Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoPr-18-2012.pdf
PDF · 86.79 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoPr/18/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci žalobkyne C. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., K. XXXX/XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou Beňo & partners, s. r. o., Poprad, Nám. Sv Egídia 95, proti žalovanému: Gymnázium so sídlom v Poprade, Kukučinová 4239/1, zastúpenému Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, Okružná 871/65, o zaplatenie 1.792,50 Eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad z 11. 01. 2012, č.k. 17C 109/2011-41, takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Poprad (ďalej len prvostupňový súd) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanému trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia 426,24 Eur k rukám právneho zástupcu žalovaného Mgr. Maroša Ježíka, advokáta do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie odôvodnil zistením, že účastníci konania dňa 27. 10. 2003 uzavreli pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa ako zamestnankyňa vykonávala u žalovaného ako zamestnávateľa prácu vo funkcii pomocná sila v školskej kuchyni. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Dňa 25. 11. 2010 medzi žalovaným ako prenajímateľom a nájomcom: J. E. J., bola uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bola kuchyňa a jedáleň, kancelárske priestory, skladové priestory nachádzajúce sa na ulici F. XXXX/X v J. na pozemku parcele č. 1417/8, v budove súpisne číslo XXXX, zapísané na LV č. XXXX k. ú. R. R.. Prešovský samosprávny kraj schvaľovacou doložku z 01. 12. 2010 schválil zmluvu o nájme nebytových priestorov. Dňa 30. 12. 2010 k zmluve o nájme nebytových priestorov bol uzavretý dodatok č. 1, predmetom ktorého bolo, že nájomca s poukazom na ustanovenie § 28 Zákonníka práce s účinnosťou od 01. 01. 2011 od prenajímateľa preberá do pracovného pomeru štyroch zamestnancov vrátene žalobkyne. Listom zo dňa 27. 12. 2010 žalovaný oznámil žalobkyni, že všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru s účinnosťou od 01. 01. 2011 prechádzajú na nájomcu: J. E. J., F. XXX, P., na základe ustanovenia § 28 Zákonníka práce a zmluvy o nájme nebytových priestorov.
Listom doručeným žalovanému dňa 15. 04. 2011 žalobkyňa so žalovaným okamžite skončila pracovný pomer z dôvodu podľa ustanovenia § 69 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce, t. j. z dôvodu nevyplatenia
mzdy. Žalobkyňa v predmetnom konaní uplatnila nárok na zaplatenie mzdy za január až marec 2011 (§ 118 ods. 1 Zákonníka práce) a nárok na náhradu mzdy podľa ustanovenia § 69 ods. 4 Zákonníka práce.
N takto zistený skutkový stav prvostupňový súd aplikoval ustanovenie §§ 252g ods. 1, § 29 ods. 1, § 31 ods. 3 Zákonníka práce; zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov účinného k 01. 01. 2011 a uzavrel, že žalobkyňou uplatnené nároky na zaplatenie mzdy za obdobie január až marec 2011 a nárok náhradu mzdy za dva mesiace, podľa § 64 Zákonníka práce nie je dôvodný. Žalovaný listom dňa 27. 12. 2010 oznámil žalobkyni prechod práv a povinnosti z pracovno-právneho vzťahu od 01. 01. 2011 na nájomcu: J. E. J., v zmysle § 28 Zákonníka práce, čím žalovaný ako zamestnávateľ splnil povinnosť prechod práv a povinností z pracovných vzťahov oznámiť žalobkyni najneskôr jeden mesiac pred 01. 01. 2011. Žalovaný síce zákonnú povinnosť splnil oneskorene (27.12.2010), ale Zákonník práce uvedené porušenie povinnosti nesankcionuje neplatnosťou prechodu práv a povinností. V súlade s ustanovením § 31 ods. 3 Zákonníka práce vznikom nájomného vzťahu medzi žalovaným a nájomcom prešli dňom 01. 01. 2011 práva a povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu žalobkyne zo žalovaného na nájomcu J. E.a J.. Neobstojí preto obrana žalobkyne, že k prechodu práva a povinností z pracovnoprávnych vzťahov prechádza iba pri prevode hospodárskej jednotky, resp. pri predaji podniku. Nájom časti zamestnávateľa zákon spája s prechodom práv a povinností voči zamestnancom tejto časti zamestnávateľa, v danom prípade školskej jedálne. Nebol dôvod uzatvárať pracovnú zmluvu medzi žalobkyňou a nájomcom, ktorý dňom 01. 01. 2011 vstúpil do pracovnoprávneho vzťahu so žalobkyňou ako zamestnávateľ. Nebol dôvod pracovný pomer žalobkyne so žalovaným skončiť, keďže došlo zo zákona k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zo žalovaného na nájomcu J. E.. V období január až marec 2011 žalovaný už nebol zamestnávateľom žalobkyne, a preto mu ani nevznikla povinnosť vyplácať žalobkyni mzdu. Priznanie nároku na zaplatenie mzdy žalobkyne voči žalovanému, pre ktorého žalobkyňa v období január až marec 2011 nevykonávala žiadnu prácu, by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Ak listom zo dňa 15. 04. 2011 žalobkyňa oznámila žalovanému okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu podľa § 69 ods. 1, písm. d) Zákonníka práce, súd v rámci predbežnej otázky posúdil tento právny úkon žalobkyne za neplatný. K 15. 04. 2011 pracovný pomer medzi účastníkmi konania neexistoval, a preto žalobkyňa nemá nárok na náhradu mzdy postupom podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce.
O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Úspešnému žalovanému priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 426,24 Eur za vykonané štyri úkony právnej služby á 81,33 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaniach 2.11.2011, 11.1.2012), režijný paušál 3-krát á 7,41 Eur, 1-krát á 7,63 Eur a DPH vo výške 20% v zmysle § 11 ods. 1, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z..
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Predmetom zmluvy o nájme nebytových priestorov boli výlučne nebytové priestory žalovaného, ktorý neskôr dodatkom č. 1 zo dňa 27. 12. 2010 rozšíril nájomnú zmluvu o zamestnancov. Prvostupňový súd v svojom rozhodnutí poukazuje na znenie § 31 ods. 3 Zákonníka práce, kedy v prípade ak dá zamestnávateľ do prenájmu časť zamestnávateľa inému zamestnávateľovi, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na nového zamestnávateľa. Žalobkyňa tvrdí, že v predmetnom prípade, keď žalovaný uzatvoril zmluvu o nájme nebytových priestorov v súlade so zákonom č. 116/1990 Zb., nemohlo dôjsť k prenájmu. Predmetom zmluvy o nájme nebytových priestorov rozhodne nemôžu byť zamestnanci a z tohto dôvodu žalobkyňa považuje dodatok č. 1 k zmluve za absolútne neplatný právny úkon. Uvedenému svedčí aj skutočnosť, že žalobkyňa 01. 01. 2011 uzatvorila s podnikateľom: J. E. J. novú pracovnú zmluvu, ktorá obsahovala iné pracovné podmienky, výmeru dovolenku, ako aj iné mzdové ohodnotenie, a podobne. Ak by aj v tomto prípade mala byť naplnená skutočnosť prechodu práv a povinností na nového nájomcu, povinnosťou nového nájomcu bolo vzhľadom na meniace sa pracovné podmienky uzatvoriť dohodu o zmene pracovných podmienok v súlade s § 54 Zákonníka práce. Dôkazom o tom, že medzi žalobkyňou, ostatnými zamestnancami školskej jedálne a žalovaným malo dôjsť zo strany žalovaného k ukončeniu pracovného pomeru svedčí aj skutočnosť, že žalovaný vydal zamestnancom potvrdenie o zamestnaní, tzv. zápočtový list. Táto skutočnosť však vyšla najavo až po skončení dokazovania vo veci v konaní na súde prvého stupňa, a preto tento dôkaz žalobkyňa nemohla pred prvostupňovým súdom použiť. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil, vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
alternatívne žiadala napadnuté rozhodnutie zmeniť, žalobe vyhovieť a uložiť žalovanému povinnosť uhradiť žalobkyni trovy konania.
K odvolaniu žalobkyne žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že prvostupňový súd sa správne po právnej stránke vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvádzanými, či už žalobkyňou alebo žalovaným, čím je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov, ďalej len O. s. p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s .p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O. s. p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), s tým že termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli súdu ako aj o termíne boli účastníci konania upovedomení písomne (§ 156 ods. 3 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
Odvolací súd v súvislosti s námietkami uvedenými v odvolaní zo strany žalobkyne poukazuje na to, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a správne aj použil právne predpisy. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a len pre zdôraznenie v súvislosti s odvolacími námietkami dodáva:
Podľa ustanovenia § 31 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z .z. v znení neskorších právnych predpisov; Zákonníka práce účinného k 01. 01. 2011, ak zamestnávateľ - prenajímateľ dá do nájmu časť zamestnávateľa inému zamestnávateľovi, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči zamestnancom tejto časti prechádzajú na zamestnávateľa - nájomcu.
Vychádzajúc z požiadaviek smernice Európskej únie o ochrane zamestnancom pri prevode podniku alebo časti podniku, ako aj rozsiahlej judikatúry Európskeho súdneho dvora k tejto problematike, zákon č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce prebral doterajšiu právnu úpravu o univerzálnej sukcesii práv a povinností z pracovno-právnych vzťahov aj v prípade, ak prenajímateľ dá do nájmu časť zamestnávateľa inému zamestnávateľovi. Jedno z odôvodnení rozhodnutí Európskeho súdneho dvora k tomuto problému vyjadrilo, že aj v prípade nájmu sú zamestnanci, ktorých sa to dotýka v porovnateľnej situácii ako v prípade predaja podniku. Predaj zamestnávateľa alebo jeho časti je spojený s univerzálnou sukcesiou práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov. Je bez akýchkoľvek pochybností, že dodatkom č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi žalovaným ako prenajímateľom a nájomcom J. E. J., F. XXX, P., žalovaný ako prenajímateľ dal do nájmu časť zamestnávateľa ( prevádzku školskej jedálne) inému zamestnávateľovi - J. E. J., F. XXX, P. (č. l. 33 spisu). K prechodu časti zamestnancov žalovaného (zamestnanci školskej jedálne) došlo na základe zákona bez ohľadu na to, či zmluva o nájme, resp. dodatok obsahuje ustanovenia o prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov. Prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov je totiž ustanovený zákonom aj v prípadoch, keď dochádza k prenájmu časti zamestnávateľa alebo keď dochádza k predaju podniku zamestnávateľa, alebo jeho časti. Nájom časti zamestnávateľa zákon spája s prechodom práv a povinností voči zamestnancom tej časti zamestnávateľa (v danom prípade prevádzky školskej jedálne), a preto nebol dôvod uzatvárať novú pracovnú zmluvu medzi žalobkyňou a J. E. J., lebo prechodom práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa rozumie prechod práv a povinností z pracovnej zmluvy dohodnutej predchádzajúcim zamestnávateľom. Počnúc dňom 01. 01. 2011 novým zamestnávateľom žalobkyne sa stal J. E. J., F. XXX, P., a preto žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie mzdy za mesiace január, február a marec 2011 v zmysle ustanovenia § 118 ods. 1 Zákonníka práce nie je dôvodný. Žalobkyňa za čas január až marec 2011 už nevykonávala prácu pre žalovaného, a preto nemá nárok na zaplatenie mzdy. Pokiaľ žalobkyňa listom doručeným dňa 15. 04. 2011 oznámila žalovanému okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu porušenia základnej povinnosti zamestnávateľa - pospytovať za vykonanú prácu mzdu, odvolací súd k okamžitému skončeniu pracovného pomeru neprihliadol, lebo dňa 15. 04. 2011 žalovaný už nebol zamestnávateľom žalobkyne. Z tohto dôvodu žalobkyňa nemá ani nárok na náhradu mzdy postupom podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Odvolací súd nemal dôvod záver súdu prvého stupňa bližšie preskúmavať nakoľko súd prvého stupňa správne zistili skutkový stav veci a zo zistených skutočností vec správne aj právne posúdil. Uplatnené odvolacie dôvody tak neboli spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Za takéhoto stavu odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. V podrobnostiach je potrebné odkázať na skutkové i právne závery uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého žalovaný ako úspešný účastník má právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni, ktorá ani v odvolacom konaní úspech nemala. Úspešný žalovaný nevyčíslil náhradu trov odvolacieho konania a nebolo zistené, aby tomuto účastníkovi vznikli nejaké trovy spojené s odvolacím konaním, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.