Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Er-66-2012.pdf
PDF · 88.02 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/66/2012
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného HSBC Bank plc, pobočka zahraničnej banky European Business Center, IČO: 35 929 979, Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, zast. Krivak & Co, Spoločenstvo advokátov, s.r.o., IČO: 36 863 475, Gajova 13, P.O.BOX 162, 810 00 Bratislava, proti povinnému v 1. rade: ELER Cosmetics, s.r.o., IČO: 36 240 133, 919 21 Zeleneč 227, povinnému v 2. rade: I. G., B.. XX.XX.XXXX, L. XXX/XX XXX XX Z., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Martin Hermanovský, Moskovská 18, 811 08 Bratislava, o vymoženie 1.312.790,20 EUR s príslušenstvom a trovy exekúcie, o návrhu na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 84,43 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 128238 zo dňa 07.02.2012 bol súdny exekútor, JUDr. Martin Hermanovský, v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe zmenkového platobného rozkazu č.k. 1Zm 648/2010 zo dňa 13.04.2011.
Dňa 21.08.2012 súdny exekútor doručil na tunajší súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti obidvoch povinných spolu s vyčíslením trov exekúcie. K podnetu pripojil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zo dňa 6.8.2012, v ktorom uviedli, že podľa informácií získaných súdnym exekútorom a ktoré sú mu známe aj z jeho vlastnej činnosti, povinní sa pred začatím exekúcie zbavili všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku, nedisponujú žiadnymi prostriedkami na účtoch, nevlastnia cenné papiere a nemajú žiadne pohľadávky voči tretím osobám. Povinný v 2. Rade pred súdnym exekútorom vyhlásil, že nevlastní žiaden majetok, ani nepoberá žiadne dávky a živí ho manželka.
V exekučnom konaní súdny exekútor zistil, že nie je možné úspešne pokračovať vo vymáhaní vyššie uvedenej pohľadávky, nakoľko šetrením majetkových pomerov povinných boli zistené skutočnosti, že povinný v 1. rade sa nenachádzal na adrese sídla v Zelenči, na uvedenej adrese nemá ani zriadenú poštovú schránku, zvonček ani žiaden priestor označený obchodným menom spoločnosti. Nikto z oslovených na tejto adrese povinného v 1. rade nepoznal, povinný v 2. rade sa nenachádzal na adrese trvalého bydliska v Zelenči, upovedomenie si prevzal na dohodnutom mieste, neboli zistený majetok ani bližšie informácie o povinných, motorové vozidlo vo vlastníctve povinného v 1. Rade zn. Toyota Avensis uvedené vo výpise z dopravného inšpektorátu sa ani na jednej z uvedených adries nenachádzalo.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Nakoľko súdny exekútor po vykonaní šetrenia dospel k záveru, že ďalším konaním v rámci exekúcie by nebolo možné uspokojiť ani trovy exekúcie a oprávnený navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinných, súd má za to, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené, preto exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 196 vety prvej Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška.
O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom od 1.1.2009.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške vo výške 274,69 EUR (odmenu vo výške 146,08 EUR a náhradu hotových výdavkov spojených s výkonom exekúcie podľa § 22 vyhlášky, a to poštovné vo výške 82,83 EUR, cestovné vo výške 19,39 EUR za pohonné hmoty, cestovné náhrady podľa § 22 ods. 2 vyhlášky v sume 37,04 EUR, náhradu za stratu času vo výške 13,20 EUR a 20% DPH v sume 45,78 EUR).
Ustanovenia § 14-16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti vo výške 33,19 EUR podľa § 14 ods. 2 vyhlášky. Súdny exekútor vykonal počas exekúcie 8 úkonov subsumovateľných pod taxatívny výpočet úkonov exekučnej činnosti podľa § 15 ods. 1 vyhlášky (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - povinný, 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke - SLSP), 4x zisťovanie majetku povinného - ODI, SP BA, výzva na vyhlásenie o majetku, pokus o vykonanie súpisu hnuteľných vecí, 1x doručenie príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke - SLSP) za ktoré mu za každý z nich podľa § 14 ods. 2 vyhlášky patrí paušálna odmena 3,32 EUR. Z dôvodu, že súčet týchto paušálnych odmien (26,56 EUR) nedosahuje minimálnu odmenu, súdom priznaná odmena predstavuje minimálnu odmenu, na ktorú má súdny exekútor nárok pri zastavení exekúcie.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za viacnásobné doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie a viacnásobné doručenie príkazu na začatie exekúcie. Tieto písomnosti treba
nepochybne doručiť, avšak z gramatického výkladu § 15 vyhlášky je zrejmé, že sa spoplatňuje ich doručenie ako úkon a nie každé doručenie. Takéto doručovanie sa premietne do náhrady za poštovné.
Nakoľko sa odmena zaokrúhľuje na najbližších 50 eurocentov nahor, súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 26 vyhlášky v sume 33,50 EUR.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, resp. kópií dokladov z exekučného spisu priložených k návrhu na zastavenie, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spisovom materiáli. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.
Výška vynaložených nákladov na poštovné bola preukázaná 3 kópiami doručeniek nachádzajúcimi sa v spisovom materiáli (3x upovedomenie o začatí exekúcie - povinní a oprávnený. Súdu je z jeho doterajšej činnosti ako aj z platného cenníka poštových služieb známe, že cena odoslania doporučeného listu s hmotnosťou do 100g 1. triedou do vlastných rúk bola v roku 2012 1,40 EUR, preto súd priznal súdnemu exekútorovi za poštovné náhradu za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie v celej uplatnenej výške 4,80 EUR. Ostatné hotové výdavky - poštovné (za doručenie žiadosti o udelenie poverenia, žiadosti o súčinnosť, 4 x exekučné príkazy na vykonanie exekúcie, doručenie úradného záznamu oprávnenému, návrh na zastavenie exekúcie) súdny exekútor nepreukázal, preto mu ich súd nepriznal.
V zmysle konštantnej judikatúry je exekučný súd povinný zaoberať sa pri priznávaní náhrady trov exekúcie otázkou efektivity jednotlivých úkonov súdneho exekútora zahrnutých do jeho vyčíslenia. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za cestovné za doručenie 17 x príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a 17 x príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, pretože ich považoval za neúčelné. Z dôvodu, že podľa názoru súdu účelným úkonom súdneho exekútora je doručenie príkazu na začatie exekúcie a vykonanie exekúcie len takej banke, u ktorej skorším zisťovaním podľa § 34 ods. 5 Exekučného poriadku bol zistený účet povinného potenciálne spôsobilý uspokojiť pohľadávku oprávneného. Z vyčíslenia trov exekúcie ani z predložených dokladov však nevyplýva, že by súdny exekútor vykonal predbežné šetrenie účtov povinných v bankách. Súdny exekútor tiež nepreukázal, že by vôbec vykonal cesty autom dňa 19.04.2012 a 23.02.2012. Z rovnakých dôvodov súd nepriznal ani náhradu za uplatnené hotové výdavky - poštovné vo vzťahu k tejto položke.
Výška cestovných náhrad bola vypočítaná v súlade s § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v platnom znení a s § 1 písm. b) opatrenia č. 632/2008 Z.z., o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, za uskutočnenú pracovnú cestu dňa 30.03.2012, 108 km jazdy medzi mestami Bratislava - Zeleneč a späť, pričom výpočet vychádzal z ceny pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu, zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky:
Vzdialenosť: 108 km; cena za 1 l PHM = 1,49 EUR; priemerná kombinovaná spotreba na 1 km = 0,060 =>
0,060 x 108 km = 6,48 l
6,48 x 1,49 = 9,66 EUR
paušálna náhrada = 0,183 EUR (6,20 Sk) /1 km =>
108 x 0,183 = 19,76 EUR
9,66 + 19,76 = 29,42 EUR
Súd priznal súdnemu exekútorovi uplatňovanú náhradu hotových výdavkov spojených s výkonom exekúcie podľa § 22 vyhlášky, a to poštovné vo výške 4,80 EUR a cestovné náhrady vo výške 29,42 EUR.
Podľa § 23 ods. 1 Exekučného poriadku, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súd priznal súdnemu exekútorovi v zmysle jeho návrhu náhradu za stratu času podľa § 23 Exekučného poriadku vo výške 2,64 EUR, vypočítanej ako trojnásobok sumy 0,66 EUR za cestu zo Bratislavy do Zelenča a späť, pričom trvanie cesty predstavovalo cca. 2 hodiny, t.j. 4 začaté polhodiny. V prípade náhrady za stratu času za doručovanie ostatných písomností resp. príkazov na začatie exekúcie a vykonanie exekúcie do 17 bánk nemá súd za preukázané, že tieto úkony boli skutočne realizované a podľa názoru súdu už z vyššie uvedených dôvodov neboli ani účelné. Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky v uplatnenej výške nepriznal.
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2012, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 a § 15 vyhlášky aj hotových výdavkov o 20% DPH zo sumy 70,36 EUR v celkovej sume 14,07 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
Súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti a náhradu za hotové výdavky v celkovej výške 84,43 EUR, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).