Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-4C/8/2013

Rozhodnutie

Okresný súd v Považskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou v právnej veci navrhovateľa BL Telekom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45535108, právne zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava proti odporcovi S. Y., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXX/XX, G. v konaní o zaplatenie 105,05 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ svojim návrhom voči odporcovi domáhal sa zaplatenia 105,05 Eur s príslušenstvom. svoj návrh odôvodnil tým, že Navrhovateľ ako záujemca uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľom v zmysle o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov Zmluvu o pripojení. Predmetom bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi, ktorý sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru č. 672602446, splatnej 18.3.2010, znejúcu na sumu vo výške 105,05 Eur, ktorú odporca riadne a včas neuhradil. Nezaplatením faktúr v lehote splatnosti riadne a včas sa odporca dostal vo vzťahu k navrhovateľovi v zmysle a nasl. do omeškania a navrhovateľ má teda nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy 105,05 Eur vo výške 9% od 19.3.2010 do zaplatenia. Uviedol ďalej, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh odporcu ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi ( dodatkové koncové zariadenie Wifi router, službu Vysokorýchlostný internet 4G Turbo 2Plus, prípadne ďalšie benefity poskytované odporcovi na službách ). Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi koncové zariadenie Wifi router za cenu 32,86 Eur s DPH, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení bola 4 990 Sk ( 76,01 Eur) a program služieb VRI 4G Turbo 2Plus za zľavnený mesačný paušálny poplatok 19,88 Eur s DPH, pričom štandardná cena uvedeného programu a služieb bola 31,56 Eur. Mal za to, že v danom prípade odporca nebol sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým aj za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, bolo jeho koncové zariadenie vypojené z prevádzky, čím odporca porušil jeho povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti kedy by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo teda naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu navrhovateľa, ktorá právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku odporcu zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom. V uvedenom prípade je teda odporca sankcionovaný za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať ceny za poskytované služby, v dôsledku čoho muselo byť jeho koncové zariadenie vypojené z prevádzky. Neplnením záväzku viazanosti zo strany odporcu vzniká na starne právneho predchodcu navrhovateľa škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou koncového zariadenia a akciovou cenou

koncového zariadenia. Uviedol, že zmluvná pokuta v tomto prípade plní aj funkciu preventívnu, preto jej výška musí byť do určitej miery vyššia ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník z toho získava. Zmluvná pokuta tak hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka , aby sa včas a riadne pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti a potom včas a riadne plnil. Podľa právnej úpravy obsiahnutej v § 3a ods. 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z sa považuje za primeranú sankcia do výšky poskytnutej hodnoty peňažných prostriedkov , pričom ak sankcie dosiahnu hodnotu poskytnutých peňažných prostriedkov je možné ako sankciu ďalej uplatňovať úrok z omeškania v zmysle nariadenia. Uvedenú právnu úpravu ohľadom prijateľnosti sankcie je možné aplikovať aj pre prípady poskytnutia koncového zariadenia telekomunikačným operátorom , nakoľko je toto koncové zariadenie fakticky financované a poskytnuté za výhodnú cenu a ide o prvotný náklad navrhovateľa , ktorý sa mu vráti až prostredníctvom postupných platieb a plnení odporcu. Navrhovateľ si v danom prípade neuplatňuje zmluvnú pokutu až v takej výške ako by mu prípadne ustanovenie § 3a nariadenia vlády umožňovalo a z tohto dôvodu sa domnieva, že uplatňovaná zmluvná pokuta nemôže byť neprijateľná , pokiaľ samotný zákonodarca určil, že sankcia môže byť ešte vyššia. Uviedol , že v prípad ak súd neuzná nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné zobrať do úvahy, že právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého koncového zariadenia. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi koncové zariadenie Wifi router za cenu 32,86 Eur s DPH, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení bola 4 990 Sk ( 76,01 Eur) a program služieb VRI 4G Turbo 2Plus za zľavnený mesačný paušálny poplatok 19,88 Eur s DPH, pričom štandardná cena uvedeného programu a služieb bola 31,56 Eur s DPH. Hodnota dotácie právneho predchodcu navrhovateľa do kúpy koncového zariadenia teda bola 43,15 Eur a celková výška poskytnutej zľavy za službu VRI bola, 210,24 Eur. Právny predchodca odporcu fakticky financoval koncové zariadenie, ktoré si odporca sám vybral a poskytol mu toto zariadenie za výhodnejšiu úvodnú sumu. Odporca mal predmetné mobilné zariadenie uhradiť počas celej doby trvania zmluvného vzťahu poskytnutými splátkami, čo však nedodržal. Právny predchodca navrhovateľa by nebol poskytol dotáciu do koncového zariadenia odporcovi, ak by sa tak odporca nerozhodol. Týmto právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla škody, ktorá by mu nebola vznikla ak by odporca dodržal svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy a riadne plnil počas celej doby viazanosti.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne. Uviedol, že si je vedomý nedoplatku, ktorý mu vznikol, pojednávania sa nemôže zúčastniť z dôvodu cesty za prácou do zahraničia.

Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle , nakoľko účastníci konania boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní a nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s faktúrou č. 6712602446 zo dňa 4.3.2010, prehľadom postúpených pohľadávok právneho predchodcu navrhovateľa, zmluvou o pripojení č. 9901893412 zo dňa 24.11.2008, cenníkom pre koncové zariadenia - časť I( predaj koncových zariadení ), cenovým výmerom č. 59228/2008zo dňa 24.9.2008, tarifou na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby Internet účinnej od 1.8.2008.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané dňa 24.11.2008 právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469 a odporca uzatvorili Zmluvu o pripojení č. 9901893212, ktorej predmetom bolo poskytnutie vysokorýchlostného internetu VRI Plus, akcia Vianoce 2008 - kúpa modemu s 18 mesačnou viazanosťou s programom 4G Turbo 2 Plus. Pri tejto akcii bol odporcovi poskytnutý DSL WiFi routher s dobou viazanosti 18/24 mesiacov. Súčasťou zmluvy bola aj dohoda o tom, že zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku doby viazanosti 18 mesiacov je 3 500,- Sk (116,18 Eur) bez DPH, pričom DPH sa neuplatňuje.

Právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval odporcovi faktúrou č. 6712602446 zo dňa 4.3.2010 splatnou dňa 18. 3. 2010 jednorazové poplatky - pokuta Magio internet Solo vo výške 116,18 Eur, pokuta WiFi routher vo výške 66,39 Eur a zmluvnú pokutu vo výške Magio internet Solo viazanosť 18 mesiacov vo výške 116,11 Eur, spolu sumu 298,68 Eur. Súčasťou faktúry je aj upozornenie odporcu na celkový nedoplatok za predchádzajúce obdobia vo výške 56,57 Eur ( 1704,20 Sk ).

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 12. 2011 bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania pod číslom 1185928401 vo výške 105,05 Eur, postúpená z postupcu Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 na postupníka BL Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108.

Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba (ďalej len "") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami. Verejná je verejne dostupná , o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna je verejná na uskutočnenie a príjem národných a medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné spojenie zostavené prostredníctvom verejnej telefónnej , ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov , pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim prostredníctvom technologicky rôznych sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne dostupnej . Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú a túto ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie . Koncový užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné zmluvu o pripojení.

Podľa , o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace . Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej , miesto jej poskytovania a cena za . Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ak si strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť, i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa zmluvnú pokutu je možné dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa článku 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou zmluvou. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienky bola individuálne dojednaná, musí o tom podať dôkaz.

Podľa článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v spojení s písm. c) prílohy, za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.

Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5. 4. 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994.

Podľa s účinnosťou od 1. 4. 2004, týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe, kde okrem iných aktov, je uvedená aj Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Keďže citovanú smernicu Slovenská republika prebrala do svojho právneho poriadku s účinnosťou od 1. 4. 2004, súd posúdil zmluvu o pripojení, dodatok k tejto zmluve a podmienky, za akých boli dojednané, aj podľa tejto smernice.

Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel jednoznačne k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Navrhovateľ svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o pripojení, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám, uzatvorenými medzi navrhovateľom ako dodávateľom a odporcom ako spotrebiteľom v zmysle definície podľa článku 2 písm. b.) a c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5. 4. 1993. Odporca v tomto zmluvnom vzťahu vystupuje v pozícii spotrebiteľa a prináleží mu ochrana patriaca spotrebiteľovi v zmysle zákonných ustanovení.

Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné dojednanie. Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ, zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárových zmlúv. Navrhovateľ, resp. právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade odporca nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Odporca ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam.

Preto súd skúmal, či zmluva o pripojení neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a zistil, že dohody o zmluvných pokutách v tejto zmluve sú takýmito ustanoveniami.

Zmluvné dojednanie obsiahnuté v zmluve o pripojení, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za nekalú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly nekalých podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.

Navrhovateľ požaduje zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že odporca nedodržal zmluvné podmienky týkajúce sa doby viazanosti a riadneho a včasného platenia úhrad za poskytnuté , ktoré boli medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dohodnuté v Zmluve o pripojení.

Z predloženej faktúry súd zistil, že navrhovateľ si uplatňuje voči odporkyni tri zmluvné pokuty a to Pokutu Magio internet Solo vo výške 116,18 Eur, Pokutu WiFi routher vo výške 66,39 Eur a zmluvnú pokutu vo výške Magio internet Solo viazanosť 18 mesiacov vo výške 116,11 Eur, spolu sumu 298,68 Eur.

V danom prípade zmluvná pokuta bola dohodnutá paušálne, pričom nezohľadňovala dobu, počas ktorej odporca riadne platil za poskytované navrhovateľom. Navrhovateľ nepreukázal a neuviedol začiatok doby, kedy odporca prestal riadne plniť svoje povinnosti. Rovnako je potrebné uviesť, že takéto dojednanie zmluvnej pokuty výlučne sankcionuje odporcu ako spotrebiteľa, preto je výrazne v jeho neprospech.

Nakoľko takéto znenie zmluvnej pokuty v štandardizovanej zmluve, obsah ktorej odporca ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť a ktorý nezohľadňuje primeranosť jej výšky v závislosti od doby plnenia, resp.

neplnia povinností spotrebiteľa z tejto spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za nekalú podmienku podľa Smernice Rady 93/13/EHS, ktorá nemôže požívať právnu ochranu a preto je v zmysle neplatná.

Čo sa týka uplatnených zmluvných pokút súd poukazuje nato, že predmetom návrhu je zaplatenie sumy 105, 05 Eur, ktoré navrhovateľ vyfakturoval faktúrou č. 6712602446 zo dňa 4.3.2010, splatnou 18.3.2010. Z predložených listinných dôkazov nie je však zrejmé, z akého dôvodu si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi zaplatenie sumy len 105,05 Eur, keď predmetnou faktúru vyfakturoval odporcovi sumu až 298,68 Eur. Navrhovateľ nepreukázal akú časť z fakturovanie sumy odporca uhradil, pripadne z akého dôvodu si voči odporcovi uplatňuje zaplatenie len časti splatnej faktúry.

Vzhľadom k tomu, že z návrhu a vyjadrenia navrhovateľa je zrejmé, že si v tomto konaní uplatňuje zaplatenie zmluvnej pokuty za nedodržanie doby viazanosti 18 mesiacov súd sa v záujme právnej istoty účastníkov konania v odôvodnení zhora uviedol dôvody, pre ktoré návrh zamietol, pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi zaplatenie zmluvnej pokuty ako takej bez ohľadu na sumu, ktorej zaplatenia sa od odporcu v tomto konaní domáha. I vzhľadom k tomu, že odporca vo svojom vyjadrení uvádza, že si je vedomý svojho dlhu voči navrhovateľovi, avšak keďže súd považuje dojednanie zmluvnej pokuty za neprijateľnú zmluvnú podmienku nemohol potom tvrdenia navrhovateľa akceptovať ako uznanie záväzku.

Navrhovateľ poukázal na to, že zmluvná pokuta plní v tomto prípade aj funkciu náhrady škody, ktorá zodpovedá výške dohodnutej zmluvnej pokuty, dokonca náhrada škody by mohla byť od odporcu požadovaná ešte vo vyššej sume.

Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné posudzovať podľa , podľa ktorého predpokladom vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie.

Vykonaným dokazovaním súd dospel jednoznačne k záveru, že v danom prípade nie sú splnené dva predpoklady zodpovednosti za škodu a to protiprávny úkon a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V konaní navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 18 mesiacov, nakoľko nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľa o zániku zmluvy z dôvodu, že nepreukázal písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany navrhovateľa nebolo preukázané porušenie povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu v dohodnutú dobu súd dospel k záveru, že nie je splnený predpoklad zodpovednosti za škodu - protiprávny úkon.

Navrhovateľ odôvodňuje skutočnú škodu ako hodnotu dotácie do poskytnutého koncového zariadenia. Súd uvádza, že aj v prípade, ak by bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento poskytuje zľavy za svoje . Dotácia navrhovateľa tak nie je následkom protiprávneho úkonu odporcu ale je výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom, keď sa na jej výške dohodli v zmluve o pripojení. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa zmenený prehodnotením jeho rozhodnutia ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. Z uvedeného teda vyplýva, že nie je splnený ani ďalší predpoklad zodpovednosti za škodu - príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.

Na základe vyššie uvedeného, súd zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty jednak z dôvodu, že takto dohodnutú zmluvnú pokutu považoval za nekalé podmienky v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS a teda neplatné v zmysle a jednak z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal, svoj nárok na zaplatenie žalovanej istiny s poukazom na predložené dôkazy. Taktiež z

dôvodu nesplnenia predpokladov nároku na náhradu škody tak ako bolo uvedené vyššie súd zamietol návrh navrhovateľa pokiaľ si zmluvné pokutu uplatňuje titulom škody.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle . Odporca mal v konaní plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania. Keďže odporcovi žiadne trovy konania nevznikli, súd mu preto náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína, v troch vyhotoveniach.

Podľa musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (s. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.