Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/79/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a sudkýň JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Danice Michalkovej v právnej veci žalobcu: Ľ. N., K. XX, A., práv. zást. Mgr. Marek Benedik, advokát, Rudnayovo nám. 6, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: J.. P.. Q. W., E. X, A., práv. zást. JUDr. Martin Čižmárik, advokát, BADUCCI Legal, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 33.193,92 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. - 158 zo dňa 12.12.2011, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, č. k. - 158 zo dňa 12.12.2011 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 33.193,92 eur, na náhradu trov konania žalobcu sumu 5.431,39 eur a na náhradu trov štátu sumu 1.891,50 eur. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca sa zaplatenia vymáhanej istiny domáhal z titulu dohody o vysporiadaní uzavretej účastníkmi konania dňa 18.03.2003. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že v čl. II. bod 1 uvedenej dohody zmluvné strany dohodli, že druhá zmluvná strana neprevedie po dobu troch rokov od podpisu svoj obchodný podiel v spoločnosti EDOS s.r.o. na inú osobu okrem prvej zmluvnej strany, a že bude svoje konanie v spoločnosti koordinovať s prvou zmluvnou stranou. Podľa čl. II. bod 2 dohody tento záväzok druhej zmluvnej strany stanovili na 1 milión Sk, ktorú sumu sa prvá zmluvná strana zaviazala vysporiadať druhej zmluvnej strane do troch rokov od podpisu tejto zmluvy.

Medzi účastníkmi bola dňa 29.11.2004 uzatvorená zmluva o prevode obchodného podielu, podľa ktorej prevádzajúci spoločník (žalobca) je spolu so spolupodielnikom J.. V. Č. držiteľom obchodného podielu zodpovedajúcemu majetkovému vkladu 32.000,- Sk. Touto zmluvou žalobca previedol celý obchodný podiel za odplatu 1.429.537,- Sk na žalovaného.

Súd zistil, že predmetom prevodu obchodného podielu bol celý obchodný podiel tvorený spolupodielmi spolupodielnikov. Z čl. II. bod 2 zmluvy nemožno vyvodiť záver, že v tejto cene je zahrnutá aj odplata dohodnutá v dohode o vysporiadaní, čo potvrdili aj svedecké výpovede.

Súd ustálil, že dohoda o vyrovnaní je inominátna zmluva (§ 269 ods. 2 Obch. zák.) a v čl. II. je zadefinovaný predmet zmluvy tak, že vyjadruje záväzok žalobcu nepreviesť svoj obchodný podiel a tento záväzok žalovaný ohodnotil sumou 1 milión Sk. V zmluve nie je záväzok, že žalobca prevedie svoj

obchodný podiel až po troch rokoch, ako nesprávne tvrdí žalovaný. Splnenie spôsobuje zánik záväzku a prevodom obchodného podielu na žalovaného došlo k naplneniu cieľa, ktorý záväzok sledoval. Na podpísanie dohody o vysporiadaní vzájomných záväzkov nebol potrebný súhlas spoluvlastníka obchodného podielu s poukazom na § 139 Obč. zák., podľa ktorého z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Naviac keby žalobca nemal súhlas spoluvlastníka na prevod obchodného podielu, bol by to dôvod zo strany spoluvlastníka podať žalobu o určenie neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Žalovaný sa tejto okolnosti nemôže úspešne domáhať, a preto jeho tvrdenie nie je relevantné v tomto spore.

Vznesenú námietku premlčania súd prvého stupňa posúdil ako nedôvodnú, pretože žalovaný sa zaviazal vyplatiť odplatu v lehote do troch rokov od podpisu zmluvy, ktorá bola podpísaná dňa 18.03.2003. Žalovaný sa teda mohol dostať do omeškania najskôr 18.3.2006, kedy začala plynúť premlčacia doba. Žaloba bola podaná na súde dňa 17.03.2009, teda v lehote (§ 391 ods. 1 Obch. zák.).

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa

S týmto rozhodnutím sa neuspokojil žalovaný a v odvolaní, ktoré podal v zákonnej lehote, navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov konania.

Vo svojom obsiahlom odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

Zaoberal sa právnym posúdením veci a uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne interpretoval § 139 ods. 2 Obč. zák., keď vec opomenul dôsledne právne posúdiť z hľadiska nedodržania procesu vytvárania kolektívnej vôle tak, ako to prezumuje citované ustanovenie. V tejto súvislosti poukázal i na § 137 ods. 2 Obč. zák., z ktorého v súvise s § 139 ods. 2 Obč. zák. vyplýva, že predpokladá proces vytvárania kolektívnej vôle spoluvlastníkov. Podrobne sa zaoberal teoretickým výkladom s poukazom na veľkosť spoluvlastníckeho podielu a prehlásením J.. V. Č. (spolumajiteľ obchodného podielu), že o konaní žalobcu nemal žiadnu vedomosť.

Zdôraznil, že výklad čl. II. bod 1 dohody súd prvého stupňa nesprávne vyložil a poukazoval najmä na výraz „svoj obchodný podiel“ a v tejto súvislosti na spoločenskú zmluvu a z toho vyplývajúci záver, že dohoda sa viazala k celému obchodnému podielu. Opätovne podrobne zdôvodňoval neplatnosť tohto právneho úkonu i s poukazom na § 39 Obč. zák. ako priečiaci sa dobrým mravom, pretože žalobca neumožnil spolumajiteľovi obchodného podielu J.. V. Č. účasť na rozhodovacom procese pri predaji obch. podielu.

V ďalšej časti tvrdil, že jeho námietka premlčania bola dôvodná, pretože žalobca si svoj nárok z dohody o vysporiadaní vzájomných záväzkov uplatnil na súde až dňa 17.03.2009 a mal si ho uplatniť ihneď po skončení platnosti dohody, ktorá skončila podpísaním zmluvy o prevode obchodného podielu, t. j. 30.11.2004. Premlčacia lehota vzhľadom na uvedené uplynula dňa 30.11.2008.

Namietal, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s existenciou dohody o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 18.03.2003 a toto spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. V odvolaní sa podrobne zaoberal týmto postúpením a tým, že žalobca sa mal uspokojiť z pohľadávky, ktorá na neho bola postúpená.

K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení sa zaoberal jednotlivými tvrdeniami žalovaného v odvolaní a uviedol, že námietka o údajnom porušení rozhodovacích práv spolumajiteľa obchodného podielu sa nedotýka práv žalovaného, pretože žalovaný na vznesenie takejto námietky nie je aktívne legitimovaný a poukázal na zákonné ustanovenia týkajúce sa správnosti právneho názoru žalobcu. Naviac v konaní vôbec nebola

preukázaná táto skutočnosť a ani rozpor s dobrými mravmi, ktorý žalovaný opomenul vysvetliť, pretože neuviedol, ktoré morálne pravidlo a prečo bolo porušené.

Námietka postúpenia pohľadávky neobstojí a je už na prvý pohľad nesprávna. Zmluva o prevode obchodného podielu nie je zmluvou o postúpení pohľadávky. Je riadnou zmluvou o prevode obchodného podielu a nemá ani náležitosti postúpenia pohľadávky.

Zdôraznil, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 18.03.2003 mala zabezpečovací charakter a pre toto konanie je bez právneho významu.

V ďalšej časti sa zaoberal splnením dohody zo strany žalobcu, keď žalobca svoj záväzok splnil, previedol obchodný podiel a žalovaný svoju povinnosť z dohody nesplnil. Výpoveď svedka K. je pre konanie irelevantná a súd svoje rozhodnutie na nej ani nezaložil a naviac nie je ani konkretizovaná, pokiaľ sa týka dohody, z ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok.

Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa a nariadením pojednávania a po preskúmaní napadnutého rozsudku a obsahu spisu sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku s prihliadnutím na tvrdenia žalovaného v odvolaní, odvolací súd uvádza, že predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie dohodnutej sumy 1 mil. Sk (33.193,92 eur), ktorý nárok vyplýva z Dohody o vysporiadaní vzájomných záväzkov, ktorú účastníci uzavreli podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. dňa 18.03.2003 (ďalej len „dohoda“).

V čl. II. ods. 1 dohody sa účastníci dohodli, že druhá zmluvná strana (žalobca) neprevedie po dobu troch rokov od podpisu dohody svoj obchodný podiel v spoločnosti EDOS s.r.o., IČO: 35 680 539 na inú osobu okrem prvej zmluvnej strany (žalovaného), a že bude svoje konanie v spoločnosti koordinovať so žalovaným.

Svoju povinnosť v zmysle citovaného článku žalobca splnil a obchodný podiel previedol počas plynutia dohodnutej trojročnej lehoty zmluvou o prevode obchodného podielu, ktorú účastníci uzavreli dňa 29.11.2004. Je bez právneho významu pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu, že sa jednalo o podiel, ktorý patril žalobcovi i J.. V. Č.K. ako spolupodielnikovi. Ako správne tvrdil žalobca, v prípade, ak by spolupodielnik nesúhlasil s prevodom obchodného podielu, námietka príp. neplatnosti právneho úkonu by svedčala spolupodielnikovi, ktorý by mohol žiadať súd v zmysle § 139 ods. 2 Obč. zák., aby rozhodnutie o predaji obchodného podielu zmenil. Takúto žalobu však spolupodielnik nepodal, práve naopak, domáhal sa voči žalobcovi zaplatenia pomernej časti ceny z prevedeného obchodného podielu na základe zmluvy zo dňa 29.11.2004. Jeho žalobe bolo vyhovené, ako vyplýva z rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. , ktorý je založený v súdnom spise na l. č. 118 až 125.

V článku II. bod 2 dohody sa žalovaný zaviazal, že za splnenie povinnosti podľa bodu 1 zaplatí žalobcovi 1 mil. Sk v lehote najneskôr do troch rokov od podpisu dohody.

Dohoda bola podpísaná dňa 18.03.2003, teda povinnosť zaplatiť sumu 1 mil. Sk vznikla žalovanému najneskôr dňa 18.03.2006. Žalovaný svoju povinnosť nesplnil v dohodnutej lehote a žalobca si svoj nárok uplatnil návrhom na začatie konania dňa 18.03.2009.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 3, písm. a) Obch. zák. vzťah medzi účastníkmi konania sa spravuje predpismi obchodného práva. V zmysle § 391 ods. 1 Obch. zák. pre právo, ktoré je predmetom sporu, začala plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, t. j. od 19.03.2006 a

skončila v súlade s § 397 Obch. zák. dňa 19.03.2010. Žalobca podal žalobu, ako je horeuvedené dňa 18.03.2009, teda včas počas plynutia premlčacej doby, ktorá je štyri roky. Vznesenú námietku premlčania preto odvolací súd posúdil zhodne so súdom prvého stupňa ako nedôvodnú.

Námietku odvolateľa, že svoju povinnosť splnil tým, že na žalobcu postúpil pohľadávku dňa 18.03.2003, z ktorej sa mal žalobca uspokojiť, odvolací súd považoval za nedôvodnú, pretože takúto zmluvu žalovaný v konaní nepredložil. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že pohľadávka bola postúpená zmluvou o prevode obchodného podielu, táto jeho argumentácia je právne nedôvodná. Čo je obsahom zmluvy o prevode obchodného podielu stanovuje § 115 Obch. zák., ktorý v ods. 1 uvádza, že sa prevádza „obchodný podiel“. V súlade s § 114 ods. 1 Obch. zák. obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Prevod obchodného podielu teda v žiadnom prípade nie je a nemôže byť zmluvou o postúpení pohľadávky v zmysle § 524 a nasl. Obč. zákonníka.

Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v odvolaní, že napadnutý rozsudok v časti postúpenia pohľadávky je nepreskúmateľný, pretože nie sú v ňom uvedené dôvody. Ako vyplýva z predošlého odôvodnenia, postúpenie pohľadávky nebolo a nemohlo byť predmetom zmluvy o prevode obchodného podielu a súd prvého stupňa správne v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že námietkami, ktoré nemajú súvis so skutkovým a právnym základom rozhodnutia sa nezaoberal (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. 115/03).

To isté platí i pre námietku žalovaného v odvolaní, že platnosť dohody (čl. II. ods. 1) zanikla splnením, a preto nemá povinnosť zaplatiť žalobcovi vymáhanú istinu. Je síce správne tvrdenie, že záväzok žalobcu zanikol uzavretím zmluvy o prevode obchodného podielu, ale z toho nie je možné vyvodiť, že zanikol i záväzok žalovaného zaplatiť dohodnutú sumu. Odvolací súd s poukazom na tvrdenie žalovaného uvádza, že podľa názoru žalovaného by napr. i v prípade zmluvy o dielo, ak je splnená povinnosť dodať dielo, zanikol i záväzok objednávateľa zaplatiť cenu diela, čo je už na prvý pohľad tvrdenie bez akéhokoľvek rozumného právneho základu.

Odvolací súd záverom uvádza, že predmetná dohoda nie je v rozpore ani s § 3 Obč. zák., pretože v konaní nebolo preukázané, že je v rozpore s dobrými mravmi, pretože nie je v rozpore so všeobecne rešpektovanými zásadami morálky.

Ďalšími námietkami odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné pre správne rozhodnutie veci sa zaoberať, pretože podstatnou otázkou bolo posúdenie, či žalobca splnil svoju povinnosť podľa čl. II. bod 1 dohody a žalovaný povinnosť, na ktorú sa zaviazal v čl. II. bod 2 dohody.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa tak, že boli priznané úspešnému žalobcovi. Žalobcovi v odvolacom konaní vznikli trovy z titulu právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci. Žalobca si však náhradu trov právneho zastúpenia nevyčíslil v lehote stanovenej v , t. j. do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozsudku. Rozsudok bol vyhlásený dňa 30.01.2013 a lehota na ich vyčíslenie uplynula dňa 04.02.2013 (pondelok). Vyčíslenie trov žalobcu došlo súdu faxom poslaným dňa 06.02.2013 a v ten istý deň bolo podané i na poštu. Z toho dôvodu odvolací súd podľa nie je viazaný vyhláseným rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania a žalobcovi v súlade s citovaným ustanovením náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.