Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_15CoE-233-2012.pdf
PDF · 80.53 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/233/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Ul. Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advokátska kancelária Advocate, s.r.o., so sídlom Ul. Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO 36 865 141, proti povinnému D. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ul. E. č. 80X/X, XXX XX Y., vedenej pod sp.zn. EX 14970/12 súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom Exekútorského úradu Ul. Záhradnícka č. 62, 821 08 Bratislava, pre vymoženie 1342,57 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č. k. 3Er/439/2012-13, zo dňa 28. augusta 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. EX XXXXX/XX, doručenú súdu dňa 27.08.2012, zamietol.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor žiadal poveriť vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/1992 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), avšak na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský rozsudok nemôže byť a nie je riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V exekučnej veci by malo byť vymáhané plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, kedy právny vzťah účastníkov zmluvy podlieha režimu spotrebiteľského práva. Zmluvu o úvere a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (VOP) preskúmaval z hľadiska kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Aplikoval ust. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka - § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, v ktorých je implementovaná smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ako podmienku zmluvy neprijateľnú a od počiatku neplatnú vyhodnotil rozhodcovskú doložku (bod 15.). Rozhodcovskú doložku si povinný (spotrebiteľ) osobitne nevyjednal, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do VOP ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere, jej obsah bol veriteľom vopred pripravený bez akejkoľvek možnosti voľby. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy obsahom ktorej je takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok na podklade ktorého by mala byť vykonaná exekúcia. Posúdením predložených listinných dôkazov podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) dospel exekučný súd k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie v rozsahu predloženej žiadosti.
Exekučný súd vec nesprávne právne posúdil, prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci vyplývajúcej exekučnému súdu z Exekučného poriadku i ZoRK a jeho rozhodnutie nie je ani dostatočne odôvodnené, potom nie je ani preskúmateľné. Bez ďalšieho zisťovania a dokazovania sa súd obmedzil na konštatovanie, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský právny vzťah. Konajúci súd v danom prípade nesprávne aplikoval ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľov, hoci na to neboli splnené podmienky.
Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.
Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O.s.p.).
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).
Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne posúdil, vo veci správne rozhodol. Odôvodnenie uznesenia okresného súdu je presvedčivé a vyčerpávajúcim spôsobom, tak ako ukladá ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. O.s.p., uvádza skutočnosti a dôkazy, z ktorých okresný súd pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa súd riadil a ako vec právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a uznesenie okresného súdu potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd.
Odvolací súd zastáva zhodný názor s okresným súdom v tom, že účastníci uzavreli spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, že na úverový vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Zmluvu o úvere zo dňa XX.XX.XXXX možno subsumovať aj pod ust. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zo dňa X.X.XXXX, účinného od 2.4.2010.
Neobstojí ani tvrdenie oprávneného, že úver nemožno považovať za spotrebiteľský z dôvodu, že bol povinnému poskytnutý na účel „zamestnania“. Odvolateľ ničím a nijako nepreukázal, že povinný z exekučného konania je podnikateľom v zmysle § 2 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka, a že úver mu bol poskytnutý na účel podnikania, zárobkovej činnosti. Povinný (dlžník) je v zmluve o úvere označený menom a priezviskom, bydliskom a rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Právny status povinného jednoznačne potvrdzuje správnosť právneho záveru súdu v tom, že v danom záväzkovom vzťahu povinného treba považovať za spotrebiteľa.
Tomuto zisteniu okresný súd podriadil jeho ďalší procesný postup, v ktorom sa prednostne zaoberal otázkou právomoci orgánu (rozhodcovského súdu), ktorý vydal exekučný titul. Výsledkom bolo zistenie o neplatnosti rozhodcovskej doložky. Keďže právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok je založená na neplatnom právnom úkone, potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom.
O rozhodcovskej doložke zakotvenej iba vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ((bod 15.) nemožno vysloviť iný záver, než že je podmienkou zmluvy neprijateľnou podľa ust. § 53 ods. 1 a
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, ktoré stanovuje: „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“ Rozhodcovskú doložku si povinný (spotrebiteľ) osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy vopred pripravenými veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, ktoré naviac sú napísané veľmi drobným písmom a je otázne, či si ich povinný vôbec všimol. Povinný (spotrebiteľ) v konečnom dôsledku zmluvu mohol len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným podmienkam obsiahnutým vo formulárovej predtlači, vrátane rozhodcovskej doložky, ktorej význam oprávnený povinnému preukázane ani nevysvetlil. Na individuálne dojednanie je potrebné náležite rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných praktík. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú náležitú pozornosť tejto časti formuláru, nemožno zneužívať k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok, resp. vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok napr. argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, odvolací súd nielen že neprijíma, ale aj odsudzuje ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné presúvať zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú doložku. Individuálne vyjednanie treba vykladať z pohľadu spotrebiteľa, čo znamená, že nespočíva iba v púhej možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým je o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.
Okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy nasvedčujú tomu a vylučujú záver o voľbe povinného (slobodne sa rozhodnúť) pri podpise zmluvy.
Možno dodať, že zároveň takto uzavretá doložka nespĺňa ani náležitosti písomnej formy, zjavne účastníkmi nie je podpísaná. V Zmluve o úvere zo dňa XX.XX.XXXX je síce uvedené: „že dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať......“. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú však len nepodpísaný a dátum neoznačený dokument, ani inak bližšie identifikovaný v zmluve. Potom nemožno prijať jednoznačný záver, že rozhodcovská doložka bola účastníkmi uzavretá v striktne (kogentne) predpísanej forme, teda tak, ako vyžaduje ust. § 4 ods. 2 prvá veta ZoRK (písomne pod sankciou neplatnosti). Ak rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc z takto uzavretej doložky, jeho rozhodnutie možno považovať za vydané oprávnenou osobou.
Odvolacie námietky oprávneného týkajúce sa údajnej nemožnosti, či len obmedzenej možnosti preskúmania exekučného titulu, ktorý v danom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok, vyvracia samotná koncepcia a znenie ustanovenia § 45 ZoRK, na základe ktorej rozhodcovskému rozsudku možno za splnenia zákonom stanovených podmienok odoprieť vykonateľnosť a tiež znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého má exekučný súd právo preskúmavať súlad rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) so zákonom.
Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 Exekučného poriadku). Každé rozhodnutie, aj iný titul, ktorého exekúcia sa navrhuje musí súd podrobiť skúmaniu, či sú splnené podmienky vykonateľnosti (formálnej i materiálnej), pritom nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu - zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Teda rozsah prieskumnej činnosti súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný vecne legitimovaní. V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul nielen pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného konania), ale súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu).
Postup exekučného súdu, keď posudzoval, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný ani tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.