Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3To-63-2023.pdf
PDF · 91.4 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/63/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom A. C., toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. c) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 31. augusta 2023 prejednal odvolanie obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. júna 2023, sp. zn. PE-2T/34/2023 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. júna 2023, sp. zn. PE-2T/34/2023, bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 31.03.2023 v čase približne o 12.09 h v OD Kaufland v Partizánskom, na ul. D. E. XXXX/ XX odcudzil 2 kusy syru K. Emmentaler 400 g v hodnote 8,58 Eur a 2 ks Pražskej šunky 340 g v hodnote 12,58 Eur takým spôsobom, že si uvedený tovar schoval pod košeľu a následne s ním v čase približne o 12.17 h prešiel cez pokladničnú zónu, pričom zaplatil len pivo 1,5 l a zvyšný tovar nevyložil ani zaň nezaplatil, pričom ešte pred východom z budovy OD čakal na neho pracovník SBS služby poškodený F. G. spolu so skladníkom H. I., kde keď pracovník SBS služby spozoroval, že obžalovaný chce uniknúť, snažil sa mu zabrániť v úteku tým, že pred neho dal ruku, načo obžalovaný padol na zem a tu začal klásť aktívny odpor tým spôsobom, že najskôr fyzicky napadol pracovníka SBS služby F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., J. K. XXXX/XX tak, že ho niekoľkokrát udrel päsťami do oblasti tváre a kopol ho asi 2- 3 krát do oblasti hrudníka na ľavé rebro a do pravého pleca a následne fyzicky zaútočil aj na poškodeného skladníka H. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. E. XXX/X tým spôsobom, že sa na neho zahnal rukou do oblasti tváre, čo sa mu však nepodarilo, načo k nim pristúpil na pomoc neznámy zákazník OD Kaufland, ktorý obžalovaného zadržal na zemi tým, že ho chytil za ruky a poškodený H. I. ho držal za nohy, aby obžalovaný nepokračoval v útoku, načo prišiel aj riaditeľ OD Kaufland poškodený A. L. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., A. L. O. XXXX/XXX, pričom obžalovaný neprestával klásť aktívny odpor, zaháňal sa rukami, kopal nohami a slovne sa vyhrážal, že všetkých zabije, čím sa obžalovaný bezprostredne po čine pokúsil uchovať si odcudzený tovar násilím a hrozbou bezprostredného násilia, pričom uvedeným konaním vznikla spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s., so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 41/A IČO: 35790164 škoda vo výške 21,16 €.
Za to bol okresným súdom odsúdený podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. m) Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého trestu bol podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal proti nemu v zákonnej lehote odvolanie.
Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V úvode dôvodov odvolania poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku. Obhajoba v dôvodoch odvolania uviedla nasledovné:
„Dňa 27.06.2023, samosudca Okresného súdu Prievidza, pracovisko Partizánske, v trestnej veci PE-2T/34/2023, vyhlásil rozsudok, ktorým obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Partizánskom, trvale bytom A. C., t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Ilava, uznal za vinného, zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. c), Trestného zákona, za čo ho odsúdil podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n), Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody, do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. · Podľa môjho názoru okresný súd, pri uložení druhu a výmery trestu, nedostatočne zohľadnil zásady ukladania trestov, uvedené v ustanovení § 34 Trestného zákona, keď neprihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa ako aj na možnosť jeho nápravy. Trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Súd má prihliadnuť tiež nato, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený, čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Uložený trest je z týchto dôvodov, podľa môjho názoru v rozpore so zásadami na ukladanie trestov. Mám zato, že i miernejší trest bude v prípade môjho klienta, dostatočne plniť výchovnú i represívnu funkciu trestu, ako aj individuálnu a generálnu prevenciu. · Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v podstate uviedol, že pred vzatím do väzby riadne pracoval v Holandsku- Leiderdorp, v meste Leiden. Na Slovensko sa vrátil 14.03.2023, bol na PN, mal pracovný úraz na nohe, prišiel aj kvôli súdnemu konaniu, ohľadom dlhu na výživnom. V Holandsku mal len základné poistenie, pre úraz resp. pre nevyhnutné ošetrenie, pod čo však nespadal jeho úraz nohy, z tohto dôvodu, si všetko musel hradiť sám. Aj preto sa vrátil na Slovensko. Maródka sa vypláca v Holandsku až po ukončení PN. Obžalovaný mal PN ukončiť dňa 01.04.2023, skutok sa však stal 31.03.2023. Po ukončení, mu mala byt' maródka vyplatená, do troch dní, vo výške 1.850 euro, keďže bol vzatý do väzby nemohol si to vybaviť a maródka mu nebola vyplatená doteraz. · Svedkyňa P. B., na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že v Holandsku syn ochorel, nemal zdravotné poistenie, keď maródil peniaze jej syn neposielal, lebo dostával len 100-150 euro. Ku dňu 31.03.2023, obžalovaný nemal peniaze, maródka mu vtom čase už nechodila. Snažil sa to vybaviť. Prispela obžalovanému na cestu 400 euro, aby sa dostali z Holandska domov. Ako prišiel s priateľkou domov, v domácnosti boli zrazu piati, svedkyňa musela deliť jedlo, čo obžalovanému vyčítala. · Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný pred spáchaním skutku dlhodobo riadne pracoval v zahraničí a snažil sa riadne živiť. Všetko narušil pracovný úraz. Zdravotné poistenie, ktoré mal obžalovaný uzatvorené v Holandsku, pokrývalo len nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť, z tohto dôvodu, nemal v podstate ani na lieky a cestu domov. Po troch týždňoch maródky obžalovaný dostal výpoveď, vtedy mu prestala chodiť maródka. PN mal ukončiť ku dňu 01.04.2023, skutok sa však stal 31.03.2023, a z tohto dôvodu si maródku nemohol vybaviť a vyplatená mu nebola doteraz. Aby sa mohol vrátiť na Slovensko, musela mu požičať matka. Tá však tiež nebola ako dôchodkyňa v najlepšej finančnej situácii a postupne musela začať deliť jedlo, čo vyčítala obžalovanému. Obžalovaný sa následkom pracovného úrazu a nedostatočného zdravotného poistenia, dostal do stavu núdze, ktorý si sám nespôsobil. Keďže bol hladný, odcudzil v OD Kaufland v Partizánskom, 2 kusy syru Emmentaler 400g v hodnote 8,58 euro a 2 kusy Pražskej šunky 340g v hodnote 12,58 euro. Odcudzené boli potraviny, čo poukazuje na núdzu obžalovaného. Spoločnosti Kaufland nevznikla škoda, keďže odcudzené potraviny, boli vrátené na predajňu. Spoločnosť Kaufland Slovenská republika v. o. s. , si žiadnu škodu v trestnom konaní ani neuplatňovala. · Okresný súd podľa môjho názoru, nie celkom dostatočne zohľadnil pri ukladaní nepodmienečného trestu odňatia slobody, prevahu poľahčujúcich okolností, u obžalovaného A. B.. Pri prevahe poľahčujúcich okolností a aplikácii § 38 ods. 3 Trestného zákona, priznaní dvoch poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) , písm. n) Trestného zákona a jednej okolnosti priťažujúcej podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, súd uložil podľa môjho názoru, pomerne prísny trest odňatia slobody a to aj s poukazom na ďalšie okolnosti. Obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré súd aj prijal. Obžalovaný uznal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, už v prípravnom konaní a skutok oľutoval, viackrát aj počas hlavného pojednávania. Obžalovaný v dôsledku núdze odcudzil potraviny, aby sa najedol. Do finančného kolapsu sa dostal následkom úrazu a nedostatočného zdravotného poistenia v Holandsku.
Na základe uvedeného navrhujem, aby odvolací súd, po náležitom posúdení skutkového a právneho stavu, odvolaniu obž. A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, pracovisko Partizánske, sp. zn. PE-2T/34/2023-203, zo dňa 27.06.2023, čo do výroku o treste vyhovel a podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., rozsudok v tejto časti (v tomto výroku) zrušil a v spojení s § 322 ods. 3 Tr. por., sám rozsudkom vo veci rozhodol tak, že podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l), písm. n), Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., u obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, upustí od potrestania podľa § 40 ods. l písm. a), Trestného zákona, alternatívne uloží primeraný trest povinnej práce, podľa § 54 Trestného zákona, alternatívne uloží podmienečný trest odňatia slobody, alternatívne uloží nepodmienečný trest odňatia slobody, vo výmere 4 (štyri) mesiace.“
Obžalovaný odvolanie sám písomne odôvodnil, pričom považoval uložený trest okresným súdom za privysoký. Poukázal na skutočnosť, že okresný súd vôbec nezohľadnil, že viac ako 3 roky viedol riadny, usporiadaný život, bol riadne zamestnaný a splatil dlh na výživnom, na zdravotnej poisťovni. Okresný súd mu nepriznal poľahčujúcu okolnosť, že sa daného skutku dopustil v hmotnej núdzi.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) ako nedôvodné zamietnuť. Obhajoba navrhla odvolaniu obžalovaného vyhovieť. Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, z obsahu odvolania obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného, ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním.
Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním obžalovaného napadnuté výroky o uloženom treste obžalovanému.
Z dôvodov podaného odvolania vyplýva, že obžalovaný namietal neprimeranú prísnosť uloženého trestu odňatia slobody a spôsobu jeho výkonu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.
Odvolací súd sa nestotožnil s názorom obhajoby o neprimeranej prísnosti trestu odňatia slobody, uloženého obžalovanému v prejednávanom prípade.
Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že okresný súd neustálil správne, v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona (ďalej len „ Tr. zák.“) pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd nedôvodne priznal aj poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. vzhľadom na recidívu obžalovaného. Toto pochybenie okresného súdu však odvolací súd nemohol napraviť pre nedostatok odvolania zo strany prokurátora. Podľa správneho právneho posúdenia bol potom vyrovnaný pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, a uložený trest je v dolnej polovici trestnej sadzby.
Rovnako podľa názoru odvolacieho súdu bolo možné skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, kvalifikovať aj ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., kde je trestná sadzba 0-3 roky, pričom rovnako ani toto pochybenie nebolo možné v odvolacom konaní napraviť z dôvodu vyhlásenia obžalovaného ako aj absencie odvolania zo strany prokurátora.
Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v prejednávanom prípade v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. zohľadňuje predovšetkým osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, zohľadňujúc fakt, že u obžalovaného ide o osobu, ktorá bola doposiaľ viackrát súdne trestaná, 6 krát bolo na jeho osobu pôsobené i výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, čo zjavne nemalo na jeho osobu dostatočný prevýchovný vplyv, pretože ho od spáchania ďalšej trestnej činnosti neodradilo.
Z hľadiska možnosti naplnenia účelu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. je podľa názoru odvolacieho sudu rozhodné, že obžalovaný bol v minulosti viac krát odsúdený pre rôznorodú trestnú činnosť, a to opakovane pre trestný čin krádeže, trestný čin porušovania domovej slobody, opakovane pre trestný čin nebezpečného vyhrážania, opakovane pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Obžalovaný bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, naposledy v období do 24.11.2019.
Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené skutočnosti svedčia o zjavnej neúcte obžalovaného k záujmom chráneným Trestným zákonom, ktorá osobnostná črta obžalovaného z hľadiska ochrany spoločnosti v zmysle 34 ods. 1 Tr. zák. by v zásade odôvodňovala uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v hornej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Ak teda okresný súd napadnutým rozsudkom uložil obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, v prospech obžalovaného podstatným spôsobom zohľadnil existenciu poľahčujúcich okolností na strane obžalovaného podľa § 36 písm. l), n) Tr. zák., hoci danosť záveru okresného súdu o úprimnom oľutovaní trestného činu v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. môže vyvolávať vecné pochybnosti vzhľadom na recidívu obžalovaného a zistené pretrvávajúce sklony k nerešpektovaniu záujmov chránených Trestným zákonom. Nie je teda na mieste zo strany obžalovaného hovoriť o neprimeranej prísnosti uloženého trestu.
Pokiaľ ide o posúdenie primeranosti rozhodnutia okresného súdu o možnosti upustenia od potrestania prípadne trestu povinnej práce, v prejednávanom prípade odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať na okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. Podľa názoru odvolacieho súdu je rozhodné, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil už ako osoba so sklonmi k porušovaniu záujmov chránených Trestným zákonom, pričom na jeho prevýchovu už bolo pred spáchaním prejednávaného skutku pôsobené aj najprísnejším trestom a to nepodmienečným trestom odňatia slobody.
Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že uložený trest nevykazuje znaky neprimeranej prísnosti v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.
Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu aj z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.
Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak a) vo veci rozhodol nepríslušný súd, b) súd rozhodol v nezákonnom zložení, c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania, m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3, n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.
Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.