Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_16C-283-2012.pdf
PDF · 81.12 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/283/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v právnej veci navrhovateľa Východoslovenská distribučná a.s., IČO: 36 599 361, Mlynská 31, Košice proti odporcovi D. zastúpený opatrovníkom JUDr. E. zamestnancom Okresného súdu Trebišov, v konaní o zaplatenie sumy 860,31 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 860,31 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
III. Odporca je povinný zaplatiť štátu súdny poplatok vo výške 51,50 EUR, a to na účet Okresného súdu Michalovce, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v štátnej pokladnici Bratislava, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Dňa 3.11.2011 bol na tunajší súd doručený návrh, v ktorom navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 860,31 EUR s príslušenstvom. Návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že dňa 24.8.2009 a 4.12.2009, bola vykonaná u odporcu kontrola odberného miesta, pri ktorej bol zistený neoprávnený odber elektriny podľa § 39 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike. Doba tohto neoprávneného odberu bola určená od 7.7.2009 do 24.8.2009 a od 24.8.2009 do 4.12.2009, podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva, č. 154/2005 Z.z. Navrhovateľ, vyúčtoval odporcovi za neoprávnený odber náhradu škody v sume 403,42 EUR, so splatnosťou 16.9.2009 a v sume 552,23 EUR, splatná 23.12.2009, spolu teda 955,65 EUR.
Odporca bol trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce, sp.zn. XT/XXX/XXXX, zo dňa 6.9.2010, právoplatným dňa 25.6.2010, uznaný vinným z trestného činu krádeže a navrhovateľovi bola priznaná náhrada škody 95,34 EUR, pričom so zvyškom nároku 860,31 EUR bol odkázaný na občianskoprávne konanie.
Navrhovateľ vo výpovedi poukázal na to, že v prípade odporcu nebolo možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých dokladov, preto navrhovateľ použil spôsob výpočtu škody pri neoprávnenom odbere podľa § 1 ods. 4 písmeno b/ vyhláška č. 154/2005 Z.z. a tento výpočet predložil súdu spolu s návrhom.
Opatrovník odporcu nevzniesol v konaní žiadne námietky proti návrhu a prenechal rozhodnutie na súd, podľa vykonaného dokazovania.
Po vykonaní dokazovania súd vec právne posúdil takto:
Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, predmetom jeho úpravy sú majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, teda v ich rámci aj vzťahy zodpovednosti za škodu, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka, maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad.
Podľa § 422 ods. 2 OZ, kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal.
Podľa § 422 ods. 3 OZ, Ak vykonáva dohľad právnická osoba, jej pracovníci dohľadom poverení sami za škodu takto vzniknutú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 39 ods.1 zák.č. 656/2004 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom elektriny je odber
a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o
1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave,
2. dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu,
4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo
5. distribúcii elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
Podľa § 39 ods.2 zák.č. 656/2004 Z.z. o energetike, pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Podľa § 1, ods.4, vyhl. č. 154/2005 Z.z., o spôsobe výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že
a) ak pred meracím zariadením nie je hlavný istiaci prvok, vynásobí sa súčet menovitých príkonov všetkých zistených pripojených spotrebičov dĺžkou využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia,
b) na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej, alebo z viacerých fáz,
c) ak sa menovitý príkon nedá zistiť, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti odberného elektrického zariadenia, na ktoré je príslušné odberné elektrické zariadenie pripojené.
V tomto prípade, keďže danú zodpovednosť za neoprávnený odber elektriny, upravuje zákon o energetike č. 656/2004 Z. z., nemožno aplikovať ust. § 420 a nasledujúce OZ o všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti, ani o osobitnej zodpovednosti - § 421 OZ, vrátane zodpovednosti za škodu spôsobenú tými, ktoré nemôžu posúdiť následky svojho konania - § 422, § 423 OZ.
Súd mal za preukázané, že odporca neoprávnene odoberal elektrinu v období od 7.7.2009 do 24.8.2009 a od 24.8.2009 do 4.12.2009, čím spôsobil navrhovateľovi škodu vo výške 403,42 EUR a 55223 EUR, teda je zodpovedný za túto škodu v zmysle § 39 z.č. 656/2004 Z.z.. Zodpovednosť za neoprávnený odber je objektívna - absolútna, k jej vzniku nie je potrebné ani zavinenie, ani protiprávny úkon, iba samotný neoprávnený odber elektriny a spôsobená škoda. Uvedené podmienky boli v tomto prípade splnené, odporca má spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda aj spôsobilosť nadobúdať povinnosti vyplývajúce zo zodpovednosti za neoprávnený odber elektriny, čiže povinnosť zaplatiť navrhovateľovi škodu, ktorá týmto neoprávneným odberom vznikla. Výška uvedenej škody bola vypočítaná v súlade s § 1, ods. 4, vyhl. č. 154/2005 Z.z.
Keďže za neoprávnený odber už bola navrhovateľovi priznaná časť náhrady škody vo výške 95,34 EUR, a to trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce, sp.zn. XT/XXX/XXXX, zo dňa 6.9.2010, súd vzhľadom na uvedené odporcu zaviazal v tomto rozsudku k zaplateniu sumy 860,31 EUR, za neoprávnený odber elektriny, v zmysle cit. § 39 zákona o energetike a vyhl. č. 154/2005 Z.z.
Súd v zmysle § 142 ods. 10 SP vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko úspešnému navrhovateľovi v konaní trovy nevznikli.
Navrhovateľ bol v konaní oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku za podaný návrh, preto súd vo výroku tohto rozsudku neúspešnému odporcovi uložil povinnosť zaplatiť štátu súdny poplatok vo výške 51,50 EUR, na účet tunajšieho súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3. exemplároch. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.( § 205 ods. 1 O. s. p. )
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.