Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-1416-2006.pdf
PDF · 82.77 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/1416/2006
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného maloletá T. X., Z.. XX. XX. XXXX, B. A. XXX, H. Z. I., Š. H. Q., v konaní zast. zákonným zástupcom - matkou T. X., Z.. XX. XX. XXXX, B. A. XXX, H. Z. I., proti povinnému F. B., Z.. XX. XX. XXXX, B. J. XX, XXX XX B. B., Š. H. Q., na vymoženie uloženej povinnosti zročné výživné za obdobie od 05. 04. 1995 do 31. 07. 2006 vo výške 3.286,20 Eur (99.000,- Sk) a ďalej bežné výživné na čas od 01. 08. 2006 vo výške 33,19 Eur (1.000,- Sk) mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Alenou Szalayovou so sídlom exekútorského úradu P. Jilemnického 1, 934 01 Levice ako náhradníkom pôvodne povereného súdneho exekútora JUDr. Jána Slančíka, pod spis. zn. EX 149/06, na základe podnetu súdneho exekútora, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Alene Szalayovej so sídlom exekútorského úradu P. Jilemnického 1, 934 01 Levice trovy exekúcie vo výške 26,25 Eur.
Súd u p r a v u j e učtáreň Okresného súdu Banská Bystrica, aby z rozpočtových prostriedkov súdu vyplatila priznané trovy exekúcie vo výške 26,25 Eur súdnemu exekútorovi JUDr. Alene Szalayovej so sídlom exekútorského úradu P. Jilemnického 1, 934 01 Levice.
odôvodnenie:
Oprávnený podal prostredníctvom zákonného zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie uloženej povinnosti zročné výživné za obdobie od 05. 04. 1995 do 31. 07. 2006 vo výške 3.286,20 Eur (99.000,- Sk) a ďalej bežné výživné na čas od 01. 08. 2006 vo výške 33,19 Eur (1.000,- Sk) mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. P 227/95-12 zo dňa 20. 10. 1995 a Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P 227/1995-68 zo dňa 10. 10. 2001 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co 5120/02 zo dňa 30. 04. 2002.
Poverením č. 5601 023312 zo dňa 09. 11. 2006 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jána Slančíka so sídlom exekútorského úradu Banská Bystrica, Kapitulská 8, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju viedol pod spis. zn. EX 149/06.
Dňa 30. 11. 2007 však exekútorský úrad povereného súdneho exekútora zanikol, dňom 05. 12. 2007 bol do funkcie náhradníka ustanovený súdny exekútor JUDr. Alena Szalayová so sídlom exekútorského úradu Levice, P. Jilemnického 1, 934 01 Levice.
Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 07. 11. 2011, podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Zároveň žiada zaviazať na úhradu trov exekúcie vo výške 50,15 eura oprávneného.
Z obsahu obsahu exekučného spisu, ktorý predložil súdny exekútor dňa 10. 08. 2012, vyplýva, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku s nasledovným výsledkom: povinný je dlhodobo nezamestnaný, povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky, povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla. V dôsledku zistených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
Súd lustráciou v registri Sociálnej poisťovne zistil, že povinný t. č. nemá registrované poistenie.
V zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko z obsahu predloženého exekučného spisu mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a jej ďalšie pokračovanie by prinieslo iba zvyšovanie a neúčelne vynaloženie ďalších nákladov.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 50,15 eura.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, (ďalej len „vyhláška“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky (v znení platnom do 30. 04. 2008), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t. j. nemajetnosť povinného s poukazom na skutočnosť, že v predmetnej exekúcií je vymáhaná pohľadávka na výživnom, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 druhá a tretia veta Exekučného poriadku, a preto súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou, ktoré bude znášať súd, nie však v takej výške ako si ich súdny exekútor uplatnil.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení vyhlášky súd má za to, že pokiaľ vyhláška v ustanovení § 15 ods. 1 uvádza, že paušálnou sumou sa odmeňujú tieto (ďalej vymenované) úkony exekučnej činnosti vyplýva z toho, že v prípade taxatívne vymenovaných úkonov exekučnej činnosti prináleží za každý takýto jednotlivý úkon iba paušálna suma 3,32 eura. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii
Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul aj úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou náhradou a za ktoré mu súd priznal paušálnu náhradu. Jedná sa o úkon - zaregistrovanie návrhu (10 min.) a vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia (10 min.), ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie; úkon - vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie (20 min.), ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie; 2x úkon
- vypracovanie žiadosti o súčinnosť Sociálna poisťovňa (2 x 30 min.), ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného; úkon
- vypracovanie žiadosti o súčinnosť dopravný inšpektorát (30 min.), ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného a úkon - vypracovanie žiadosti o súčinnosť CEPO (20 min.), ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. g) každé zisťovanie bydliska povinného. Nebol preto dôvod priznať súdnemu exekútorovi za uvedené úkony odmenu podľa počtu hodín, pretože priznanie odmeny by bolo duplicitné. Súd podporne poukazuje aj na tú skutočnosť že súdnemu exekútorovi neuznal odmenu určenú podľa počtu hodín aj z dôvodu, že v zmysle § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Z toho vyplýva, že za administratívnu činnosť súdneho exekútora - zaregistrovanie alebo vypracovanie pri paušálnou sumou odmeňovaných úkonoch nemožno priznať odmenu podľa § 14 vyhlášky.
Pokiaľ ide o úkon vyúčtovanie trov exekúcie (20 min.), tento úkon nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Vypočítavanie trov súdnym exekútorom nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú vykonáva vo svoj vlastný prospech aj to len v prípade, pokiaľ si trovy uplatňuje a súd rozhoduje o zastavení exekúcie, a teda aj o trovách vzniknutých súdnemu exekútorovi. Inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na začatie exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Pokiaľ teda súdny exekútor má postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o náklady, ktoré znáša účastník konania.
Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 19,92 eura za 6 paušálnou sumou odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti, a to: 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x každé zisťovanie bydliska povinného, 2x každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného a 1x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 2,35 eura za poštovné.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov 50,15 eura priznal súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou sumu spolu 26,25 eura, z toho odmena predstavuje 19,92 eura, hotové výdavky predstavujú 2,35 eura a uplatnená 20 % DPH z odmeny (základ dane 19,92 eura) predstavuje 3,98 eura.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01.01.2009 peňažné sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01.01.2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 O. s. p.). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.