podmienok, na základe čoho je povinná znášať z toho vyplývajúce sankcie spočívajúce okrem iného v zaplatení zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je upravená vo všeobecných ustanoveniach a niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute sú predmetom úpravy aj . Žalobca dostatočným spôsobom špecifikoval povinnosť, za porušenie ktorej je žalovaná povinná žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu, ako aj spôsob určenia zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta bola dohodnutá primerane. Obdobná výška sankcie za neplnenie zmluvných povinností býva štandardne ustanovená aj v zmluvách uzatvorených medzi fyzickými osobami na jednej strane a bankovými inštitúciami na strane druhej. Zmluvná pokuta plní predovšetkým zabezpečovaciu funkciu, predmetom ktorej je zabezpečenie plnenia záväzku druhej zmluvnej strany, ktorá je povinná

zaplatiť zmluvnú pokutu bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy bola spôsobená škoda. Uvedený argument sa nezhoduje s názorom súdu, že zmluvná pokuta vo výške 20 % z dlžnej sumy je neprimerane vysoká. Nakoľko žalovaná porušila svoju povinnosť uhrádzať splátky včas, žalobca uplatnil svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá mu vyplýva z platne uzavretej zmluvy, súčasťou ktorej sú obchodné podmienky. K rozhodnutiu o trovách konania uviedol, že zákon číslo , ktorý zaviedol inštitút drobných sporov jednoduchším a rýchlejším konaním, zároveň umožnil súdu, aby neprimerane vysoké trovy konania voči pohľadávke znížil, prípadne vôbec nepriznal. Podľa všeobecnej časti dôvodovej správy k tomuto zákonu, cieľom úpravy je reagovať na neprimeranosť pri rozhodovaní o trovách konania najmä s poukázaním na cestovné náklady. Cieľom navrhovaného zákona nie je nepriznať účelne vynaložené náklady, ale tam, kde to odôvodňuje spoločenská požiadavka na primeranosť plnení, je potrebný citlivý legislatívny zásah. Napríklad nie je dôvod, aby v sporoch s nižšou hodnotou sporu, vrátane drobných sporov a za stavu, že neide o zložitú právnu vec, si účastník nemohol vybrať advokáta v mieste sídla súdu, alebo aby z dôvodu hospodárnosti nemohol vystupovať na pojednávaní substitučný zástupca advokáta z obvodu sídla súdu. V predmetnom súdnom konaní nebol dôvod na nepriznanie žalobcom požadovaných trov právneho zastúpenia. Žalobca požaduje úhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby nevyhnutné potrebné na dosiahnutie úspechu vo veci. Podľa žalobcu nemožno súhlasiť s odôvodnením tejto časti rozsudku, nakoľko nemožno spájať podobnosť jednotlivých žalôb s tým, že by zo strany právneho zástupcu žalobcu nedochádzalo k príprave, prevzatiu a rokovaniam o každom jednotlivom prípade, ktorý má byť žalovaný na súde. Je zrejmé, že správne a účinné vykonanie právneho zastúpenia si vyžaduje už pri prevzatí veci posúdiť, či je vôbec možné a rentabilné riešiť prostredníctvom súdneho konania. Žalobca má za to, že nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia v tomto konaní by bolo v rozpore s článkom 47 . Nie je možné sa stotožniť ani s názorom súdu, že právne zastúpenie nie je namieste, pretože pre postoj spotrebiteľa sa neočakávala aktívna obrana a právny zástupca sa ani nemienil zúčastňovať pojednávaní. Žalobca, ani právny zástupca, pred iniciovaním súdneho konania nevie predpokladať aktivitu žalovaného, či sa tento bude aktívne brániť v danom spore, resp. či sa nechá zastúpiť právnym zástupcom, alebo nie. Skutočnosť, že právny zástupca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaniach nasvedčuje tomu, že za účelom hospodárnosti, aj s ohľadom na výšku pohľadávky, nemá v úmysle zbytočne zvyšovať trovy konania, ktoré by sa inak navýšili o úkon právnej služby - účasť na pojednávaní, cestovné náhrady a stratu času spojenú s účasťou na pojednávaní, to všetko v závislosti od počtu vytýčených pojednávaní. Skutočnosť, že sa jedná o obdobný spor, nie je v žiadnom prípade relevantná, nakoľko právny zástupca musí ku každému prípadu pristupovať s osobitnou starostlivosťou. Trovy právneho zastúpenia tak, ako boli vyčíslené v rámci konania, sú nepochybne účelne vynaložené trovy a sú nevyhnutne potrebné na dosiahnutie úspechu v tejto veci. V prípade, že by bol súd iného

názoru, došlo by k porušeniu zásady rovného prístupu oboch účastníkov k spravodlivosti, nakoľko ako žalovaná, ani žalobca nemá právnické vzdelanie. Preto navrhol výrok o trovách prvostupňového rozsudku zmeniť a prisúdiť mu trovy v súlade s jeho žalobným návrhom. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 29,81 eur s DPH pozostávajúcich z 1 základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby vo výške 20,92 eur s DPH, ako aj režijného paušálu 8,89 eur za podanie odvolania.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa podaním doručeným súdu dňa 10.11.2011, vstúpilo do konania na strane žalovanej ako vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Bratislava - Dúbravka 841 01, Ľuda Zúbka 2, IČO: 42 176 778 - ďalej len Združenie. V oznámení o vstupe sa obmedzilo Združenie na žiadosť o doručenie žaloby na začatie konania a jej príloh a na uplatnenie náhrady trov tohto konania.

Odvolaním žalobcu nebol prvostupňový rozsudok dotknutý vo výroku, ktorým bolo konanie zastavené, vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 1,39 eur, ani vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 4,58 eur. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (, a os. 2 ). Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (, ). Pri preskúmavaní napadnutej časti rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať túto časť rozsudku z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimku v tomto smere môžu tvoriť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, ). Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

V preskúmavanej veci došlo k uzavretiu zmluvy o úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 30.8.2003, teda ešte pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, a teda aj predo dňom 1.4.2004, keď nadobudli účinnosť ustanovenia až novely o spotrebiteľských zmluvách.

V súlade s , bol právny predchodca žalobcu povinný uzavretú spotrebiteľskú zmluvu dať do súladu s ustanoveniami a do 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, t. j. do 31.7.2004. Nesplnenie tejto povinnosti bolo sankcionované neplatnosťou tých ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, ktoré neboli dané do súladu s a ( ), Podľa znenia účinného ku dňu 1.4.2004, sa za spotrebiteľské zmluvy nepovažovali úverové zmluvy. Podobne ustanovenie , neuvádzalo ako príklad neprijateľnej zmluvnej podmienky aj takú, ktorá by zodpovedala terajšiemu zneniu a ktorou by si účastníci spotrebiteľskej zmluvy dohodli neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku spotrebiteľa.

Týmto ustanovením (, ods. 3) bol do zakotvený princíp tzv. nepravej spätnej pôsobnosti práva. V zmysle tohto princípu právne vzťahy hmotného práva, ktoré vznikli za platnosti práva starého, sa spravujú zásadne týmto právom, vrátane otázok ich vzniku, a to až do doby účinnosti práva nového. Po jeho účinnosti by sa už mali spravovať výlučne týmto právom novým. V preskúmavanej veci by sa malo jednať o v znení účinnom od 1.4.2004.

Pre rozhodnutie v tejto veci bolo preto právne relevantné len ustanovenie , podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka), ako aj ustanovenie , podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

K samotnému dňu uzavretia zmluvy o úvere, t. j. ku dňu 30.8.2003, bola ochrana spotrebiteľov v slovenskom práve zabezpečovaná Zákonom o ochrane spotrebiteľa číslo

, ako aj Zákonom o spotrebiteľských úveroch číslo . Právne vzťahy z úverovej zmluvy sa v súlade s os. 1 písm. d) spravovali týmto zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Skôr uvedené spotrebiteľské zákony sú však tzv. lex specialis vo vzťahu ku . sa preto aplikuje len na tie práva a povinnosti zo spotrebiteľských úverových zmlúv, ktoré nie sú osobitne upravené v Zákone o ochrane spotrebiteľa, a ani v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Použitie bolo potom prípustné len podľa , t. j. v prípadoch, ak niektoré otázky nebolo možné riešiť podľa .

Zákon o ochrane spotrebiteľa v § 23a definoval ako typovú zmluvu takú zmluvu, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvní. Súčasne v § 23a ods. 2 písm. d) vyslovil zásadu, že typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Za konanie v rozpore s dobrými mravmi označovalo § 6 ods. 3 tohoto zákona také konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie, alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaných služieb, alebo konanie, ktoré môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej slobody.

Zákon o ochrane spotrebiteľa neobsahoval osobitnú úpravu práv spotrebiteľa v prípade, že by uzavretá spotrebiteľská zmluva obsahovala neprimerané podmienky, ktoré by boli v rozpore s dobrými mravmi. Preto v takom prípade boli súdy povinné aplikovať všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch, predovšetkým ustanovenie a .

Prvostupňový súd sa so všetkými skôr uvedenými zákonnými ustanoveniami v odôvodnení svojho rozhodnutia právne nevyporiadal.

Počnúc od 1.5.2004 pristúpila Slovenská republika k Európskej únii. Vzhľadom k tomu sú považované súdy Slovenskej republiky ako vnútroštátne súdy členského štátu Európskej únie za súčasť súdneho systému Európskej únie. Zmluva o pristúpení výslovne zakotvila záväznosť úniového práva pre pristupujúce štáty. Pre rozhodnutie v preskúmavanej veci by mala byť právne významná Smernica Rady ES 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách - ďalej len Smernica. Smernicu Európskych spoločenstiev nemožno aplikovať priamo, lebo smernica ako prameň komunitárneho práva nemá horizontálny (teda v zásade súkromnoprávny) priamy účinok.

Avšak existuje komunitárna povinnosť vykladať vnútroštátne právo spôsobom zlučiteľným so smernicou, ako to vyložil Súdny dvor EÚ vo veci C 17/83 von Colson & Comman (tzv. nepriamy účinok smernice). Podľa rozsudku Súdneho dvora ES C - 302/04 z 10.1.2006 má síce Súdny dvor právomoc na výklad smernice výlučne odo dňa pristúpenia nového členského štátu k Európskej únii, avšak od pristúpenia k Európskej únii vnútroštátny súd nového štátu je povinný vykladať ustanovenia vnútroštátneho práva v súlade so smernicou.

Predmetom odvolacieho konania je len rozhodnutie o zmluvnej pokute. Vychádzajúc zo skôr uvedených zásad a právnej úpravy, je možné dospieť k záveru o neplatnosti príslušnej časti tejto zmluvy upravujúcej

zmluvnú pokutu len za podmienok, že výška dohodnutej zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými mravmi ( ).

Pretože ani Zákon o ochrane spotrebiteľa, ani Zákon o spotrebiteľských úveroch nemali osobitnú úpravu o zmluvnej pokute a pretože ku dňu uzavretia úverovej zmluvy nemal úpravu oprávňujúcu súd znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, mali byť právne posudzované podmienky uzatvárania platnej zmluvy o zmluvnej pokute podľa ( až ), nakoľko by to bolo pre spotrebiteľa výhodnejšie. Neplatnosť právneho úkonu podľa , prípadne jeho časti podľa , je absolútna a má spätné účinky.

Žalovaná nepochybne túto zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľka (§ 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch) a jedná sa v konečnom dôsledku o zmluvu spotrebiteľskú, aj keď podľa vtedy platného práva označovaného za typovú.

Zo žiadnych právnych predpisov platných ku dňu 30.8.2003 vzťahujúcich sa na úverovú zmluvu nie je možné vyvodiť záver o tom, že by dohoda o zmluvnej pokute vo výške 20 % z dlžnej sumy, mohla byť sama o sebe neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Podobne nie je v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si účastníci úverovej zmluvy dohodnú ako sankciu za omeškanie so splnením záväzku, a teda za porušenie zmluvnej povinnosti, súčasne úrok z omeškania, aj zmluvnú pokutu. Kým úrok z omeškania je príslušenstvom pohľadávky, je zmluvná pokuta samostatným majetkovým nárokom, ktorý musí byť účastníkmi osobitne dohodnutý. Ak je zmluvná pokuta viazaná na omeškanie so splnením peňažného dlhu, môže byť dlžník zaviazaný k zaplateniu tejto pokuty súčasne s úrokom z omeškania. Zmluvná pokuta vylučuje iba nárok veriteľa na náhradu škody, ktorá z porušenia zabezpečovanej povinnosti vznikla ( ). Právo účastníkov dohodnúť si pre prípad omeškania so zaplatením peňažného dlhu zmluvnú pokutu je obmedzené len prípadnou neprimeranosťou dohodnutej výšky zmluvnej pokuty. V prípade spotrebiteľskej úverovej zmluvy by bolo možné nepriznať vysokú zmluvnú pokutu pre rozpor s dobrými mravmi ( a Zákona o ochrane spotrebiteľa a a ).

Primeranosť zmluvnej pokuty závisí od účelu jej dojednania. Čím je vyššie riziko, že dlžník svoj záväzok zo zmluvy nesplní riadne a včas, tým je namieste dojednanie vyššej zmluvnej pokuty.

Pri posudzovaní primeranosti dojednanej zmluvnej pokuty v preskúmavanej veci sa prvostupňový súd nevyporiadal s tým, že za také isté porušenie zmluvnej povinnosti, t. j. za omeškanie so splnením toho istého záväzku, si zmluvné strany dojednali aj úrok z omeškania

vo výške 0,1 % denne, t. j. 36,5 % ročne. Dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 20 % z dlžnej sumy by potom bolo prijateľnou sankciou len za predpokladu, že by sa účastníci v zmluve dohodli na súčasnom zaplatení primeraných úrokov z omeškania. Súhrn týchto zmluvných sankcií za to isté porušenie zmluvnej povinností dohodnutých v zmluve zo dňa 30.8.2003 má za dôsledok neplatnosť nielen časti zmluvy o úrokoch z omeškania, ale aj časti zmluvy o zmluvnej pokute.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne ( v spojení s ). Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Písomná forma bola zachovaná, ak bol právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila (, v spojení s ). Povinnosť dodržať písomnú formu dohody o zmluvnej pokute nemožno preklenúť aplikáciou , o všeobecných obchodných podmienkach.

Z preskúmavaného spisu nie je zistiteľné, že by úverová zmluva tvorila s Obchodnými podmienkami jediný dokument podpísaný žalovanou. Samotná táto skutočnosť má za dôsledok neplatnosť tejto časti zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou.

Odvolací súd v súlade s vyzval účastníkov, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia a Zákona o ochrane spotrebiteľa číslo 634/1992

Zb., ako aj , a v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ktoré prvostupňový súd pri právnom posudzovaní veci nepoužil a ktoré môžu byť pre rozhodnutie veci podstatné.

Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo veci samej, ktorou bola zamietnutá žaloba na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 26,56 eur.

Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania, aj keď z iných dôvodov, než súd prvého stupňa. Odvolací súd sa síce stotožňuje s právnym názorom odvolateľa, že aj on má v súlade s článkom 47 SR právo na právnu pomoc v konaní pred súdom, a teda aj právo nechať sa v konaní zastupovať advokátom. Právo na náhradu takto vzniklých trov konania je však závislé od úspechu v súdnom spore.

V súvislosti so zisťovaním úspešnosti účastníkov konania je treba vychádzať z toho, že predmetom konania bola nielen v žalobe uplatnená istina 446,38 eur, ako aj zmluvná pokuta vo výške 82,77 eur, ale aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 36,5 % ročne z istiny 413,85 eur, a to za obdobie od 24.9.2007 do zaplatenia, čomu v zmysle vyhlášky číslo o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci - ďalej len Vyhláška, zodpovedá doba 5 rokov, t. j. do 24.9.2012. Kapitalizovaná suma takéhoto úroku z omeškania sa rovná čiastke 756,51 eur. Žalobca sa teda podanou žalobou domáhal zaplatenia celkovej čiastky 1.285,66 eur.

Úspešnosť žalobcu sa posudzuje porovnaním žalovanej čiastky s čiastkou prisúdenou. Takto bola prisúdená istina 413,85 eur a kapitalizovaný úrok z omeškania 1,39 eur. Okrem toho za obdobie od 24.9.2007 do 24.9.2012 tvorí pre účely zisťovania úspešnosti súčasť prisúdenej sumy aj kapitalizovaný úrok z omeškania priznaný vo výške 8,5 % (176,17 eur). Celkove bola teda žalobcovi prisúdená čiastka 591,41 eur. To predstavuje 46 % úspešnosť žalobcu. Za tohoto stavu v súlade s nemá žiaden z účastníkov prvostupňového konania právo na náhradu trov.

Úspech v odvolacom konaní mala žalovaná. Tejto žiadne trovy nevznikli. Vedľajší účastník na strane žalovanej si síce uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, avšak ich výšku nevyčíslil, naviac neurobil v prospech žalovanej žiaden úkon právnej pomoci. Neúspešnému žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd rozhodol v tejto veci v senáte v pomere hlasov 3 : 0 ( z. č. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.