Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17CoP-98-2012.pdf
PDF · 97.95 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/98/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa B. E., narodeného XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci, odborom sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, dieťa rodičov B. E., narodenej XX. XX. XXXX, bytom R. XXX a Z. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX, v konaní o zníženie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 17P/132/2012 - 46 zo dňa 16. 10. 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 11P/147/2010-92 zo dňa 23.06.2010 (právoplatný 23.11.2010) tak, že znížil vyživovaciu povinnosť otca Z. A. na maloletého B. E., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 120,- eur mesačne na 30,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, ktoré je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy mesačne vopred do 20- teho dňa toho, ktorého mesiaca.
Okresný súd mal za preukázané, že od posledného rozhodovania súdom o určení výživného v roku 2010 so súčasnosťou sa podstatne zmenili pomery, keď otec maloletého má naďalej vyživovaciu povinnosť k jednému plnoletému a jednému maloletému dieťaťu a od septembra 2012 poberá len dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur a iný príjem a iný majetok nemá, z čoho mal za zrejmé, že pokiaľ by otcovi vyživovacia povinnosť trvala v určenom rozsahu, jeho majetková, materiálna a celková finančná situácia by sa sústavne zhoršovala a v budúcnosti by mohlo dôjsť k neodôvodnenému trestno-právnemu postihu, pokiaľ by výživné primerane podľa zákona nebolo upravené a súd by nereagoval na jeho zmenené pomery. Súd prihliadal aj na materiálnu a finančnú situáciu matky, ktorá nie je dobrá, matka poberá len dávku v hmotnej núdzi vo výške 92,60 Eur, peňažný príspevok za opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihom v sume 37,51 Eur a z uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti so zamestnávateľom Zoktrading s.r.o. má hodinový príjem 1,88 eura brutto s týždenným maximálnym rozsahom pracovného času 10 hodín. Na základe uvedeného súd reagujúc na podstatnú zmenu pomerov na strane otca znížil jeho vyživovaciu povinnosť na sumu 30,- eur, ktorú sumu otec plnil už aj v mesiaci september a je ochotný ju plniť aj naďalej.
Proti rozsudku podala matka v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie dôvodiac, že súd nesprávne právne vec posúdil, keď znížil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 120,-- € na sumu 30,-- € mesačne z dôvodu, že otec maloletého dieťaťa od septembra poberá len dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 € a iný príjem a iný majetok nemá. Podľa jej názoru mal súd prihliadnuť nielen na skutočné príjmy otca, ale aj na jeho potencionálne príjmy. Poukázala na svoje vyjadrenie zo dňa 12. 10. 2012, že otec je mladý, manuálne zručný človek, ktorý má dostatok vedomostí, ako aj získaných skúseností nielen z prác na území Slovenskej republiky, ale aj v zahraničí. Tiež poukázala, že
súdu predložila dôkazy, ktoré osvedčujú, že situácia na trhu nie je taká, aby obstálo tvrdenie otcom, že „si hľadá prácu, ale nechceli ho zobrať", za obdobie od októbra 2012 na internetovom portáli Profesia sa nachádzalo 17 pracovných ponúk na pracovnú pozíciu mäsiar, ku dňu 12. 10. 2012 ÚPSVR Rimavská Sobota sa nachádzala pracovná ponuka na prácu robotník v mäsovýrobe s termínom nástupu ihneď. Má za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletého nájsť si primerané zamestnanie preto, aby si mohol plniť riadne svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a zvyšovať si tak svoju životnú úroveň. Poukázala na článok 27 bod 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj na ust. § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Matka ďalej uviedla, že otec si riadne vyživovaciu povinnosť neplnil ani v čase, keď jeho príjem dosahoval sumu 1.050,-- € mesačne. V čase, keď dlh na výživnom predstavoval sumu 420,-- € previedol na svojho syna Z. A., nar. XX. XX. XXXX, vlastnícke právo k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. R., a to byt č. X na X. poschodí. Matka predložila spolu s vyjadrením súdu aj LV ako dôkaz, podľa jej názoru sa otec maloletého dieťaťa účelovo zbavil uvedenej nehnuteľnosti. Otec sa žiadnym spôsobom nepodieľa na výchove maloletého, neprejavuje o neho žiadny záujem, aj napriek tomu, že žijú v jednej obci. Matka si vyživovaciu povinnosť plní formou osobnej starostlivosti a tiež formou poskytovania vecných plnení a starostlivosťou o domácnosť. Má za to, že súd by mal pri určení výšky vychádzať z odôvodnených potrieb maloletého a nie z toho, koľko otec zaplatil v mesiaci september a koľko chce zaplatiť. Podľa matky prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, keď matka navrhla, aby súd vykonal dokazovanie zabezpečením listín o ukončení pracovného pomeru otca a zistil, prečo došlo k ukončeniu pracovného pomeru otca v Rakúsku, tiež vykonať dokazovanie dopytom na ÚPSVR ohľadom toho, či si otec hľadá zamestnanie a akým spôsobom preukázal ÚPSVR hľadanie zamestnania, či predložil ÚPSVR žiadosť o prijatie do zamestnania preukázateľne voľných pracovných miest, či mu ÚPSVR sprostredkoval zamestnania, ak áno, z akých dôvodov ho otec maloletého odmietol. Navrhnuté dôkazy prvostupňový súd nevykonal, v dôsledku čoho súd podľa názoru matky nezistil náležite skutkový stav vo veci. Podľa matky rozhodnutie tiež nie je náležite odôvodnené v zmysle § 157 ods. 2 OSP, čím je postihnuté vadou nepreskúmateľnosti. Rozsudok okresného súdu neobsahuje ani presné označenie účastníkov konania, keď v záhlaví otca maloletého dieťaťa nesprávne uviedol A. A. namiesto správneho Z. A.. Poukazuje na porušenie ústavnej zásady ochrany práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
K odvolaniu matky zaslal vyjadrenie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec so záverom, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa.
K odvolaniu matky zaslal vyjadrenie otec, ktorý poukázal, že keď pracoval v mäsovýrobe v Rakúsku slušne zarábal a z toho dôvodu bolo určené aj primerané výživné. Už v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 11P/147/2010 uvádzal, že má závažné zdravotné komplikácie týkajúce sa úchopu pravej ruky, pre ktoré pravdepodobne bude musieť podstúpiť operáciu, čo bol aj dôvod, pre ktorý nemohol ďalej vykonávať prácu v Rakúsku a bol s ním ukončený pracovný pomer. V súčasnosti je evidovaný ako nezamestnaný a aktívne sa uchádza o zamestnanie. Keby v jeho prípade bola v bydlisku k dispozícii práca zodpovedajúca jeho kvalifikácii a schopnostiam a takúto prácu by neprijal, bol by vyradený z evidencie uchádzačov o prácu na ÚPSVR Lučenec. Jeho príjem je nízky a nedokáže zabezpečiť v plnom rozsahu ani svoje živobytie a aktívne si hľadá prácu na Slovensku, ako aj v Rakúsku, ale pre pretrvávajúci zdravotný problém, ho nikde neprijali. Považuje za neprimeranú námietku matky, aby súd pri rozhodovaní zohľadnil aj potencionálne príjmy, ktoré v minulosti dokázal v zahraničí dosiahnuť. Jeho zdravotný stav a vývoj na pracovnom trhu mu nedovoľujú využívať jeho potenciál na plno, a preto nie je spravodlivé od neho požadovať prihliadanie na prípadné potencionálne príjmy, ktoré by mohol dosahovať, resp. v minulosti dosahoval. Pokiaľ matka poukázala na odôvodnené potreby maloletého, nie je pravdou, že sa účelovo zbavil majetku, aby zámerne zmenšoval svoje majetkové pomery. Byt podľa listu vlastníctva č. XXXX, ktorého bol vlastníkom, daroval staršiemu synovi, ktorý študuje na vysokej škole a chcel, aby mal v budúcnosti istotu, že sa po skončení vysokej školy bude mať kde vrátiť a bývať, uvedené uskutočnil v čase pred viac ako dvomi rokmi, keď pôsobil v Rakúsku a dosahoval vyššie príjmy. Má za to, že súd pri rozhodovaní zohľadnil jeho majetkové pomery, možnosti a schopnosti dosahovať príjem ako aj odôvodnené potreby maloletého, v prípade, ak by súd vyzdvihol len odôvodnené potreby maloletého bez prihliadnutia na jeho súčasný príjmový status, legalizoval by tým v podstate jeho prípadnú budúcu trestnú činnosť, keď by určené výživné nedokázal platiť. Pokiaľ sa týka matkou navrhnutých dôkazov, tieto nepovažuje za potrebné vykonať pre rozhodnutie vo veci, pretože prácu si aktívne hľadá. Núti ho k tomu aj jeho finančná situácia, pretože si nedokáže zabezpečiť
ani svoje základné životné potreby. Súd postupoval správne, keď vyhodnotil jeho stav ako zmenu na strane otca, ktorá nie je dočasná, ale je preukázané, že sa jedná o situáciu trvajúcu dlhšie časové obdobie, keď nedosahuje žiadny príjem, ktorá skutočnosť jednoznačne odôvodňuje rozhodnutie súdu o znížení výživného. Pri príjme 62,50 € nedokáže platiť matke vyššie výživné. Považuje rozsudok za zákonný a spravodlivý, z jeho odôvodnenia je zrejmé, že súd pri rozhodovaní zvažoval všetky okolnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci a zistený skutkový stav náležite vyhodnotil. Námietky matky ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutia považuje za neopodstatnené a riadne neodôvodnené. Čo sa týka chyby v písaní vytýkanej matkou, jedná sa o zrejmú nesprávnosť a navrhuje, aby súd opravil túto chybu vydaním opravného uznesenia. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. K vyjadreniu priložil výpis z katastra nehnuteľností LV č. XXXX, k. ú. R..
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. l Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „OSP") preskúmal vec v medziach daných odvolaním podľa § 212 ods. 2, písm. a/ OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a podľa § 221 ods. 2 OSP vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Odvolací súd sa s oboznámil z obsahom spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 17P/132/2012 a zistil, že predmetom konania je návrh otca maloletého na zníženie výživného zo sumy 120,- Eur na 30% zo sumy životného minima na neplnoleté a nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, pričom o výživnom vo výške 120,- Eur zo sumy 1.200,- Sk bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 11P/147/2010-92 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16CoP/47/2010-118 zo dňa 21.10.2010. Maloletý 13-ročný B. navštevuje 8. ročník základnej školy. Obidvaja rodičia sú nezamestnaní. Matka žije v spoločnej domácnosti zo svojou chorou matkou, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 92,60 Eur, peňažný príspevok za opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihom v sume 37,51 Eur a z uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti má hodinový príjem 1,88 eura brutto s týždenným maximálnym rozsahom pracovného času 10 hodín, má vyživovaciu povinnosť k maloletému B.. Otec žije so svojou priateľkou, s ktorou býva, ale býva aj so svojom mamou, okrem vyživovacej povinnosti k maloletému B., má vyživovaciu povinnosť aj k dospelému študujúcemu synovi, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur. Okresný súd zisťoval zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o rodine"), ako aj zárobkové pomery rodičov, ich možnosti a schopnosti.
Podľa čl. 41 ods. l Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústavy SR") manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3 a 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je hmotnoprávnou podmienkou na zmenu dohody, resp. súdneho rozhodnutia o výživnom, zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodňovať zmenu výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania (R 72/1965). Zmena pomerov môže byť odôvodnená subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine. Súd je povinný skúmať zmenu pomerov ako na strane povinného, tak aj na strane oprávneného. Na strane oprávneného súd skúma najmä jeho skutočné odôvodnené potreby, ktoré sú určené predovšetkým zabezpečením základnej výživy, t.j. živobytia, ošatenia, bývania a ďalších nevyhnutných potrieb s prihliadnutím na vek oprávneného, zdravotný stav, kultúrne, športové a rekreačné potreby, úroveň vzdelania, záujmy. Na strane povinného súd prihliada najmä na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné konkrétnemu oprávnenému a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, jeho schopnosti, najmä faktické príjmy, ale aj možnosti, t.j. potencionálne príjmy, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, jazykové znalosti a pod.), iné vyživovacie povinnosti, majetkové pomery, jeho životnú úroveň, plnenie vyživovacej povinnosti osobnou starostlivosťou, resp. vecnými plneniami, atď. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu, osobitne v konaní starostlivostí o maloletých, v ktorom konaní platí vyhľadávací princíp, keď súd musí aktívne vyhľadávať a vykonávať dôkazy na preukázanie objektívneho stavu veci. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Z tohto dôvodu treba vždy skúmať, prečo došlo ku skončeniu pracovného pomeru alebo skončeniu podnikania. Súd môže na zníženie príjmu alebo majetku povinného prihliadnuť len vtedy, ak má skutočne za preukázané, že k nej došlo v dôsledku objektívnej a nezvrátiteľnej okolnosti, a nie zo špekulatívnych dôvodov.
Vzhľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku je zrejmé, že prvostupňový súd takto nepostupoval a pri zmene výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu pri skúmaní zmeny pomerov, ako na strane oprávneného (§ 78 ods. 3 zákona o rodine), tak aj na strane povinného nezhodnotil všetky relevantné okolnosti vo vyššie naznačenom rozsahu tak, aby mohol urobiť relevantný záver o opodstatnenosti návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému B.. Odvolací súd tiež upriamuje pozornosť na darovaciu zmluvu a zmluvu o vecnom bremene č. V 2917/10 z 02.02.2011 podľa LV č. XXXX, k. ú. R. (č. l. 28, aj 60 súdneho spisu), na základe ktorej otec maloletého previedol vlastníctvo k bytu a spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu na tretiu osobu (plnoletého syna), čo by bolo možné v zmysle § 75 ods. l zákona o rodine kvalifikovať ako vzdanie sa majetkového prospechu bez dôležitého dôvodu, na čo by súd mal prihliadať ako keby sa takýto úkon nestal, pričom matka na túto skutočnosť v konaní upozorňovala a prvostupňový súd vôbec na ňu neprihliadol, ako aj nevyhodnotil dôvod skončenia zamestnania otca v Rakúsku.
Odvolací súd akcentuje, že každé súdne rozhodnutie vrátane rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloletých, ktorým sa aj v zmysle čl. 41 ods. l Ústavy SR zaručuje osobitná ochrana, musí byť zákonné a vo veciach starostlivosti o maloletých musí chrániť najmä práva a oprávnené záujmy maloletého so zreteľom na jeho právne postavenie upravené v ústave, v medzinárodných zmluvách (najmä Dohovor o právach dieťaťa) a ostatných zákonoch (najmä zákon o rodine). V súlade s uvedeným súd vždy postupuje vrátane prípadu, ak rodičia nie sú schopní sa o výške výživného na svoje maloleté dieťa dohodnúť, ktorú dohodu zákon vždy uprednostňuje. Záujem maloletého je vodiacim a dominantným kritériom celého konania starostlivosti o maloletých a pokiaľ rodičia dobrovoľne dospejú k zmiernemu vyriešenia podstatných otázok týkajúcich sa osobnosti dieťaťa, medzi ktoré okrem iných určenie výšky výživného nepochybne patrí, je predpoklad, že ide o riešenie, ktoré obom vyhovuje a nebude im poskytovať priestor na konflikty a rozpory a následnú destabilizáciu pomerov dieťaťa. Vo väzbe na uvedené, aj keď otec nepovažuje za spravodlivé vzhľadom na jeho zdravotný stav a
vývoj na pracovnom trhu, aby súd zohľadnil jeho potencionálne príjmy, ich nezohľadnenie je a bolo by nespravodlivé vo vzťahu k maloletému synovi B., ktorého záujem v konaní je primárny a ktorý je výživou odkázaný na svojich rodičov, ktorí majú voči nemu zákonnú vyživovaciu povinnosť a jej plnenie je ich prvoradou povinnosťou. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená rôznymi formami, a to formou osobnej starostlivosti, príp. starostlivosti o domácnosť podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, formou poskytovania vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania a formou platenia výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.). Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným podľa rodičovskej dohody, resp. určenia súdu. V danom prípade matka sa o maloletého B. v plnej miere osobne stará a otec je povinný platiť súdom určené výživné a nie podľa svojej ľubovôle poukazujúc na svoj zdravotný stav a príjem, pretože ten nie je vzhľadom na vyššie uvedené rozhodujúci. Odvolací súd akcentuje, že otec je v produktívnom veku, má prax a skúsenosť aj s prácou v zahraničí, má teda reálne možnosti uplatniť sa na trhu práce v rámci Slovenska, ale aj mimo neho, ktoré skutočnosti skôr tendujú k záveru, že nie je na mieste v tomto smere obmedzovať nároky dieťaťa a znižovať výživné. Súd je povinný vychádzať z čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa, z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj.
Zhrnúc vyššie uvedené je potom odvolanie matky dôvodné, keďže rozhodnutie prvostupňového súdu je predčasné a dostatočne neodôvodnené, za ktorého stavu odvolací súd môže len konštatovať, že rozhodnutie prvostupňového súdu nespĺňa zákonné požiadavky tak hmotnoprávneho (zákon o rodine), ako aj procesnoprávneho predpisu (§ 153 ods. l, § 154 ods. 1 a § 157 ods. 2 OSP) a nezodpovedá aj princípu spravodlivého procesu (§ 1 OSP), čo je dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku v odvolacom konaní v zmysle § 221 ods. l písm. h) OSP a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 2 OSP.
V ďalšom konaní okresný súd vo veci uplatneného návrhu otca na zníženie výživného dôsledne zistí potrebným spôsobom právne významným procesným postupom skutkový stav vo veci najmä s ohľadom na zmenu pomerov u oboch účastníkov konania (povinného, aj oprávneného) v rozsahu tak ako bolo vyššie uvedené vrátane vykonania potrebných dôkazov navrhnutých účastníkmi konania, nevynímajúc navrhnuté dôkazy matkou, doteraz v konaní prvostupňovým súdom nepovšimnuté, resp. ďalších dôkazov potrebných na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli, vzhľadom na charakter konania (§ 120 ods. 2 OSP) a v ňom uplatňovanú vyšetrovaciu (vyhľadávaciu) procesnú zásadu, ktorej obsah realizuje súd a až na základe takto zisteného skutkového stavu, súd vec môže právne posúdiť a potom môže vo veci rozhodnúť ohľadom uplatneného návrhu otca (Z. A., nie A. A., ako to nesprávne uviedol okresný súd v záhlaví napadnutého rozsudku) na zníženie výživného voči maloletému B..
V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).
Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.