Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-299-2012.pdf
PDF · 72.48 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/299/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci navrhovateľky: Bc. X. G., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Ľ. E. XX, B., zastúpená JUDr. Beátou Hilvertovou, advokátkou so sídlom Sládkovičova 1, Levice, proti odporcovi: C. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. R. E. XX, G., zastúpený JUDr. Jurajom Dankom, bytom Mlynská 9, Banská Bystrica, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej B. G., nar. XX. XX. XXXX, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice ako kolíznym opatrovníkom, na čas po rozvode, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 19. marca 2012, č. k. 6C/180/2010-103, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku týkajúceho sa určenia výšky výživného odporcovi na maloletú B. G., nar. XX. XX. XXXX v sume 190 eur mesačne na čas po rozvode a v časti výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa 19. 03. 2012, č. k. 6C/180/2010-103 rozviedol manželstvo účastníkov konania, s tým že maloletú B. G., nar. XX. XX. XXXX zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletej B. sumou 190 eur mesačne vopred k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci s účinnosťou odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. O trovách konania rozhodol podľa § 144 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vec právne posúdil podľa § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 24, § 62 ods. 1 Zákona o rodine, § 113 a § 132 OSP. Pokiaľ ide o príčiny rozvratu manželstva tieto súd jednoznačne stanovil na strane odporcu, ktorý riešenie problémov v manželstve nezvládol. Súd maloletú B. pochádzajúcu z manželstva účastníkov na čas po rozvode zveril do výchovy a opatery matky a otcovi určil povinnosť prispievať na jej výživu sumou 190 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozvodového rozsudku. Pri určení výšky výživného bol akceptovaný netto mesačný príjem otca v sume 1.241,98 eura a netto mesačný príjem matky v sume 441,86 eura. Rozdiel medzi nevyhnutnými mesačnými nákladmi na strane otca a jeho čistou mesačnou mzdou predstavuje sumu 484 eur, čo je suma prevyšujúca čistú mzdu matky. Výživné v sume 190 eur mesačne na maloletú B. považoval súd za dôvodné, pretože na jednej strane boli preukázané odôvodnené potreby dieťaťa a na strane druhej boli preukázané schopnosti a možnosti povinnej osoby, t. j. otca.
Proti tomuto rozsudku v časti výroku o určení výšky výživného na maloletú B. podal včas odvolanie otec (odporca), navrhujúc odvolaciemu súdu výrok napadnutého rozhodnutia v časti o výživnom zmeniť tak, že odporca bude povinný prispievať na výživu dcéry B. G. sumou 140 eur mesačne. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko vôbec neuvádza akým spôsobom súd hodnotil odporcom predložené vyúčtovanie jeho mesačných výdavkov, akými úvahami sa pritom riadil, na ktoré výdavky ako na nevyhnutné prihliadol a ktoré odmietol ako nevyhnutné akceptovať a z akých dôvodov tak urobil. V akom rozsahu je potrebné zabezpečiť výživu maloletej B., keď matka najskôr požadovala výživné 200 eur mesačne, neskôr ho znížila na sumu 170 eur a na pojednávaní dňa 19. 03. 2012 žiadala určiť výživné v sume 190 eur mesačne. Otec na túto zrejmú nezrovnalosť v požiadavkách matky poukázal na pojednávaní dňa 19. 03. 2012, avšak súd sa týmto argumentom vôbec nezaoberal. V tejto súvislosti vzniká otázka, aké konkrétne okolnosti podmienili zvýšenie sumy výživného zo sumy 170 eur na sumu 190 eur v priebehu jedného mesiaca (od 06. 02. 2012 do 19. 03. 2012). Výška príjmov matky za rozhodné obdobie, ktoré prvostupňový súd akceptoval pri rozhodovaní o výživnom bola ovplyvnená jej dlhšie trvajúcou práceneschopnosťou, pričom objektívne neodráža jej skutočné zárobkové pomery.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutých častiach výrokov procesným postupom podľa § 212 ods. 1, 2 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k tomu záveru, že podané odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Súd prvého stupňa v súvislosti s rozhodovaním o výške výživného na maloletú B. na čas po rozvode zistil vo veci skutkový stav v rozsahu zodpovedajúcom obsahu ustanovenia § 120 ods. 1, 2 a 4 OSP, ktorý následne pri dodržaní myšlienkového postupu zakotveného v ustanovení § 132 OSP (hodnotenie dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti) aj následne správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu (§ 24 a § 62 Zákona o rodine). Výška výživného v sume 190 eur mesačne na čas po rozvode v prospech maloletej B. zodpovedá zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ako aj veku a rozsahu uspokojovania odôvodnených potrieb 17- ročného dieťaťa. Otec si musí uvedomiť, že každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, najmä ak má vyživovaciu povinnosť iba k tomuto dieťaťu. Pokiaľ ide o otcom uvádzané nevyhnutné mesačné výdavky cca v sume 758 eur, ktorých podstatná väčšina pripadá na krytie nákladov spojených s úhradou pohonných hmôt spotrebovaných každodenne osobným motorovým vozidlom na cestu z Prievidze do Mochoviec a späť, tak k uvedenému odvolací súd poukazuje na obsah ustanovenia § 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine, v zmysle ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa názoru odvolacieho súdu je v schopnostiach otca, aby ním uvádzanú výšku nevyhnutných nákladov korigoval tým spôsobom, že si nájde ubytovanie v mieste svojho pracoviska, resp. v jeho blízkosti. Pokiaľ ide o matku maloletej B. tak v súvislosti s určením výživného bolo potrebné vychádzať z jej netto mesačného zárobku, ktorý dosahovala v roku 2011 (441,86 eura) ako aj miery osobnej starostlivosti o dieťa, ktorá sa s pribúdajúcim vekom dieťaťa znižuje, a matka ju musí vyvažovať vo finančných prostriedkoch. Výživné zo strany otca v sume 190 eur mesačne + 22 eur rodinné prídavky + výživné zo strany matky v sume cca 80 eur dáva v súhrne sumu 292 eur, ktorú odvolací súd považuje za adekvátnu k uspokojeniu odôvodnených potrieb takmer dospelého dieťaťa a taktiež zabezpečujúcu právo maloletej podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach výrokov ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 OSP) a v ďalšom odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 OSP).
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ OSP s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko v danom prípade ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.