Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30P-201-2011.pdf
PDF · 100.54 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/201/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o
maloletá A. P., nar. XX.X.XXXX
bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny B., dieťa rodičov: matka C. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B., E. XXXX/XX a otec K. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K., Z. XX, prechodne bytom F. - Y., X. oceliarov XXX/X, o úpravu práv a povinností k maloletej, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletú A. do osobnej starostlivosti matky.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške XXX EUR mesačne, s účinnosťou od X.X.XXXX, vždy do XX. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX vo výške X.XXX EUR súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po XX EUR k rukám matky spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a .
Súd n e u p r a v u j e styk otca s maloletou A..
odôvodnenie:
Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa XX.X.XXXX domáhala, aby súd upravil práva a povinnosti k maloletej, vzhľadom k tomu, že s otcom maloletej nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti.
Súd nariadil vo veci pojednávanie. Otec sa na pojednávanie nedostavil, doručenie mal riadne a včas vykázané. Svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Z toho dôvodu súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti otca.
Zo zápisnice o výsluchu obvineného na Okresnom riaditeľstve PZ F. zo dňa XX.X.XXXX a zo zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa XX.X.XXXX v Žiline súd zistil, že otec si je vedomý, že neplatil na dcéru
výživné a že má nejaké zameškané výživné. Uviedol, že výživné neplatí pre nedostatok financií. Počas doby, keď bývala priateľka s dcérou u neho, platil nájom a stravu, nájomné vo výške XXX EUR a na chod domácnosti prispieval XXX EUR, niekedy viac. Okrem toho nič iné neplatil. Uviedol, že s priateľkou a dcérou A. býval do konca júla, nevie si presne spomenúť. U posledného zamestnávateľa, po novom roku, neprišiel už do práce. Robil u neho asi X mesiace. Príjem mal okolo XXX EUR. Do práce nenastúpil preto, lebo matka maloletej chcela, aby bol pri nej. Ako uchádzač o zamestnanie sa neevidoval, pretože mal zrušený trvalý pobyt. Chcel by dcéru vídavať, pokiaľ by si našiel zamestnanie, chcel by ju do striedavej starostlivosti. Jeho príjem je okolo XX EUR z brigád. Náklady na bývanie sú XX EUR a strava XX EUR mesačne. Iné náklady nemá. Nemá žiadne pôžičky ani inú vyživovaciu povinnosť. Keby mal z čoho, tak platí hneď XX EUR, určite nie XXX EUR. Momentálne sa zdržiava v byte priateľa svojej matky.
Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že podávala trestné oznámenie na otca, vzhľadom k tomu, že neplatil na výživu maloletej. V septembri XXXX bolo toto trestné konanie ukončené, s tým že z polície jej bolo oznámené, že otec bude prispievať na výživu maloletej XX EUR a doplatí aj nedoplatok na výživnom. Otec začal posielať výživné XX EUR. Má zaplatené za mesiace september XXXX až január XXXX. S otcom maloletej bývali v spoločnej domácnosti v K. v byte, kde bývali spolu s matkou otca maloletej, sestrou, sestriným priateľom. Z domácnosti sa odsťahovala približne v máji XXXX. Otec vôbec neprispieval do domácnosti. Bol nezamestnaný. Otec pokiaľ pracoval v Bratislave, sám sa rozhodol, že ukončí pracovný pomer u tohto zamestnávateľa. Je povedal, že sa mu tam nechce pracovať, že má mizerný plat. Povedal jej, že si nájde nejakú prácu v K.. Otec si žiadnu prácu nenašiel. Jeho mama povedala, že doma bol celý čas, že si ani žiadnu prácu nehľadal. Keďže nezabezpečoval starostlivosť o ňu, o dieťa, rozhodla sa odísť k rodičom. V súčasnej dobe má priateľa, býva s ním v Bratislave v byte. Tento byt majú prenajatý. Chodieva však aj k rodičom do B.. Do budúcna chce však ostať s priateľom v L.. Priateľ bol zamestnaný, v súčasnej dobe nie je zamestnaný, avšak hľadá si prácu. Nemá problém prácu si nájsť. Na nákladoch domácnosti sa podieľajú spoločne. Priateľ platí nájom za bývanie, prispieva do domácnosti čo sa týka zakupovania potravín. Jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa. Okrem toho nemá iný príjem. Maloletá má rok aj osem mesiacov. Jej výdavky, predstavujú strava, ošatenie, zakupuje jej plienky. Čo sa týka majetkových pomerov, nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Od času ako odišla zo spoločnej domácnosti, sa otec vôbec nezaujímal o maloletú, nekontaktoval ju ohľadne maloletej, neprejavil žiaden záujem o stretnutie s maloletou. Okrem výživného, ktoré teraz zaslal, žiadnym iným spôsobom neprispel maloletej, neposlal jej ani žiadne darčeky na jej sviatky, na Y.. Navrhla zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti. Výživné žiadala určiť vo výške XXX EUR od júna XXXX a to vzhľadom k tomu, že v máji odišla od otca. Y. sa rozprávali o tom koľko bude prispievať na výživu maloletej. Otec jej však v priebehu mája písal e-maily, že nebude prispievať na výživu maloletej, nebola s ním v tomto smere dohoda možná. Preto išla na políciu, kde podávala trestné oznámenie, že otec neprispieva na výživu maloletej a bolo jej oznámené, že tiež je potrebné podať návrh na súd. Takže následne XX.X.XXXX podávala návrh na súd na úpravu práv a povinností k maloletej. Čo sa týka úpravy styku, navrhla neupravovať stretávanie otca s maloletou, pretože otec od času ako odišla od neho, žiadnym spôsobom neprejavil záujem o maloletú, nežiadal, že by sa chcel s maloletou stretnúť, tak si nevie ani predstaviť ako by mala navrhnúť úpravu styku otca s maloletou. Pokiaľ otec prejaví záujem stretnúť sa s maloletou, porozpráva sa s otcom o stretávaní s maloletou. Samozrejme zo začiatku by to bolo za jej prítomnosti. Čo sa týka výbavičky maloletej, pri narodení dieťaťa dostala príspevok XXX EUR. Z tohto zakúpila výbavičku pre maloletú. Okrem toho však kupovala aj detskú stoličku pre maloletú a žiada, aby otec na jej kúpu polovicou prispel Pokiaľ je súd názoru, že sa nejedná o základnú výbavičku pre dieťa, nežiada od otca, aby na túto stoličku maloletej prispel.
Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že navrhuje, aby súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu maloletej od júna XXXX tak ako navrhuje matka vo výške XXX EUR mesačne. Neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa. Čo sa týka úpravy styku, keďže otec neprejavuje záujem o dieťa, navrhuje, aby súd neupravoval stretávanie otca s maloletou.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B. súd zistil, že matka je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na dieťa.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny K. zo dňa X.X.XXXX súd zistil, že otec nie je poberateľom žiadnych štátnych sociálnych dávok.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny K. zo dňa X.X.XXXX súd zistil, že otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od XX.X.XXXX do X.X.XXXX. Vyradený bol na nástup do zamestnania dňa X.X.XXXX u zamestnávateľa K. R. a.s. L.. Otec bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie po vyučení zo štúdia dennej formy na R. škole v V., z dôvodu nezáujmu menovaného o štúdium.
Zo správy bývalého zamestnávateľa otca K. R. a.s. L., súd zistil, že otec skončil pracovný pomer dňa XX.X.XXXX. Ku skončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti otca od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Otec mohol naďalej zotrvať v pracovnom pomere v pôvodnom pracovnom zaradení stolár - skladník, až do súčasnej doby. Jeho príjem by bol XXX EUR v hrubom za mesiac. Čistý zárobok otca za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX predstavoval za mesiac september XXXX sumu XXX,XX EUR, za október XXXX sumu XXX,XX EUR plus náhrada od zamestnávateľa za dávky pracovnej neschopnosti XX,XX EUR, za november XXXX sumu XXX,XX EUR, za december XXXX sumu XXX,XX EUR, za január náhrada od zamestnávateľa za dávky pracovnej neschopnosti XX,XX EUR.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s výsluchom otca, dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinnosti k maloletej A., vzhľadom k tomu, že rodičia maloletej nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Keďže neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletú, matka v súčasnej dobe starostlivosť o maloletú riadne zabezpečuje, kolízny opatrovník doporučil zveriť maloletú do starostlivosti matky, súd zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matky.
Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletej. Súd mal preukázané, že matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Ako uviedla, v súčasnej dobe má priateľa, s ktorým býva v byte v L.. Poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. S priateľom sa spoločne podieľajú na nákladoch domácnosti. Otec sa nezúčastnil pojednávania. Súd sa oboznámil s výsluchom otca, ktorý bol vykonaný v F. dňa XX.X.XXXX a v B. dňa XX.X.XXXX na OR PZ, vzhľadom k tomu, že matka podávala trestné oznámenie na otca, keďže otec na výživu dcéry, od času ako matka s dcérou odišla od otca, neprispieval. Otec uviedol, že od posledného zamestnávateľa odišiel z toho dôvodu, že matka chcela, aby bol s ňou. V súčasnej dobe si privyrába brigádne. Jeho príjem je okolo XX EUR mesačne, pričom na bývanie platí XX EUR mesačne a na stravu XX EUR mesačne. Býva u priateľa svojej matky v byte v F.. Je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti k dcére. Je pravdou, že na výživu dcéry neprispieval a má nedoplatok na výživnom. Matka uviedla, že vzhľadom na podané trestné oznámenie otec začal posielať výživné vo výške XX EUR od mesiaca september XXXX každý mesiac a zaplatil aj za január XXXX. Matka na pojednávaní žiadala, aby súd otca zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným vo výške XXX EUR od júna XXXX, vzhľadom k tomu, že v máji XXXX odišla s maloletou od otca. Žiadala otca, aby prispieval na výživu dcéry, tento jej však uviedol, že na výživu prispievať nebude, preto v júni podala trestné oznámenie na otca, a na polícii jej bolo oznámené, že je potrebné podať aj návrh na súd na určenie výživného na maloletú. Súd určil výživné na maloletú A. vo výške XXX EUR mesačne s účinnosťou od X.X.XXXX, od času ako žiadala matka, teda spätne od podania návrhu, keďže návrh bol podávaný XX.X.XXXX, pretože podľa názoru súdu sa nejedná zo strany matky o špekulatívny prístup, keďže matka podávala návrh dva mesiace potom ako odišla zo spoločnej domácnosti od otca, potom, čo otec na jej žiadosť nezačal prispievať na výživu maloletej. Matka teda v krátkom čase, potom ako otec nezačal plniť vyživovaciu povinnosť k maloletej, podávala návrh na súd. Podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej, vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca. Maloletá je v starostlivosti matky, jej výdavky predstavujú strava, ošatenie, výdavky na plienky. V čase rozhodovania súdu maloletá mala rok a X
mesiacov. Súd vychádzal z potencionality príjmov otca, z posledného zárobku, ktorý otec dosahoval u posledného zamestnávateľa vo výške v čistom okolo XXX EUR mesačne, pretože podľa názoru súdu otec sa sám dobrovoľne vzdal výhodného zamestnania a zárobku, hoci si bol vedomý tej skutočnosti, že má vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére, na čo súd pri svojom rozhodovaní o výške výživného prihliadol (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). V súčasnej dobe, ako uvádzal, si privyrába brigádne, avšak túto skutočnosť súdu nepreukázal. Matka na pojednávaní uviedla, že pri narodení maloletej dostala príspevok vo výške XXX EUR. Z tohto príspevku maloletej zakúpila výbavičku. Zakupovala aj detskú stoličku pre maloletú, podľa jej vyjadrenia od fyzickej osoby vo výške XXX EUR. Žiadala, aby otec prispel polovicou na jej kúpu v prípade, ak sa jedná o výbavičku pre maloletú. Podľa názoru súdu detská stolička nie je súčasťou základnej výbavičky pre dieťa pri narodení. Súd poukazuje na to, že je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti, pričom starostlivosť o dieťa v útlom veku je náročnejšia a uspokojovaním bytových potrieb maloletej. Časť odôvodnených potrieb maloletej matka uhrádza z rodinného prídavku, ktorý na maloletú poberá vo výške XX,XX EUR.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX vo výške X.XXX EUR (XX mesiacov x XXX EUR mínus XXX EUR - suma, ktorú otec v tomto období zaplatil na výživu maloletej) súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po XX EUR k rukám matky spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na výšku nedoplatku. Pri nezaplatení jednej splátky sa stane splatným celý nedoplatok.
Súd pri úprave práv a povinností k maloletým deťom má rozhodnúť o úprave styku maloletej s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Matka uviedla, že otec nemá záujem o maloletú. Od času ako odišli zo spoločnej domácnosti sa s maloletou nestretol, neprejavil záujem o stretnutie s maloletou. Uviedla, že nebráni v stretávaní otca s maloletou, avšak zo začiatku by žiadala stretávanie maloletej s otcom za jej prítomnosti. Keďže otec sa nezúčastnil pojednávania, nevyjadril sa k stretávaniu s maloletou, od času ako matka odišla s maloletou zo spoločnej domácnosti, neprejavil záujem o stretnutie s maloletou, súd neupravil styk otca s maloletou A.. Pokiaľ otec prejaví záujem o stretnutie, matka mu toto stretnutie umožní. Pokiaľ by sa rodičia nedohodli, môžu podať návrh na úpravu styku otca s maloletou.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky, v ktorom žiadala určiť výživné vo výške XXX EUR od 1.6.2011, zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.