Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/137/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa T. D., trvale bytom X., K. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Evou Príbelskou, advokátkou so sídlom v Topoľčanoch, J. Matušku 2178 proti odporcovi X. D., trvale bytom B.-V. č. XXX, právne zastúpený JUDr. Miroslavom Šedivcom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Hodžu 14/1, o zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 02. októbra 2012, č.k. -45, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľovi naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 13.01.2009, č.k. -96 zo sumy 67,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne s účinnosťou od 10.08.2012, ktorú sumu je odporca povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa. Nedoplatok na zameškanom zvýšenom výživnom v sume 56,42 eur za obdobie od 10.08. do 30.09.2012 je odporca povinný zaplatiť k rukám navrhovateľa, do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §§ 62 ods. 1 až 5, 75 ods. 1, 77 ods. 1 a 78 ods. 1 veta prvá a ods. 3 Zákona o rodine. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľ študuje na vysokej škole, pripravuje sa na svoje budúce povolanie a nie je schopný sám sa živiť. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Svoju vyživovaciu povinnosť odporca nespochybňoval, avšak neakceptoval dôvodnosť zvýšenia výživného. Namietal, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu navrhovateľa zvýšenou sumou. Súd sa zaoberal zmenou pomerov od posledného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi. Táto zmena nastala na strane navrhovateľa, ktorému nástupom na štúdium na vysokej škole vzrástli výdavky, ktoré sú spojené jednak so samotným štúdiom alebo s ním inak súvisia, ako sú napr. okrem nákupu študijnej literatúry a financovania školských aktivít aj cestovanie do miesta univerzity, ubytovanie na internáte a strava. Navrhovateľ preukázal, že jeho náklady vzrástli, čím došlo u neho k zhoršeniu pomerov a nárastu výdavkov. Súd tiež prihliadol na jeho nepriaznivý zdravotný stav. Starostlivosť o navrhovateľa naďalej zabezpečuje jeho matka, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia. Odporca má tiež zhoršený zdravotný stav, ktorú skutočnosť potvrdilo rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku. Z daňového priznania odporcu vyplýva, že nemá v súčasnosti takmer žiaden príjem zo živnosti. Je však potrebné poukázať na to, že ku dňu rozhodnutia je stále vedený v živnostenskom registri ako osoba oprávnená na podnikanie. Odporca už v predchádzajúcom konaní v roku 2009 uvádzal zdravotné problémy, ktoré mu vo výkone práce bránia, napriek tomu doposiaľ vykonáva činnosť na základe živnostenského oprávnenia a túto nezrušil. Preto sa

na odporcu hľadí ako na osobu vykonávajúcu podnikateľskú činnosť. Súd dospel k záveru, že sú tu dané dôvody na zvýšenie výživného aj keď nie na navrhovanú sumu. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť na sumu 100,- eur s prihliadnutím k tomu, že výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Zvýšením vyživovacej povinnosti vznikol odporcovi nedoplatok na zameškanom výživnom vo výške 56,42 eur a to za alikvótnu časť mesiaca august 2012 ako aj za mesiac september 2012, pričom tento nedoplatok súd uložil odporcovi uhradiť do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa , podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zvýši jeho vyživovaciu povinnosť odporcu voči nemu na čiastku 250,- eur s účinnosťou od 10.08.2012. Namietal, že súd dospel k záveru, že sú tu dané dôvody na zvýšenie výživného, avšak nie vo výške, ktorú žiadal on. Nesúhlasil s týmto konštatovaním s tým, že čo sa týka majetkových pomerov odporcu, mal za to, že je v možnostiach odporcu platiť navrhované zvýšené výživné. Spochybňoval uvádzanú výšku príjmu odporcu a podľa jeho názoru má odporca ďalšie príjmy z podnikateľskej činnosti s tým, že uvádzal veľmi nízke životné náklady. Ak by uviedol skutočné náklady, tieto by boli oveľa vyššie ako jeho príjem.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa , pričom v náväznosti na odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci správne zameral svoje dokazovanie na porovnanie zmeny pomerov v čase poslednej úpravy o výživnom zo strany odporcu na navrhovateľa so súčasnou dobou. Správne potom dospel k záveru, že na strane navrhovateľa ako aj odporcu došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného, aj keď nie na čiastku, ktorú v konaní požadoval navrhovateľ. Faktom je, že u navrhovateľa došlo k podstatnému nárastu nákladov z dôvodu, že tento začal navštevovať vysokú školu a rovnako aj k zmene pomerov dochádza aj na strane odporcu, ktorý na rozdiel od poslednej úpravy o výživnom začal poberať invalidný dôchodok vo výške 212,- eur mesačne a zároveň aj naďalej napriek svojim zdravotným ťažkostiam má živnosť, ktorú doposiaľ neukončil. Matka navrhovateľa podniká rovnako ako živnostníčka.

Súd prvého stupňa tak dôsledne preskúmal na strane všetkých účastníkov konania a zhodne so súdom prvého stupňa aj odvolací súd dospel k záveru, že suma 100,- eur mesačne zodpovedá schopnostiam a možnostiam na strane povinného odporcu, aj keď je pravdou, že odôvodnené potreby navrhovateľa by vyžadovali vyššie výživné. Na druhej strane však z príjmu, ktorý deklaroval v tomto konaní odporca nie je možné stanoviť vyššiu vyživovaciu povinnosť v prospech navrhovateľa.

V konaní neboli predložené žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že odporca skutočne dosahuje vyšší príjem ako deklaroval pred súdom prvého stupňa a preto za tohto stavu nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné ako rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť s prihliadnutím na príjem, ktorý odporcovi bol v tomto konaní preukázaný.

Vo zvyšku ako bolo vyššie uvedené odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje. Odvolací súd nezistil ani pochybenie na strane súdu prvého stupňa v časti stanovenia nedoplatku na zročnom výživnom ako aj v časti, kde súd prvého stupňa rozhodoval o náhrade trov konania a preto aj v tejto časti bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdené.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a s , kedy úspešnému odporcovi v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania

priznaná nebola, nakoľko tento si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu mu ani nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .