Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9Cb-77-2011.pdf
PDF · 86.3 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cb/77/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Martinou Valentovou, v právnej veci navrhovateľa: BMC SAS, so sídlom Rue Ferdinand Buisson 48, 331 30 BEGLES, Francúzko, IČO: 410089866 zastúpený: JUDr. Davidom Soukeníkom, Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporcovi: SHYMEN s.r.o., Podháj 53, Banská Bystrica, IČO: 34 123 075, o zaplatenie 20 429,10 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e platobný rozkaz tunajšieho súdu č.k. 13Rob/65/2010-7 zo dňa 31.1.2011.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 20 429,10 eur spolu so 14% ročným úrokom z omeškania zo sumy 253,12 eur od 1.8.2007 do zaplatenia, vo výške 13,75% ročne zo sumy 14 498,90 eur od 1.6.2007 do zaplatenia, zo sumy 11 641,16 eur za obdobie od 1.5.2007 do zaplatenia a zo sumy 27 485,82 eur za obdobie od 1.4.2007 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 2 123,59, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd konanie vo zvyšnej časti z a s t a v u j e .
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť štátu Slovenskej republike náhradu trov konania v sume 79,68 eur Okresnému súdu Trnava, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom súdu doručeným dňa 3.11.2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 20 429,10 eur s príslušenstvom (úrokom z omeškania) na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania, podľa ktorej navrhovateľ dodal odporcovi tovar bližšie špecifikovaný v predložených faktúrach, ktorý odoslanie mu odoslal, odporca kúpnu cenu nezaplatil.
Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu zo dňa 31.1.2011, č.k. 13Rob/65/2010-7, ktorý sa však nepodarilo doručiť odporcovi do vlastných rúk, preto ho súd predmetným rozhodnutím v súlade s ustanovením § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku zrušil.
V priebehu konania navrhovateľ upravil návrh v časti uplatnených úrokov z omeškania, konkrétne vo vzťahu k výške uplatnenej úrokov sadzby, ktorá úprava návrhu vychádzajú z jej obsahu predstavovala čiastočné späťvzatie návrhu (podanie navrhovateľa zo dňa 3.12.2012).
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako i celým obsahom spisu, keď pojednával v neprítomnosti odporcu v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pri použití ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Právny zástupca navrhovateľa v konaní uviedol, že pohľadávku žiada priznať na základe obchodno- právneho zmluvného vzťahu účastníkov založeného kúpnou zmluvou, kde na základe objednávky odporcu navrhovateľ tomuto dodal tovar bližšie špecifikovaný v predložených listinných dokladoch, išlo o textilný tovar. Nespornosť pohľadávky vyplýva aj z uznávajúceho prejavu odporcu obsiahnutého v jeho podaní zo dňa 5.12.2007, z ktorého je zrejmý prísľub k zaplateniu pohľadávky totožnej s predmetom konania. Zmluvný vzťah sa spravuje príslušnými ustanoveniami Viedenského dohovoru, z ktorých ustanovení vyplýva nárok navrhovateľa na zaplatenie pohľadávky spolu s príslušenstvom - úrokom z omeškania. Pokiaľ ide o právnu úpravu týkajúcu sa výšky úroku z omeškania túto dohovor neobsahuje a príslušné nariadenie odkazuje na francúzsky právny poriadok ako právo predávajúceho, pričom výška úroku z omeškania sa bude odvíjať od úrokovej sadzby ECB vzhľadom na existenciu príslušného európskeho nariadenia o úrokoch z omeškania, ktoré boli členské štáty povinné implementovať do svojich právnych poriadkov.
Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznaní a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu (tým sa má na mysli aj so sídlom, resp. miestom podnikania) sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Súd konštatuje, že keďže odporca má sídlo na území Slovenskej republiky, je daná právomoc súdu v tejto veci konať.
Podľa čl. 1 ods. 1 písm. a) Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru publikovanom vyhl. č. 160/1991 Zb., tento Dohovor upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch, ak tieto štáty sú zmluvnými štátmi dohovoru.
Podľa článku 11 cit. Dohovoru zmluva o kúpe sa nemusí uzavrieť alebo preukazovať písomne a nevyžadujú sa pri nej žiadne iné formálne náležitosti; možno ju preukazovať akýmikoľvek prostriedkami, včítane svedkov.
Podľa článku 59 cit. Dohovoru, kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu v dobe ustanovenej zmluvou alebo určiteľnej podľa zmluvy a tohto Dohovoru a nie je potrebné, aby bol na to vyzvaný alebo aby boli splnené iné formality zo strany predávajúceho.
Podľa článku 78 cit. Dohovoru ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny alebo inej peňažnej sumy, má druhá strana nárok na úroky z omeškania bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek nároky na náhradu škody podľa článku 74.
Podľa č. 3 ods. 1 a čl. 4 ods. 1,2 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rímsky dohovor) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. V rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Ak je však časť zmluvy oddeliteľná od jej zostatku a táto časť má užšiu väzbu s iným štátom, možno ju výnimočne posudzovať podľa právneho poriadku tohto iného štátu. S výhradou ustanovenia odseku 5 tohto článku platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby, svoju ústrednú správu.
Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu (v označenej časti príslušenstva uplatnenej pohľadávky-úroku z omeškania), súd konanie, akceptujúc tak dispozičné právo navrhovateľa k návrhu na začatie konania, v tejto časti v súlade s ustanovením § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zastavil.
V časti istiny uplatnenej pohľadávky ako nezaplatenej kúpnej ceny súd vychádzal z preukázania zmluvného vzťahu účastníkov konania založeného kúpnou zmluvou, na základe ktorého navrhovateľ previedol na odporcu vlastnícke právo k predmetu kúpy, pričom odporca za dodaný tovar kúpnu cenu včas nezaplatil. Navrhovateľ preukazoval súdu predloženými listinnými dokladmi dodanie tovaru odporcovi, predložil aj listinný doklad z obsahu, ktorého vyplýva potvrdenie odporcom, že pohľadávku navrhovateľa eviduje (uvedomuje si dlh), dôvodom jej nezaplatenia je aktuálna platobná neschopnosť (podanie odporcu adresované navrhovateľovi zo dňa 5.12.2007). Z uvádzaného potom vyplýva nespornosť uplatnenej pohľadávky a tým preukázanie splnenie si svojej zmluvnej povinnosti, pričom odporca za dodaný tovar kúpnu cenu nezaplatil. Nakoľko v konaní neboli zistené skutočnosti, ktoré by zbavovali odporcu zaplatiť uplatnenú pohľadávku ako kúpnu cenu za dodaný tovar, zaviazal ho súd na zaplatenie uplatnenej pohľadávky v súlade s vyššie cit. článkami Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru publikovanom vyhl. č. 160/1991 Zb..
Navrhovateľ si uplatnil v konaní aj úrok z omeškania, upravený vo výške nárokovateľnej podľa francúzkeho právneho poriadku, konkrétne l article L 441-6, al 8 du Code de commerce - Obchodný zákonník, vychádzajúc z použitia tohto právneho poriadku podľa citovaných článkov Rímskeho dohovoru (právny poriadok predávajúceho), keďže Viedenský dohovor upravuje len nárok na úrok z omeškania, bez úpravy jeho výšky, podľa ktorého ustanovenia francúzkeho Obchodného zákonníka je zákonná výška úroku z omeškania rovná ostatnej sadzbe stanovenej ECB pre hlavné operácie refinancovania zvýšenej o 10 percentuálnych bodov. Na úroky z omeškania vzniká nárok bez toho, aby bola nevyhnutná predchádzajúca výzva. Uplatnený úrok z omeškania (po úprave podaním zo dňa 3.12.2012) tak zodpovedá popísanej právnej úprave, preto ho súd navrhovateľovi priznal v rozsahu podľa výroku tohto rozsudku.
O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorých ustanovení vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania. To znamená, že v časti zastavenia konania súd dôvod späťvzatia návrhu ustálil ako dispozičné právo navrhovateľa k návrhu na začatie konania bez ďalšieho, čím odporcovi vznikol nárok na náhradu trov konania vzťahujúci sa na hodnotu predmetu konania, v ktorej časti bolo konanie zastavené, čo však súd vzhľadom na hodnotu predmetu konania, v ktorej bolo návrhu navrhovateľa vyhovené (v časti uplatnenej istiny a aj prevažnej časti uplatneného úroku z omeškania) považoval za jeho nepatrný neúspech a priznal mu plnú náhradu trov konania. Náhrada trov konania predstavuje sumu 1225,50 eur za zaplatený súdny poplatok a 898,09 eur trovy právneho zastúpenia, tu súd vychádzal z uplatnenia návrhom na začatie konania (iné uplatnenie trov právneho zastúpenia súdu predložené nebolo), ktorá výška bola uplatnená aj podaním zo dňa 3.12.2012, tu potom súd vychádzal z uplatnenej náhrady za úkon právnej služby prevzatie zastúpenia, podanie návrhu na súd, ktorá odmena však predstavuje sumu 370,14 eur (nie uplatnená suma 500 eur), 2 krát režijný paušál 7,21 eur (nie uplatnených 2 krát 190 eur), 19% DPH 143,39 eur. Náhradu trov konania súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Súd rozhodol aj o trovách konania štátu, ktoré mu vznikli v súvislosti s potrebou pretlmočenia listín do jazyku odporcu, ktoré trovy vo výške tlmočného 79,68 eur zaviazal súd zaplatiť v prevažnej miere neúspešného odporcu štátu s odkazom na § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.