Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-16-2013.pdf
PDF · 90.71 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/16/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o, so sídlom Ul. Údernícka č. 5, 851 01 Bratislava, IČO 35 724 803, zast. Tomáš Kušnír s.r.o., so sídlom Ul. Údernícka č. 5, 851 01 Bratislava, IČO 36 613 843, proti povinnému L. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ul. D. č. XXXX/XX, XXX XX B. B., vedenej pod sp.zn. Ex 1231/08u súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom exekútorského úradu Ul. Záhradnícka č. 62, 821 08 Bratislava, o vymoženie 1.888,33 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 4Er/1516/2010-30, zo dňa 09. marca 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp.zn. EX 15753/10u, na základe poverenia vydaného Okresným súdom v Banskej Bystrici pod č. 5601 058430 dňa 25.08.2010 vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Súd oprávnenému a ani súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Exekúcia je neprípustná z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom rozhodcovského súdu podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, od počiatku nie je spôsobilým exekučným titulom. Rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. V exekučnej veci by malo byť vymáhané plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, kedy právny vzťah účastníkov podlieha režimu spotrebiteľského práva. Zmluvu o úvere a Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru (VOP) preskúmaval z hľadiska kritérií na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Aplikoval ust. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
- § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, v ktorých je implementovaná smernica Rady č. 93/13/ EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ako podmienku zmluvy neprijateľnú a od počiatku neplatnú vyhodnotil rozhodcovskú doložku (čl. VIII bod 7.). Rozhodcovskú doložku si povinný (spotrebiteľ) osobitne nevyjednal, jej obsah bol veriteľom vopred pripravený bez akejkoľvek možnosti voľby. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy obsahom ktorej je takáto doložka reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti vyplývať na obsah zmluvy. Keďže poverenie na vykonanie exekúcie už bolo súdom vydané, je tu zákonný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
V súvislosti so zastavením exekúcie súd rozhodol o trovách exekúcie (§ 200 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). S prihliadnutím na skutočnosť, že súdny exekútor si trovy exekúcie neuplatnil exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. O trovách oprávneného súd rozhodol s odkazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p. a trovy oprávnenému nepriznal s odôvodnením, že v konaní nemal úspech.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a trval na pokračovaní v exekúcii. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, trov právneho zastúpenia vo výške 57,96 eur.
Namietal, že exekučný súd prekročil rámec preskúmavacej právomoci, ktorá mu vyplýva z ust. Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, je prekážkou pre opätovné prejednanie veci (§ 159 O.s.p.), je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný. Z európskeho práva za súčasného právneho stavu nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by mal exekučný súd povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak procesnú pasivitu povinného (napríklad v nepodaní žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku) svojou aktivitou, založenou na účelovej a zo zákona nedovolenej argumentácii a postupe ex offo, ktorá je porušením zásady rovnocennosti účastníkov. Ak ide o spotrebiteľské zmluvy preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom z dôvodu podľa ust. § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK vyžaduje, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú rozhodcovskú doložku (rozhodnutie NS SR sp.zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011).
V období do 31.12.2007 bola zmluva o úvere upravená len v Obchodnom zákonníku a zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka sa vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Právna dovolenosť a rozpor s dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy.
Cieľom úpravy ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa kde uplatnia svoje práva, uvedené ustanovenie nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky.
V zmysle ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách bol pôvodný veriteľ povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.
Povinný, ani súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.
Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.).
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).
Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd vo veci správne rozhodol. Odôvodnenie uznesenia okresného súdu je presvedčivé a vyčerpávajúcim spôsobom, tak ako ukladá ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. O.s.p., uvádza skutočnosti a dôkazy z ktorých okresný súd pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa súd riadil a ako vec skutkovo a právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a uznesenie okresného súdu potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd.
Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok na podklade ktorého by mala byť vykonaná exekúcia. Exekučný titul nie je vykonateľný. Je nepochybné, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári. Okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy nasvedčujú tomu a vylučujú záver o voľbe povinného (slobodne sa rozhodnúť) pri podpise zmluvy. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 06.12.2004, ako neoddeliteľná súčasť exekučného titulu, obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takouto je rozhodcovská doložka, ktorú exekučný súd správne vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a neplatnú podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007.
Oprávnený v odvolaní neuviedol žiadne iné, nové skutočnosti, ktoré by neboli známe súdu prvého stupňa v čase jeho rozhodovania, so všetkými sa vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd dodáva.
Rozhodcovskú doložku si povinný (spotrebiteľ) osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy vopred pripravenými veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov, ktoré povinný ovplyvniť nemohol a je otázne, či si ich povinný vôbec všimol. Povinný (spotrebiteľ) v konečnom dôsledku zmluvu mohol len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným podmienkam obsiahnutým vo formulárovej predtlači, vrátane rozhodcovskej doložky, ktorej význam oprávnený povinnému preukázane ani nevysvetlil. Na individuálne dojednanie je potrebné náležite rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy stanovený v Občianskom zákonníku. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných praktík. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú náležitú pozornosť tejto časti formuláru, nemožno zneužívať k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok resp. vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok napr. argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, odvolací súd neprijíma, ale aj odsudzuje ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné presúvať zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú doložku. Individuálne vyjednanie treba vykladať z pohľadu spotrebiteľa, čo znamená, že nespočíva iba v púhej možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým je o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Tiež je vylúčené akceptovať rozhodcovskú doložku, ktorá mala vzniknúť za takých okolností, že až ďalší úkon dlžníka (povinného) a to „odstúpenie od tejto vety, ktorá je rozhodcovskou doložkou“, v oprávneným stanovenej lehote, by mohol zvrátiť platnosť a účinky doložky. Ide o netransparentnú pascu na neznalých spotrebiteľov. (Možnosť odstúpenia od rozhodcovskej doložky je obsahom znenia rozhodcovskej doložky uvedenej v bode 4.9. č. IV VOP, od ktorej odvodil svoju právomoc a na ktoré ust. odkazuje rozhodcovský rozsudok).
Z ust. 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, na ktoré poukazuje oprávnený, pre banky vyplývajúcu povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona (pol. 88k odkazuje na zákon č. 510/2002 z.z. o platobnom styku a zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní) - ods. 1,
nemožno vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenie možnosti prejednania prípadného sporu účastníkov všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť riešenia sporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj dikcia ods. 2 cit. ustanovenia, podľa ktorého, ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa ods. 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov (pol. 88i - odkazuje na O.s.p. ). Právny predchodca oprávneného takto zjavne nepostupoval, pri „dojednávaní“ rozhodcovskej doložky (znenie
čl. VIII. bod 7. zmluvy resp. bod 4.9 VOP), nevytvoril priestor na faktické dojednávanie obsahu zmluvy resp. aspoň v časti rozhodcovskej doložky.
Postup exekučného súdu, keď preskúmaval exekučný titul v štádiu konania po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie treba hodnotiť ako súladný so zákonom, s poukazom na platnú právnu úpravu Exekučného poriadku (§ 41) a ZoRK (§ 45 ods. 1). Správne konštatoval v rozhodnutí exekučný súd, že súd môže skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Postup exekučného súdu keď posudzoval, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný ani tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie netvorí prekážku veci rozsúdenej v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. (len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova), pretože poverenie na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať. V prejednávanej veci exekučný súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal pri rozhodovaní o žiadosti k dispozícii iba návrh oprávneného a rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Mgr. Ing. Bohumilom Kuhajdom dňa 26.04.2010 sp. zn. II/2009-4808 (exekučný titul). Z rozsudku vyplývalo, že rozhodcovský súd vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil voči povinnému z titulu uzavretej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č 04-0000239123. zo dňa 06.12.2004. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie zmluvu o úvere nepripojil. Exekučný súd rozhodujúci o žiadosti exekútora nemal dostatočný časový priestor (a ani dostatok informácií) na preskúmanie exekučného titulu z hľadiska jeho formálnej a materiálnej vykonateľnosti, ak chcel vyhovieť v tom čase platnej zákonnej požiadavke (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010) rozhodnúť o tejto žiadosti do 15 dní od jej doručenia. Zmluva o úvere, vrátane všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru, bola exekučnému súdu doručená dodatočne, až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany
- spotrebiteľa. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno- právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
Do slovenskej legislatívy sa prebrali viaceré smernice Európskej rady a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Takouto je aj smernica Rady 93/13/ EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (čl. 3)), na ktorú odkazuje v rozhodnutí okresný súd.
K odvolacej námietke oprávneného, že v čase do 31.12.2007 sa vzťahovali ust. § 52 a § 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v časti 8. Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, že zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku, odvolací súd poukazuje na právne závery prvostupňového súdu, že posudzovanú zmluvu zo dňa 06.12.2004 možno považovať za typovú zmluvu podľa § 23a osobitnej právnej úpravy zákona NR SR č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinnej v čase uzavretia posudzovanej zmluvy o úvere. Potom je namieste aj aplikácia ust. tohto zákona - § 1 písm. a) a b) definujúcich zmluvné strany a z ust. § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. V zmysle ust. § 6 ods. 3 cit. zákona, je zakázané konanie v rozpore s dobrými mravmi, akým sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby prípadne môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku).
Oprávnený uplatnil trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov jeho právneho zastúpenia. O týchto trovách odvolací súd nerozhodoval. Odvolací súd zastáva právny názor, že v exekučnom konaní súd zásadne rozhoduje iba o trovách exekúcie podľa ustanovení Exekučného poriadku (§ 196 - § 203). Preto považuje za nadbytočný aj výrok prvostupňového súdu, ktorým tento súd rozhodol o trovách oprávneného, s odkazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p..
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.