Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/25/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.08.2023 v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 31.05.2023, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 31.05.2023, sp. zn. bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- 13.03.2021 v čase od 03:03 hod. do 03:21 hod., po predchádzajúcej vzájomnej dohode, z obytného bloku nachádzajúceho sa na ulici A. C. XX D. E., zo spoločných priestorov na prízemí odcudzili 3 ks DWDR kamier s príslušenstvom umiestnených na stene tak, že cez neuzamknuté vchodové dvere vošli do bloku, obžalovaný A. B. skrutkovačom vypáčil kamery, odsúdený F. G. ich odstrihol a vložil si ich pod bundu, čím takto vlastníkom bytových a nebytových priestorov na ulici Magurskej č. 13, 15 a 17 v Prešove poškodením kamerového systému spôsobili škodu vo výške 434,40 Eur a odcudzením kamier škodu vo výške 245,35 Eur.

Za uvedený skutok bol obžalovanému uložený podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 49 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti uvedenému rozsudku riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 03.07.2023. Namietal, že prvostupňový súd nevykonal dokazovanie jeho neviny ním navrhovanými svedkami a to H. C., H. I. a A. A., ktorí boli, rovnako ako on, oslovení F. G., či by niektorý z nich ho nepriviezol na sídlisko Sekčov a nepomohol mu odmontovať svoje kamery, lebo ich potrebuje umiestniť na iný objekt. Práve touto skutočnosťou bol F. G. uvedený do omylu a oklamaný, že tieto kamery sú jeho. Na hlavnom pojednávaní okresného súdu mu pani sudkyňa ani nedala šancu vyjadriť sa k celej veci, čo je mu kladené za vinu. Jeho konanie bolo podmienené klamstvom zo strany F. G.. Žiadal predvolať a vypočuť na súde aj pána J. K., ktorý už bol v tejto veci vypočúvaný a k jeho priznaniu došlo takým spôsobom, že pán vyšetrovateľ L. mu prisľúbil, že jeho vec bude riešená iba v priestupkovom konaní, že sa nemusí báť, lebo jeho úmyslom nie je škodiť mu a dostať ho do väzenia, ale cieľom je usvedčiť F. G.. Túto skutočnosť vie dosvedčiť aj J. K.. Na základe uvedeného žiadal, aby Krajský súd v Prešove zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že aj keď obžalovaný podal odvolanie proti všetkým výrokom napadnutého rozhodnutia, t. j. nielen proti výroku o treste, ale aj proti výroku o vine, je potrebné konštatovať, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 31.05.2023, po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že je vinný, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa , , , , a po vyjadrení prokurátora prijaté súdom s tým, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody. Pred uvedeným vyhlásením bol obžalovaný poučený podľa až ods. 8 o.i. aj o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v takomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa . Vzhľadom na uvedené, skutočnosť, že obžalovaný vyhlásil po takomto poučení, že je vinný, pričom bol poučený o tom, že takéto vyhlásenie je neodvolateľné a v takomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, krajský súd už nepreskúmaval výrok o vine napadnutého rozsudku, ale preskúmal len výrok o treste napadnutého rozsudku.

Vychádzajúc z ustanovenia a ods. 1 písm. c/ , odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadne zásadné porušenie práva obžalovaného na obhajobu vo vzťahu k prijatému vyhláseniu o vine a vzhľadom na uvedené preto preskúmal len výrok o treste napadnutého rozsudku.

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, nakoľko obžalovaný spoločným konaním poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, čím po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu žalovaného prečinu.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom u obžalovaného konštatoval vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a priťažujúcu okolnosť, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Pri určení druhu trestu a jeho výmery, súd prvého stupňa zhodnotil všetky okolnosti prípadu a zároveň prihliadal aj na osobu obžalovaného a dospel k záveru, že na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie je potrebné obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne, pre ktorého výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Na základe zistených osobných a majetkových pomeroch obžalovaného je odvolací súd toho názoru, že uložený trest možno považovať za trest mierny, vzhľadom na osobu páchateľa, ako aj vzhľadom na jeho pomery a možnosti jeho nápravy, keďže obžalovaný bol v minulosti celkovo 16 krát súdne trestaný, prevažne za majetkovú trestnú činnosť a vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov MV SR má evidovaných 18 priestupkov. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie bolo podané len zo strany obžalovaného, krajský súd už uvedené napraviť nemohol, nakoľko by došlo k zhoršeniu postavenia obžalovaného na základe len ním podaného opravného prostriedku. Okresný súd postupoval správne, ak obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, nakoľko obžalovaný bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že k priznaniu mal byť presvedčený vyšetrovateľom L., ktorý mu sľúbil, že jeho vec bude posúdená ako priestupok, krajský súd udáva, že obžalovaný sa priznal ku skutku nielen v prípravnom konaní, ale aj v konaní pred súdom prvého stupňa, kde vyšetrovateľ L. prítomný nebol, pričom po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný, teda túto jeho obranu považuje odvolací súd za tendenčnú a účelovú.

Vo vzťahu k návrhu na výsluch svedkov uvedených v odvolaní krajský súd udáva, že obžalovaný tým, že vyhlásil vinu k žalovanému skutku, vzdal sa práva na súdny proces, teda aj práva na výsluch svedkov, o čom bol vopred poučený.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodné a toto postupom podľa zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.