Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/15/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky U. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, právne zastúpenej JUDr. Rudolfom Fajbíkom, advokátom, Advokátska kancelária Dobšinského 14, 969 33 Banská Štiavnica, proti odporcovi P. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/ X, XXX XX V. X., v odvolacom konaní zastúpenému JUDr. Petrom Krchnákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Križovatka č. 5, 969 01 Banská Štiavnica, o vypratanie nehnuteľností, na základe odvolania odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -14 zo dňa 07. 11. 2012, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania, predstavujúce trovy jej právneho zastúpenia, vo výške 36,98 €, na účet jej právneho zástupcu JUDr. Rudolfa Fajbíka, advokáta, číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXX, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Okresný súd uznesením zo dňa 07. 11. 2012 konanie o návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáhala vypratania presne špecifikovaných nehnuteľností, podľa (ďalej len „“) zastavil. Zároveň navrhovateľke vrátil prostredníctvom príslušného daňového úradu časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 92,80 €. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania v celkovej výške 213,66 €, na presne špecifikovaný účet jej právneho zástupcu, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že navrhovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala vydania rozkazu na plnenie, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť vypratať presne špecifikované nehnuteľnosti. Následne konštatoval, že pred začatím pojednávania vo veci samej doručil právny zástupca navrhovateľky späťvzatie návrhu, z ktorého je zrejmé, že využíva svoje dispozičné oprávnenie a návrh na začatie konania berie v celom rozsahu späť, pretože odporca vypratal predmetné nehnuteľnosti po podaní žaloby dňa 17. 10. 2012. Vzhľadom na túto procesnú dispozíciu navrhovateľky konanie podľa ustanovenia zastavil. Rozhodnutie, ktorým navrhovateľke vrátil časť zaplateného súdneho poplatku z návrhu odôvodnil aplikáciou ustanovenia , o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia , prvá veta . Uviedol, že toto ustanovenie „vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania“, pričom „otázka zavinenia (...) sa však hodnotí iba podľa procesného výsledku“, a preto vzhľadom na uvedenú skutočnosť „zaviazal odporcu zaplatiť trovy konania navrhovateľke“.

Proti uvedenému uzneseniu, vo výroku o náhrade trov konania podal odporca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok

zmenil tak, že jemu (odporcovi) náhradu trov prvostupňového konania neprizná, pretože mu žiadne trovy nevznikli, a aby zároveň zaviazal navrhovateľku k povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania spočívajúce v trovách jeho právneho zastúpenia, v ním uplatňovanej (presne špecifikovanej) výške. V odôvodnení odvolania namietal, že pokiaľ okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ustanovenie , prvá veta , tak o trovách prvostupňového konania rozhodol nesprávne, pretože pri aplikácii tohto ustanovenia sa zohľadňuje výlučne zodpovednosť za zastavenie konania toho účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. V tomto prípade zastavenie konania zavinila navrhovateľka, tým že zobrala žalobu späť a keďže okresný súd odôvodnil rozhodnutie o trovách konania aplikáciou ustanovenia , prvá veta , mal rozhodnúť o povinnosti navrhovateľky nahradiť mu trovy konania. Zároveň z opatrnosti poukázal na to, že „v prvostupňovom konaní neboli preukázané predpoklady na postup podľa ustanovenia , druhá veta “. V tejto súvislosti uviedol, že „výslovne popiera skutočnosti, ktoré uvádza právny zástupca navrhovateľky v späťvzatí návrhu zo dňa 30. 10. 2012“, že on (odporca) bol v omeškaní s vyprataním predmetných nehnuteľností. Zápisnica o odovzdaní a prevzatí nehnuteľností zo dňa 17. 10. 2012 nebola dokladom o vyprataní nehnuteľností, ale len o ich odovzdaní. Sporné nehnuteľnosti boli vypratané oveľa skôr, a odovzdané boli až 17. 10. 2012 „z dôvodu na strane navrhovateľky, ktorá ich dovtedy odmietala prevziať a zároveň bola v omeškaní s vyplatením zvyšnej časti kúpnej ceny“.

Navrhovateľka (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že rozhodnutie prvostupňového súdu v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania považuje za vecne správne. Preto žiadala, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v uvedenom výroku potvrdil, a aby zaviazal odporcu k povinnosti nahradiť jej trovy odvolacieho konania, predstavujúce trovy jej právneho zastúpenia, v ňou uplatňovanej (presne špecifikovanej) výške.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením , bez nariadenia pojednávania podľa a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania podľa potvrdil, pretože ide o rozhodnutie, ktoré je vo výroku vecne správne.

Podľa , žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Podľa , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania splnené podmienky uvedené v ustanovení . Ustanovenie druhého odseku je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou, a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť konania (ak trovy konania vznikli, a ak boli riadne uplatnené).

Ako už bolo uvedené, predmetom tohto konania bol návrh navrhovateľky, ktorým sa vo vzťahu k odporcovi domáhala vypratania predmetných nehnuteľností. Z obsahu spisu, konkrétne z Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 31. 05. 2012, ktorý podpísali obidvaja účastníci konania, navrhovateľka ako kupujúca a odporca ako predávajúci (viď. prílohová obálka č.l. 4 spisu) vyplýva, že odporca (ako predávajúci) sa zaviazal vypratať predmetné nehnuteľnosti najneskôr do 31. 08. 2012. Predmetnú žalobu o vypratanie nehnuteľností doručila navrhovateľka okresnému súdu až dňa 14. 09. 2012 z dôvodu, že odporca nedodržal zmluvne dohodnutý termín na vypratanie nehnuteľností. Zo zápisnice o odovzdaní

a prevzatí nehnuteľností (č.l. 112 spisu) vyplýva, že k odovzdaniu nehnuteľností došlo až dňa 17. 10. 2012, teda až po podaní žaloby na súd. Uvedená skutková okolnosť bola dôvodom, pre ktorý vzala navrhovateľka žalobu, resp. návrh o vypratanie nehnuteľností späť.

Z tohto skutkového zistenia vyplýva jednoznačný záver, že predmetný návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne, a že k jeho späťvzatiu došlo v dôsledku správania odporcu, teda v dôsledku jeho procesného zavinenia. Preto je skutkovo a právne odôvodnené, aby na rozhodnutie o trovách prvostupňového konania bolo aplikované ustanovenie druhej vety , teda konkrétne, aby odporca bol zaviazaný k povinnosti nahradiť navrhovateľke trovy prvostupňového konania. Okresný súd napadnutým výrokom tak aj rozhodol, hoci rozhodnutie nesprávne odôvodnil aplikáciou ustanovenia prvej vety , a preto možno konštatovať, že jeho rozhodnutie je v tomto výroku vecne správne.

Pretože odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný ( ) a odporca v odvolaní nenamietal, resp. nespochybnil správnosť výpočtu navrhovateľke priznaných trov prvostupňového konania, odvolací súd sa touto otázkou (výškou priznaných trov konania) nezaoberal.

Len pre úplnosť odvolací súd (vzhľadom na argumentáciu odporcu uvedenú v odvolaní) uvádza, že vypratanie nehnuteľnosti (ako faktický stav) sa z hľadiska právnej istoty musí zavŕšiť i formálnym úkonom

- odovzdaním veci, pričom v tomto prípade bol dôkazom o tom kedy k tomu došlo, vyššie uvedený Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve. Odporca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie uvedené v odvolaní, že nebol v omeškaní s vyprataním predmetných nehnuteľností, resp. že tieto nehnuteľnosti vypratal ešte pred podaním žaloby na súd.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania potvrdil, pretože toto rozhodnutie bolo vo výroku vecne správne ( ).

Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia okresného súdu o zastavení konania a o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku zostali nedotknuté ( ).

Navrhovateľka bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej podľa ustanovenia , s použitím vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto právo si riadne a včas uplatnila (v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu) a preto odvolací súd zaviazal odporcu, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný, k povinnosti zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania v celkovej sume 36,98 €. Uvedené trovy konania navrhovateľky predstavujú trovy jej právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu, ktoré sa netýkalo veci samej, pričom tarifná odmena za tento úkon právnej služby predstavuje sumu 29,35 € (podľa , s použitím Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení zmien a doplnkov - ďalej len „vyhláška“). K uvedenému úkonu právnej služby je ďalej potrebné pripočítať režijnú paušálnu náhradu výdavkov ( vyhlášky) v sume 7, €.

Podľa je odporca povinný zaplatiť uvedené trovy odvolacieho konania na účet právneho zástupcu navrhovateľky.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.