Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18P-79-2012.pdf
PDF · 83.45 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/79/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou Zdenkou Zamecovou, vo veci starostlivosti o maloletého S. M.G., E.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa matky: K. M., E.. XX.XX.XXXX, I. O.. S. X, J., J..Č.. J. K. XX, J., zastúpená: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, advokátka, Dolné bašty 2, Trnava, a otca: A. M., E.. XX.XX.XXXX, I. O.. S. X, J., J..Č.. F. XX, I., zastúpený: JUDr. Miloš Chrenko, advokát, Hlavná 23, Trnava, o určenie výživného do rozvodu, takto
rozhodol:
Súd zveruje mal. S. M. E.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá maloletého bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na mal. S. výživným v sume 170,- € mesačne s účinnosťou od 01.11.2011 do 26.04.2012.
Zročné výživné v sume 450,- € za obdobie od 01.11.2011 do 26.04.2012 povoľuje súd otcovi splácať v splátkach po 10,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Matka maloletého sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.11.2012 domáhala úpravy práv a povinností rodičov k mal. S. na čas do rozvodu, žiadala upraviť práva a povinnosti za obdobie od 01.11.2011, od ktorej doby s otcom maloletého spoločne nehospodária a nežijú ani v spoločnej domácnosti, do 26.04.2012, od ktorej doby bol na platenie výživného v sume 200,- € otec právoplatne zaviazaný rozsudkom Krajského súdu v Trnave. Uviedla, že v uvedenom období otec na maloletého zasielal výživné v sume 80,- € mesačne. Výživné na čas do rozvodu, v uvedenom období, žiadala určiť sumou 200,- € mesačne, teda v takej výške, ako to bolo určené v rozvodovom konaní.
Otec maloletého s návrhom matky súhlasil iba sčasti, bol ochotný za požadované obdobie prispievať na výživu maloletého sumou 170,- € mesačne. Poukázal na skutočnosť, že nie je dôvodné v uvedenom období platiť na maloletého vyššie výživné z dôvodu, že u tohto došlo k podstatnej zmene pomerov až od 01.09.2012, kedy maloletý začal navštevovať ZŠ, pričom túto skutočnosť zohľadnil už Krajský súd v Trnave, keď výživné v rámci rozvodového konania určil sumou 200,- € mesačne. Poukázal na skutočnosť, že v uvedenom období si voči maloletému plnil vyživovaciu povinnosť v sume 80,- € mesačne, za mesiac apríl už zaplatil sumu 170,- €, tiež aj tým, že aj po opustení spoločnej domácnosti výlučne sám platil všetky náklady spojené s bytom, v ktorom žije maloletý so svojou matkou, platil aj celú hypotéku, ktorú si zobrali s matkou maloletého vo výške 69.000,- € na doriešenie bytovej otázky,
hypotéku spláca po 400,- € mesačne. Tiež vyplatil všetky nedoplatky za energie. Je toho názoru, že tieto okolnosti je treba zohľadniť pri určení výšky zročného výživného. Tiež poukázal na skutočnosť, že v auguste roku 2012 matka maloletého prevzala preplatok za energie, vodné a stočné, s preplatkami sa s ním nerozdelila. Pri predaji bytu zisk z predaja bol rozdelený tak, že on prevzal 2/5-iny z kúpnej ceny a matka maloletého 3/5-iny. V súčasnej dobe býva v podnájme v Bratislave, kde platí nájomné vo výške 450,- € mesačne.
Kolízny opatrovník navrhol, aby súd návrhu matky vyhovel, výživné na čas do rozvodu určil sumou primeranou potrebám maloletého dieťaťa.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8P/36/2011 súd zistil, že manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 28.02.2012, č.k. 8P/36/2011-64 v spojení s opravným uznesením tunajšieho súdu zo dňa 02.05.2012, č.k. 8P/36/2011-79 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 10.09.2012, č.k. 23Cop/40/2012-117 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12.09.2012, č.k. 23Cop/40/2012-126, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 25.09.2012. V časti o rozvode citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 01.05.2012. Citovanými rozhodnutiami bolo na maloletého Samuela určené výživné vo výške 200,- € mesačne s účinnosťou od 26.04.2012, keď súd vychádzal z čistého priemerného mesačného zárobku matky za obdobie od februára do konca júna 2012 v sume 477,30 €, z príjmu matky za rok 2011 vo výške 453,92 € a keď vychádzal z čistého mesačného príjmu otca v roku 2011 vo výške 1.458,73 €.
Z prehľadu o zárobkoch od zamestnávateľa otca maloletého súd zistil, že otec za obdobie od novembra 2011 do konca októbra 2012 dosahoval čistý priemerný mesačný zárobok vo výške 1.485,97 €.
Z predloženého potvrdenia od zamestnávateľa matky súd zistil, že táto od júna 2011 do konca júna 2012 dosahovala čistý priemerný mesačný zárobok v sume 465,18 €.
Podľa § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 62 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sa aj na starostlivosť rodičov o spoločnú domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd berie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnakým spôsobom, ak rodičia žijú spolu, avšak jeden z nich neplní dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že sú splnené všetky podmienky pre to, aby maloletý bol zverený na čas do rozvodu do osobnej starostlivosti matky, keď v skutočnosti v starostlivosti matky aj bol. V tomto konaní bolo potrebné určiť na maloletého výživné za obdobie od 01.11.2011 do 26.04.2012. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na dosahované príjmy oboch rodičov, vzhľadom na vek maloletého, je primeraným výživným výživné v sume 170,- € mesačne, keď súd dospel k záveru, že výživné v takejto výške zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Súd zohľadnil pri určení výživného skutočnosť, že rodičia maloletého iné vyživovacie povinnosti nemajú a tiež skutočnosť, že mal. Samuel je ešte vo veku, kedy si vyžaduje zvýšenú starostlivosť zo strany matky, ktorú skutočnosť treba zohľadniť pri určení výživného zo strany matky a následne zo strany otca maloletého. Výživné súd určil za obdobie od 01.11.2011, od ktorej doby rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, do 26.04.2012. Súd zohľadnil skutočnosť, že suma 170,- € mesačne je primeraná aj z dôvodu, že maloletý ešte nenavštevoval ZŠ, túto začal navštevovať až od 01.09.2012, ktorá skutočnosť bola zohľadnená pri určení výživného za obdobie od 26.04.2012. Pri určení výživného súd neprihliadol na skutočnosti uvádzané otcom, resp. jeho právnym zástupcom ohľadne splácania hypotéky, spôsobu rozdelenia výťažku z predaja bytu, preplatku na energiách, atď., tieto skutočnosti môžu byť predmetom iných konaní, nie pri určení výživného na maloletého na čas do rozvodu.
Zročné výživné, ktoré otcovi vzniklo za obdobie od 01.11.2012 ku dňu 26.04.2012 v sume 450,- € povolil súd otcovi splácať s splátkach po 10,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Otec v uvedenom období platil mesačne výživné na maloletého po 80,- € mesačne, v mesiaci apríl 2012 zaplatil 170,- € mesačne, pri určenom výživnom 170,- € mesačne mal teda zaplatiť 1.020,- €, zaplatil 570,- €, zročné výživné potom predstavuje sumu 450,- €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.
Náležitosti odvolania (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.) : z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť dvojmo.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.