Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/289/2012

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa v 1. rade K.. I. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XX, G. G., v 2. rade K.. X. G., U.., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XX, G. G., v konaní obaja právne zastúpení JUDr. Petrom Bacíkom, advokátom, so sídlom Skuteckého 12, Banská Bystrica, proti odporcovi Peter Babic, s miestom podnikania Lúčna 1765/16, Hriňová, IČO: 41 855 272, v konaní právne zastúpený JUDr. Janou Sivokovou, advokátkou, so sídlom Partizánska cesta 1465, Hriňová, o zaplatenie 4201,19 Eur s prísl, o trovách konania, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 07.09.2012, sp. zn. - 80, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým uznesením žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal opierajúc sa o § a ods. 2 dôvodiac, nakoľko návrh v časti zaplatenia 2.300,- Eur bol v zmysle dohody o urovnaní zo dňa 12.12.2011 podaná zo strany navrhovateľa nedôvodne a navrhovateľ zavinil zastavenie konania v sume 2.300,- Eur, v tejto časti bol navrhovateľ povinný nahradiť trovy odporcovi ( ). Navrhovateľ bol úspešný v časti zaplatenia sumy 1.909,19 Eur s príslušenstvom. Potom celkový úspech v konaní mal odporca vo výške 398,80 Eur (2.300,- Eur - 1.909,19 Eur), t.j. 9,5%, ktorý si uplatnené trovy nevyčíslil, navrhovateľ v konaní úspešný nebol, preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Proti uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie dôvodiac, že prvostupňový súd pri danom rozhodovaní keď svoj názor a rozhodnutie podriadil pod ustanovenia a znenie prvej vety a vec a nároky posudzoval podľa procesného výsledku, opomenul vziať na zreteľ zásadné skutkové, hmotnoprávne i procesné skutočnosti preukázané obsahom spisu. Pred rozhodnutím o náhrade trov zastaveného konania podľa , súd má vždy zvážiť aplikáciu v celom znení, teda aj so zreteľom na postoj, správanie odporcu a celkovú dôvodnosť podania návrhu. Navrhovatelia si návrhom uplatnili nárok na 4.201,19 Eur, avšak pred otvorením pojednávania, teda na nemeritórnom pojednávaní dňa 16.11.2011 (s. l. č. 49 - zápisnica) bol účastníkom sporu daný časový priestor na mimosporové jednanie a vyriešenie veci. Účastníci sporu uzavreli dohodu o urovnaní dňa 12., resp. 13.12.2011 podľa , v zmysle ktorého urovnanie je dohoda, ktorou strany riešia vzájomnú spornosť alebo pochybnosť vzťahujúcu sa na ich záväzkový vzťah tým, že vzájomné práva a povinnosti upravia a nahradia novými. Doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený novým záväzkom vyplývajúcim z urovnania. V danom prípade obe sporové strany ustálili svoje práva tak, že povinný (odporca sa zaviazal uhradiť sumu 1901,19 Eur na účet oprávnených (navrhovateľov) dohodnutým spôsobom, teda zmenil sa základ nároku oprávnených navrhovateľov, t.j. meritum sporu a iniciatíva späťvzatia v časti 2.300,-Eur vzišla od oboch

zúčastnených strán (čl. 3 bod 2 dohody). Odporca ako povinný do 09. 02. 2012 nesplnil ani časť záväzku a neprejavil snahu tento dodržať, navrhovatelia podaním z 09. 02. 2012 (s. l. č. 53) požiadali o úpravu návrhu zo dňa 25. 08. 2011 a okresný súd uznesením sp. zn. -59 zo dňa 27. 02. 2012, právoplatný dňa 06. 04. 2012, zastavil konanie o 2.300,- Eur, rozhodol o trovách konania a pripustil zmenu petitu návrhu akceptujúc vznik nového záväzku v zmysle dohody o urovnaní. Okresný súd na prvom meritórnom pojednávaní dňa 06. 06. 2012 rozhodol podľa a na žiadosť odporcu rozsudkom pre uznanie, je nepochybné, že predmetné konanie bolo konaním o 1.901,19 Eur s príslušenstvom, čo konštatuje okresný súd aj v odôvodnení rozsudku. Podľa názoru navrhovateľov okresný súd mal rozhodovať len o trovách súdneho konania viažucich sa na meritum sporu, o zaplatenie 1.901,19 Eur s prísl., keďže v právoplatne zastavenom konaní o 2.300,- Eur, rozhodujúc o trovách konania, súd rozhodol relevantne len o súdnom poplatku. Ako navrhovatelia a úspešná strana v spore o 1.901,19 Eur si uplatnili nárok na trovy konania - trovy právneho zastúpenia (s. l. č. 70), opierajúc nárok o dôvodnosť návrhu s ohľadom na postoj, správanie a konania samotného odporcu. Zo spisového materiálu je preukázané, že odporca pristúpil na uzavretie zmluvy o dielo a na realizáciu diela ako osoba nespôsobilá na danú činnosť, keďže na ňu nemal oprávnenie v zmysle platného živnostenského listu. Úmyselne uviedol navrhovateľov do omylu, dielo vykazovalo hrubé vady, nedostatky a nedorobky, odporca neakceptoval snahu navrhovateľov o predsporové vyriešenie veci a nesplnil záväzok z dohody o urovnaní z 12. 12. 2011, čo bolo dôvodom zotrvania navrhovateľov v súdnom konaní o zaplatenie 1.901,19 Eur s prísl.. Odporca napriek opakovanému uznaniu záväzku a rozsudku z 06. 06. 2012, právoplatný 13. 07. 2012 a vykonateľný 17. 07. 2012, aj napriek písomnej výzve právneho zástupcu navrhovateľov zo dňa 20. 08. 2012, ku dňu podania odvolania neuhradil ani časť daného záväzku, takýto prístup, správanie a konanie odporcu je neetické, zámerné a účelové. Podľa názoru navrhovateľov mal súd postupovať tak, že mal právny dôvod zmeneného návrhu (dohoda o urovnaní) úplne oddeliť od právneho dôvodu pôvodnej žaloby (o náhradu škody), pretože účelom dohody o urovnaní, je urovnať všetky sporné záväzkové vzťahy medzi zmluvnými stranami a nahradiť ich novým záväzkom, čím uzavretím dohody o urovnaní došlo k zmene obsahu záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania. Späťvzatie návrhu v časti 2.300,- Eur a zastavenie konania v tej časti bolo prvým krokom, uzavretie dohody o urovnaní a pripustenie zmeny návrhu bolo druhým krokom, na základe ktorých došlo k oddeleniu pôvodného súdneho konania (o náhradu škody) od zmeneného súdneho konania (z dohody o urovnaní). Tým, že došlo k zmene návrhu, ktorú súd pripustil, došlo aj k zmene súdneho konania. Navrhovatelia preto nesúhlasia, že boli návrhom čo i len čiastočne neúspešní. Po zmene návrhu bola ustálená hodnota sporu 1.901,19 Eur, pričom boli v plnom rozsahu úspešní, keď súd mal im v plnom rozsahu priznať náhradu trov konania podľa . Otázka zavinenia čiastočného späťvzatia návrhu, vzhľadom na zmenu návrhu v súvislosti s uzavretím dohody o urovnaní a aj zmenou samotného obsahu súdneho konania, je absolútne irelevantná. V prípade rozhodovania odvolacieho súdu bez pojednávania, si navrhovatelia uplatňujú nárok na náhradu trov odvolacieho konania 48,30 Eur, a to za jeden úkon právnej pomoci - vypracovanie a podanie odvolania 40,67 Eur plus 7.63 Eur režijný paušál podľa , vyhl. č. . Navrhujú, aby odvolací súd podľa a nasl. rozhodol takto: „mení napadnuté uznesenie tak, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľom trovy prvostupňového konania 621,25 Eur a trovy odvolacieho konania vo výške 48,30 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľov, resp. aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové rozhodnutie“.

Vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľov podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací ( ods. l č. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „OSP“) preskúmal vec v medziach daných odvolaním podľa ust. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania postupoval v súlade so zákonom, s čím sa odvolací súd plne stotožnil a jeho rozhodnutie podľa ods. l potvrdil.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd dodáva, že rozhodovanie o náhrade trov konania má byť zrejmým a logickým ukončením celého súdneho konania. V ustanoveniach a sa premietajú zákonné princípy, podľa ktorých náhrada trov zaťažuje stranu, ktorá v spore nebola úspešná, resp. účastníka, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Všeobecne teda platí, že náhradu trov sporového konania ovláda zásada úspechu, ktorá je vo veci doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil alebo komu sa prihodila náhoda, ktorá ho vyvolala (, , ). Náhrada trov konania v prípade, že niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené, sa riadi ustanovením . Podľa prvej vety tohto ustanovenia účastník, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je povinný hradiť jeho trovy. Rozhodovanie o trovách konania v súvislosti so zastavením konania je tak založené na vyriešení otázky, ktorý z účastníkov zavinil jeho zastavenie. Pri posudzovaní zavinenia v zmysle však použitý výraz „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, keď príčinou je správanie účastníka konania (teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu), resp. aj náhoda a dôsledkom je vznik trov druhého účastníka. Zavinenie zastavenia sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku. Zavinením zastavenia konania je i späťvzatie návrhu na začatie konania. Podľa druhej vety však je povinný hradiť trovy konania odporca, ak bol návrh, ktorý bol podaný dôvodne, vzatý späť pre správanie odporcu vo vzťahu k požiadavkám navrhovateľa, pričom obidve tieto podmienky, t.j. dôvodnosť návrhu na začatie konania a správanie odporcu musia byť splnené súčasne. Pokiaľ ide o správanie odporcu, musí ísť výlučne o správanie samotného odporcu a o dôvodnosti podania návrhu je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu k požiadavkám navrhovateľa, čo znamená, že návrh je podaný dôvodne najmä v prípade, kedy odporca po začatí konania navrhovateľa uspokojí, a to aj vtedy, ak by uspokojil navrhovateľa, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Pokiaľ po začatí konania odporca navrhovateľa neuspokojí alebo napr. účastníci konania uzatvoria dohodu o urovnaní, z uvedeného nemožno bez ďalšieho usudzovať, že návrh bol podaný dôvodne. Ak má byť správanie odporcu, ktoré spôsobilo zastavenie konania, na jeho ťarchu, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa odporca zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Pôjde teda o situáciu, kedy bola požiadavka navrhovateľa splnená neskorším správaním (konaním) odporcu bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním odporcu a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V tomto prípade má navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ bol dôvodný návrh (žaloba) vzatý späť pre správanie druhého účastníka (odporcu), nesmú ísť trovy konania na ťarchu navrhovateľa, aj keď ten svojím prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, je treba vychádzať z porovnania toho, čoho sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal (podľa petitu) a dôvodu späťvzatia žaloby. Ak je dôvodom späťvzatia návrhu podaného dôvodne správanie odporcu v súlade so žalobnou požiadavkou navrhovateľa, treba dospieť k záveru, že odporca zastavenie konania zavinil, pokiaľ však tomu tak nie je, adekvátne tomu je potrebné urobiť záver o náhrade trov konania.

V danom prípade bolo súdne konanie zastavené, pretože po tom, ako si navrhovateľ uplatnil návrhom na vydanie platobného rozkazu doručenom na súd dňa 25.08.2011 právo na zaplatenia sumy 4.201,19 Eur s prísl. titulom práva na náhradu škody a súd vydal platobný rozkaz sp. zn. -27 dňa 07.09.2011, voči ktorému odporca podal odpor (č. l. 30-31), vec bola prevedená do registra C a súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 16.11.2011 o 12,30 hod., na ktorom pojednávaní účastníci požiadali súd o lehotu 14 dní na mimosúdne vyriešenie veci a následne navrhovatelia podaním doručeným na súd 18.12.2011 žiadali o poskytnutie lehoty na mimosporové vyriešenie veci v termíne do 10.02.2012. Podaním doručeným na súd dňa 10.02.2012 navrhovatelia zobrali návrh v časti o zaplatenie 2.300,- Eur späť podľa a žiadali, aby súd konanie v tejto časti zastavil, v súlade s tiež požiadali súd o pripustenie zmeny žalobného návrhu (č. l. 53 - 55), prílohou uvedeného podania navrhovateľov bola dohoda o urovnaní uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 13.12.2011, z ktorej medzi iným vyplýva, že povinný (odporca) sa zaväzuje uhradiť oprávneným (navrhovatelia)

1.901,19 Eur v dvoch splátkach, a to l. splátka vo výške 1.000,- Eur do 16.12.2011 a 2. splátka vo výške 901,19 Eur do 31.01.2012 (čl. II, bod l/), oprávnení (navrhovatelia) potvrdzujú nárok povinného na ponechanie si prijatých zálohových platieb v sume 2.300,- Eur (čl. II, bod 2/). Z uvedeného je nepochybné, že k späťvzatiu návrhu navrhovateľmi v časti 2.300,- Eur a zastaveniu konania v tejto časti došlo nie pre správanie odporcu, ale v dôsledku uzatvorenej dohody o urovnaní, keď navrhovatelia sa pôvodne domáhali zaplatenia sumy vo výške 4.201,19 Eur s prísl. titulom nároku na náhradu škody a následne po uzatvorení dohody o urovnaní, v ktorej potvrdili nárok odporcu v sume 2.300,- Eur (čl. II, bod 2/), uskutočnili v tejto časti späťvzatie návrhu, čo však nemôže byť za takejto situácie pričítané na ťarchu odporcu. Z uvedeného dôvodu potom nie je na mieste v časti zastaveného konania o zaplatenie 2.300,- Eur aplikácia ustanovenia , druhá veta, ale prvá veta, t.j. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy, teda v danom prípade navrhovatelia svojim konaním, a to späťvzatím navrhu v časti 2.300,- Eur procesne zavinili, že konanie sa muselo zastaviť, preto sú povinní uhradiť trovy vzniknuté odporcovi. V časti o zaplatenie sumy 1.901,19 Eur s prísl. boli navrhovatelia úspešní. Zhrnúc uvedené a berúc do úvahy základnú premisu rozhodovania o náhrade trov konania, ktoré rozhodovanie má byť zrejmým a logickým ukončením celého súdneho konania, je možné konštatovať, že navrhovatelia vo veci o zaplatenie sumy 4.201,19 Eur s prísl. mali úspech len čiastočný (ohľadom sumy 1.901,19 Eur s prísl.), vo vzťahu k sume 2.300,- Eur zavinili, že konanie sa muselo zastaviť, preto by mali byť povinní uhradiť trovy vzniknuté odporcovi, ktoré si však odporca nevyčíslil, potom je na mieste rozhodnutie súdu o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu ( ), resp. že žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov konania nepriznáva. Vzhľadom na uvedené neobstojí argumentácia navrhovateľov, že súd mal postupovať tak, že mal právny dôvod zmeneného návrhu (dohoda o urovnaní) úplne oddeliť od právneho dôvodu pôvodnej žaloby (o náhradu škody), ktorá napokon nemá ani zákonnú oporu.

Na základe uvedeného odvolací súd uzavrel, že nezistil dôvody na zmenu napadnutého uznesenia vo výroku o trovách konania podľa návrhu navrhovateľov uvedenom v odvolaní, rozhodnutie prvostupňového súdu o trovách konania podľa § a ods. 2 je zákonné, preto ho podľa ods. l a 2 ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ods. l v spojení s , a aj keď odporca bol v konaní úspešný, nepriznal mu ich náhradu, pretože jednak návrh na rozhodnutie o trovách nepodal a jednak mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.