Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_2CoE-133-2012.pdf
PDF · 79.35 KB
Case nature
Subarea
2CoE/133/2012
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Československá obchodná banka, a. s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 35 854 140, zast. advokátom JUDr. Branislavom D., V. X, A. proti povinnej: 1/ V. F., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX/XX, R. V. a 2/ Q. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom N. Dr. A. B. XXXX/X, R. V., pre vymoženie pohľadávky 8.358,92 Eur s príslušenstvom, vykonávanej pred súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Mrázom, so sídlom Exekútorského úradu M. XX, A., pod sp. zn. EX 560/2008, o odvolaní povinnej v rade 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 5Er/21/2009-86 z 15.1.2010, takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5Er/21/2009-86 z 15.1.2010 vo výroku, ktorým okresný súd exekúciu v časti o vymoženie istiny vo výške 2.463,15 eur zastavil, potvrdzuje.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením č.k. 5Er/21/2009-86 z 15.1.2010
- exekúciu zastavil v časti o vymoženie istiny vo výške 2.463,15 eur,
- námietkam povinnej proti exekúciu nevyhovel,
- námietky povinnej proti trovám exekúcie odmietol.
Proti predmetnému uzneseniu podala odvolanie povinná v rade 1/. Uznesenie vydala vyššia súdna úradníčka, ktorá v súlade s § 374 ods. 3 O. s. p. proti všetkým výrokom rozhodnutiu pripustila odvolanie, hoci s poukazom na ust. § 50 ods. 4 Exekučného poriadku je odvolanie prípustné len proti rozhodnutiu, ktorým sa námietkam proti exekúcii vyhovelo. Nadväzne v zmysle § 202 ods. 2 O. s. p. proti rozhodnutiu, ktorým sa námietkam exekúcie nevyhovelo, odvolanie prípustné nie je. Podaním odvolania proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, sa predmetné rozhodnutie zrušuje ex lege a opätovne rozhodne sudca.
S poukazom na vyššie uvedené predmetom odvolacieho konania sa stal len výrok, ktorým okresný súd exekúciu zastavil v časti o vymoženie istiny vo výške 2.463,15 eur.
Okresný súd svoje rozhodnutie čo do výroku, ktorým exekúciu zastavil v časti o vymoženie istiny vo výške 2.463,15 eur odôvodnil tým, že súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Mrázovi bolo Okresným súdom Liptovský Mikuláš dňa 28.1.2009 udelené poverenie č. 5505 016172 na vykonanie exekúcie
- vymoženie povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 8.358,92 eur spolu s 13,4% úrokom z úveru zo sumy 5.353,07 eur od 19.2.2008 do zaplatenia, spolu s 15% úrokom z omeškania zo sumy 5.353,07 eur od 19.2.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.435,46 eur od 19.2.2008 do zaplatenia, vymoženie uloženej povinnosti povinnej v 1. rade zaplatiť 112,98 eur spolu s 20% úrokom z omeškania od 27.1.2008 do zaplatenia, vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy predchádzajúceho
konania 1.781,72 eur a trovy exekúcie. Exekučným titulom je platobný rozkaz č. k. 1 Rob 184/2008 zo dňa 9.6.2008, vydaný Okresným súdom Liptovský Mikuláš. Dňa 23.6.2009 postúpil súdny exekútor tunajšiemu súdu podanie oprávneného, z ktorého vyplýva, že povinní uhradili pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie platby, ktoré neboli v návrhu na vykonanie exekúcie zohľadnené a to, dňa 7.3.2008 sumu 517,83 eur, dňa 14.4.2008 sumu 517,83 eur, dňa 16.5.2008 sumu 517,83 eur, dňa 24.6.2008 sumu 391,15 eur, dňa 24.7.2008 sumu 517.83 eur, dňa 1.8.2008 sumu 0,02 eura a dňa 8.10.2008 sumu 0,66 eura, v celkovej výške 2.463,15 eur. V predmetnej veci mal súd z vyjadrenia oprávneného zo dňa 15.6.2009 preukázané, že povinní pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie uhradili časť vymáhanej pohľadávky v celkovej výške 2.463,15 eur, pričom tieto úhrady neboli v návrhu na vykonanie exekúcie zohľadnené. Súd preto v časti o vymoženie 2.463,15 eur exekúciu aj bez návrhu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.
Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie povinná v rade 1/. Svoje odvolania odôvodnila článkom 6 ods. 1 - právo na spravodlivé súdne konanie, podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v spojení s čl. 7 ods. 5 a čl. 144 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. Súčasne povinná v 1. rade uviedla ako dôvod odvolania nesprávne právne posúdenie veci v zmysle ust. § 205 ods. 1 písm. f/ O. s. p., nakoľko ako vyplýva z odvolania povinnej v 1. rade, podľa jej názoru mal súd zastaviť exekúciu v celom rozsahu, nielen v časti o vymoženie sumy 2.463,15 eur, pretože je nemajetná. Povinná sa ďalej vo svojom odvolaní opierala o ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Povinná vo svojom odvolaní ďalej uviedla, že uvedený postup okresného súdu je značne alibistický, nesleduje posledný právny trend Ministerstva spravodlivosti SR v tom, aby príslušné prvostupňové súdy v podstatne väčšej miere chránili zákonnosť v exekučnom konaní z pohľadu dobrých mravov.
K podanému odvolaniu sa vyjadrila oprávnená a vo svojom vyjadrení uviedla, že dňa 14.12.2008 oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie o vymoženie 8.358,92 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1 Rob 184/2008. Nakoľko povinný v rade 1/ a 2/ nezaplatili peňažné nároky oprávneného priznané súdom v platobnom rozkaze, požadoval oprávnený vymoženie týchto peňažných nárokov v exekučnom konaní. Povinná v rade 1/ spolu uhradila na dlh sumu vo výške 2.463,15 eur, ktoré neboli oprávneným zohľadnené v návrhu na vykonanie exekúcie, preto súd exekúciu v tejto časti v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavil. Povinná v rade 1/ a ani povinný v rade 2/ neuskutočnili na dlh žiadne ďalšie platby. Oprávnená zastáva názor, že zamietnutie námietok povinnej v rade 1/ nemožno kvalifikovať ako porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Právo na spravodlivé súdne konanie nemožno totiž vykladať tak, že súd je povinný vyhovieť námietkam povinnej v prípade, ak na to nie sú splnené podmienky. Čl. 6 ods. 1 Dohovoru vyjadruje, že každý má právo dovolávať sa ochrany na nestrannom a nezávislom súde, pričom súd je povinný prejednať vec a o nej rozhodnúť. Súčasne oprávnená poukázala aj na skutočnosť, že námietky povinného v zmysle ust. § 50 Exekučného poriadku nie sú jediným spôsobom, akým sa povinný môže brániť proti prebiehajúcej exekúcii. Exekučný poriadok upravuje aj ďalšie procesné inštitúty, ktoré môže povinný použiť na ochranu svojho postavenia, v prípade, že sa v priebehu exekúcie vyskytnú prekážky, absolútne alebo relatívne, ktoré bránia v postupe exekútora. Preto, ak sa povinná zameria len na jeden právny prostriedok obrany, a nevyužije iné, nemožno namietať porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Rovnaký názor vyslovil aj ÚS SR v uznesení sp. zn. II. ÚS 134/05. Námietky povinnej smerujúce proti príslušenstvu istiny a trovám súdneho konania, priznaných súdom v platobnom rozkaze, súd správne zamietol, nakoľko v zmysle ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, námietky možno odôvodniť iba okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby, uvedenej v exekučnom titule. Oprávnená nesúhlasila s názorom povinnej, že postup súdu či oprávneného sa prieči dobrým mravom. Ak súd postupuje v súlade s právnym poriadkom daného štátu, nemožno v žiadnom prípade označiť jeho postup za rozporný s dobrými mravmi. Ak oprávnený vymáha svoju pohľadávku v exekučnom konaní, nakoľko táto nebola splnená zo strany povinných dobrovoľne, je absurdné argumentovať tým, že konanie oprávneného nie je v súlade s dobrými mravmi. Súčasne oprávnená poukázala aj
na tú skutočnosť, že vymáhanie dlžnej sumy v exekučnom konaní zavinila sama povinná v rade 1/ svojím postojom v základnom konaní, resp. svojou pasivitou. Nijakým spôsobom nereagovala na výzvy oprávneného či právneho zástupcu oprávneného ešte v predprocesnom štádiu konania a rovnako sa nijakým spôsobom nebránila v základnom konaní pred súdom, kde by spochybnila výšku uplatňovanej sumy, či príslušenstva (ktorých výšku namietala vo svojich námietkach v exekučnom konaní). Z toho dôvodu považovala oprávnené vyjadrenia povinnej o „konaní v rozpore s dobrými mravmi“ iba za účelové.
Zákonná sudkyňa vo svojom stanovisku k podanému odvolaniu uviedla, že s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení č. k. 5Er/21/2009-86 zo dňa 15.1.2010 v časti čiastočného zastavenia exekúcie sa plne stotožňuje. Tvrdenie povinnej v rade 1/ o jej nemajetnosti, ani jej oslobodenie od úhrady súdneho poplatku za podanie námietok proti exekúcii, nie sú postačujúcimi pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Vyhlásenie o pomeroch, potvrdené Mestom Liptovský Mikuláš, bolo postačujúce pre rozhodnutie súdu o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, nie je však dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Pomery povinného, vrátane vlastníctva majetku, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie, skúma v priebehu vykonávania exekúcie súdny exekútor. V prípade, že súdny exekútor zistí, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, oznámi uvedenú skutočnosť oprávnenému, ktorý môže podať návrh na zastavenie exekúcie alebo sám súdny exekútor podá súdu podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že viaceré odvolacie námietky povinnej v rade 1/ boli v odvolacom konaní bezpredmetné, keďže napadnuté uznesenie okresného súdu bolo v časti ex lege zrušené a teda odvolací súd sa zaoberal len tými odvolacími dôvodmi, ktoré sa vzťahovali k výroku, ktorý ostal v platnosti, t. j. ktorým okresný súd zastavil exekúciu v časti o vymoženie istiny vo výške 2.463,15 eur.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, konštatuje, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a vec účastníkov aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje ich správnosť.
Súd správne zastavil exekúciu v časti o vymoženie sumy 2.463,15 eur, nakoľko bolo v konaní preukázané, že platby vo výške 2.463,15 eur uskutočnené povinnou v rade 1/ neboli zohľadnené v návrhu na vykonanie exekúcie. Vo zvyšnej časti neboli peňažné nároky oprávnenej uspokojené, preto je exekúcia v časti o vymoženie 5.895,77 eur spolu s príslušenstvom dôvodná.
Námietka povinnej v rade 1/, ktorou sa domáhala zastavenia exekúcie v celom rozsahu s poukazom na jej nemajetnosť je nedôvodná, nakoľko nemajetnosť povinnej nebola v konaní preukázaná. Skutočnosť, či majetok povinného skutočne nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, skúma súdny exekútor v priebehu exekúcie. V prípade, že sa potvrdí skutočnosť o nemajetnosti povinného, súdny exekútor je povinný o tom informovať oprávneného, ktorý zváži ďalší postup v exekučnom konaní, pričom jednou z možností je podanie návrhu na zastavenie exekúcie, či už zo strany oprávneného alebo zo strany súdneho exekútora.
Keďže takýto návrh nebol v predmetnom exekučnom konaní podaný, je zrejmé, že na strane povinnej v rade 1/ ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku neexistoval. V opačnom prípade jeho existencie, by ani oprávnený a ani samotný súdny exekútor nemal záujem pokračovať v exekúcii, kde by nedošlo ani k úhrade trov exekúcie, ktoré by zároveň naďalej narastali.
Krajský súd, nezistiac pochybenie v postupe okresného súdu, pri viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, uznesenie okresného súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľka - povinná v rade 1/ nebola v tomto štádiu konania úspešná, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu ostatní účastníci si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky im ani žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.