Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2CoE-321-2012.pdf
PDF · 74.73 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/321/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: SKAT - Slovakia, s.r.o., so sídlom Horná Strieborná 1, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 034 053, zast. JUDr. Ivanou Gajdošíkovou, advokátkou so sídlom J. Kozáčeka 146/13, Zvolen, proti povinnému: S. J., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX X. XXX, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.541,54 eura s príslušenstvom vedenej pod sp. zn. EX 1010/2006 súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom, Exekútorský úrad so sídlom Čučmianska dlhá 26, Rožňava, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/882/2006-19 zo dňa 27. januára 2012, jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/882/2006-19 zo dňa 27. januára 2012 vo výroku o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 166,73 eura p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný súd“) zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného. Súčasne súd uložil oprávnenému nahradiť v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi JUDr. Róbertovi Tutkovi trovy exekúcie v sume 166,73 eura.
Proti uzneseniu exekučného súdu v časti týkajúcej sa výšky priznanej odmeny podal odvolanie súdny exekútor a navrhol, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu zmenil a priznal mu trovy exekúcie v ním uplatnenej výške 201,36 eura. Namietol nesprávnu aplikáciu vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) vo vzťahu k nepriznaniu odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky v znení do 30. apríla 2008 za vypracovanie niekoľkých úkonov exekučnej činnosti, pričom uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu, ktorý vypracovanie týchto úkonov (podaní) stotožňuje s ich doručením, resp. vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia stotožňuje so získaním poverenia. V závere vyjadril nesúhlas s tým, že prvostupňový súd mu nepriznal odmenu za vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie a priznanie trov exekúcie, pretože ide o administratívne práce.
Povinný na základe výzvy na vyjadrenie k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým uznesením exekučného súdu.
Napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník. Keďže zákonný sudca odvolaniu nevyhovel, vec predložil v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. odvolaciemu súdu - Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie exekučného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom sa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 1. januára 2012) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa ust. § 27a vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. apríla 2008 ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. apríla 2008 paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Exekučné konanie v predmetnej veci bolo začaté 7. júna 2006 (doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi), to znamená, že prvostupňový súd správne na rozhodnutie o trovách exekúcie aplikoval v zmysle ust. § 27a vyhlášky právnu úpravu v znení účinnom do 30. apríla 2008.
Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky v znení do 30. apríla 2008 zahrnul aj prácu na úkonoch, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou. Konkrétne úkon prevzatie a kontrola návrhu na vykonanie exekúcie a vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia je podľa názoru prvostupňového súdu zahrnutý v úkone paušálne odmeňovanom podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky v znení do 30. apríla 2008, a to ako získanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky). Odvolací súd považuje za správny
názor prvostupňového súdu, že odmena podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. apríla 2008 sa určuje buď podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu alebo paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti a nie je možné za ten istý úkon prisúdiť odmenu aj podľa časovej špecifikácie aj paušálnou sumou. Preto odvolací súd nevyhovel námietke súdneho exekútora uvedenej v odvolaní, že úkon prevzatie a kontrola návrhu na vykonanie exekúcie a vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia je odlišný od úkonu - získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Aj v ďalšom prvostupňový súd postupoval správne, keď súdnemu exekútorovi krátil pri priznaní odmeny hodiny vynaložené na vypracovanie tých úkonov, ktoré sú uvedené v ust. § 15 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. apríla 2008, a teda sú odmeňované paušálnou sumou za úkon.
Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s postupom prvostupňového súdu, ktorý nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie a priznanie trov exekúcie (v trvaní 60 min.). Hoci prvostupňový súd neuznal tento úkon z dôvodu, že ide o bežnú administratívnu prácu vyskytujúcu sa v každej exekúcii a podľa názoru odvolacieho súdu tento úkon nemožno odmeňovať, pretože nepatrí medzi úkony účelne vynaložené na exekúciu, nepriznanie odmeny je každopádne dôvodné.
Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že medzi úkonmi súdneho exekútora za ktoré bola priznaná odmena podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky v znení do 30. apríla 2008 sa nachádzajú ešte úkony, za ktoré bola priznaná aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Uvedené však nebolo účastníkmi konania spochybnené a odvolací súd konštatuje, že súdnemu exekútorovi nebolo priznané menej ako mu patrí. Obdobne v prípade priznania odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky v znení do 30. apríla 2008 (za úkony vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky) odvolací súd uvádza, že z gramatického a logického výkladu ustanovenia § 15 ods. 1 písm. a) až f) vyhlášky vyplýva, že za doručenie príkazu na začatie exekúcie, exekučného príkazu ako aj doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, patrí súdnemu exekútorovi odmena nie za každé vykonané doručenie takejto listiny, ale len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa tieto listiny doručujú. Opätovne však odvolací súd konštatuje, že výška odmeny priznanej podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky v znení do 30. apríla 2008 (za úkony vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky) nebola spochybnená účastníkmi konania a súdnemu exekútorovi nebolo priznané menej ako mu patrí.
Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, v plnom rozsahu naň odkazuje a nepovažuje za účelné opakovať skutkové zistenia prvostupňového súdu (rozpisovať jednotlivé úkony exekučnej činnosti, za ktoré prvostupňový súd priznal, resp. nepriznal odmenu súdnemu exekútorovi). Odvolací súd konštatuje, že námietky súdneho exekútora uvedené v odvolaní neboli dôvodné, a preto potvrdil napadnuté prvostupňové rozhodnutie, ktorým súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 166,73 eura pozostávajúce z odmeny za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky v znení do 30. apríla 2008 vo výške 19,92 eura (3 hodiny á 6,64 eura), odmeny za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky v znení do 30. apríla 2008 vo výške 53,12 eura (za 16 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 eura), náhrady hotových výdavkov vo výške 65,90 eura a 20% DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov vo výške 27,79 eura.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.