Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cb-73-2006.pdf
PDF · 104.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-11Cb/73/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Adriánou Pytliakovou, PhD., v obchodno-právnej veci navrhovateľa: Henryk Kaczorowski Fabryka Mebli „PIASKI" so sídlom Piaski 1C, 63-645 Leka Opatowska, Poľská republika, IČO: 250571045, právne zastúpeného JUDr. Ireneuszom P. Giebelom, advokátom, Sladovnícka 22, 917 01 Trnava proti odporcovi: V. Č., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX, XXX XX K. N. K., právne zastúpeného Mgr. Ladislavom Švaňom, advokátom, Advokátska kancelária, Veľká Okružná 39, Žilina, v konaní o zaplatenie 2.840,91 € (85.585,30 Sk) s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.840,91 € (85.585,30 Sk) spolu s 13 % úrokom z omeškania ročne od 19. 4. 2005 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.128,58 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ireneusza Piotra Giebla, advokáta, Advokátska kancelária Trnava, a to do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania, ktorý bol Okresnému súdu v Čadci doručený dňa 27. 12. 2005, domáhal sa voči odporcovi zaplatenia pohľadávky vo výške 85.585,30 Sk 2.840,91 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % od 19. 4. 2005 až do zaplatenia titulom nezaplatenia faktúry VAT č. 359/05/W zo dňa 17. 2. 2005 na sumu 8.680,93 PLN, splatnou dňa 18. 4. 2005. Odporca predmetnú faktúru neuhradil.
Na základe žaloby a k nej pripojených príloh súd vydal dňa 27. 3. 2006 pod spisovou značkou 4Rob 219/2005 vo veci platobný rozkaz, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalovanú sumu spolu s 13 % úrokom z omeškania a trovami konania.
Proti citovanému platobnému rozkazu podal odporca odpor, v ktorom tvrdil, že spolupráca medzi ním a žalobcom bola na základe zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 27. 5. 2003 a jej dodatkov, v zmysle ktorej priestory veľkoskladu žalovaného boli veľkoskladom žalobcu. Podľa dodatku ku zmluve celkový objem tovaru, ktorý mohol mať na sklade, bol limitovaný vo výške 400.000,-- PLN. Ďalej uviedol, že splatnosť faktúr bola len formálnou záležitosťou, a to z dôvodu Zákona o účtovníctve Poľskej republiky, a tiež z dôvodu, že žalobca by si bez dátumu splatnosti nemohol uplatniť návratku dane z pridanej hodnoty.
Vo veci súd rozhodol medzitímnym rozsudkom č. k. 11Cb 73/2006-85 zo dňa 15. 11. 2006, ktorým vyslovil právny názor, že nie je daný právny základ nároku navrhovateľa proti odporcovi na zaplatenie kúpnej ceny 85.585,30 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne od 19. 4. 2005 až do zaplatenia. V dôsledku podania odvolania navrhovateľom Krajský súd v Žiline uznesením spisová značka 13Cob 122/2007 zo dňa 12. 12. 2007 medzitímny rozsudok Okresného súdu v Čadci zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Rozsudkom zo dňa 25. 3. 2009 po vykonaní ďalšieho dokazovania žalobný návrh žalobcu bol zamietnutý. Uznesením Krajského súdu Žilina spisová značka 14Cob 145/2009 zo dňa 8. 4. 2010 rozsudok prvostupňového súdu bol zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie z dôvodu preskúmania námietok o neplatnosti dodatku č. 1, či sa účastníci dodatkom skutočne riadili, a či došlo k jeho realizácii, naplneniu v rámci obchodnej praxe účastníkov konania. V danom smere súd vykonal ďalšie dokazovanie, v zmysle ktorého rozsudkom zo dňa 13. 12. 2010 žalobný návrh zamietol s povinnosťou navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania. Uznesením Krajského súdu Žilina spisová značka 14Cob 116/2011 zo dňa 13. 3. 2012 prvostupňový rozsudok bol vrátený na ďalšie konanie. V zmysle intencií rozhodnutia druhostupňového súdu súd vykonal dokazovanie, vychádzal zo záverov krajského súdu v predmetnom rozhodnutí.
Z pretlmočených dôkazov mal súd preukázané, že žalovanému bol jednotlivo dodaný tovar - nábytok, čo do druhu a ceny špecifikovaný, vo faktúre č. VAT 359/05/W zo dňa 17. 2. 2005. Dokladom o dodaní tovaru je špecifikácia dodaného tovaru č. l. 42 a medzinárodný nákladný list CMR č. l. 9 potvrdený pracovníkmi žalovaného. Dodaný tovar v cenovom vyjadrení predstavoval sumu 85.585,30 Sk. Súčasťou skutkového stavu bola aj dohoda zmluvných strán obsiahnutá vo faktúre „vyhlasujem, že akceptujem túto faktúru, a tým uznávam v nej obsiahnutý záväzok. Do momentu úplnej výhrady tejto faktúry tovar ostáva vlastníctvom žalobcu.“ Vykonaným dokazovaním, predovšetkým výsluchom fakturantky a účtovníčky žalovaného, dokladmi, faktúrami a účtovnými dokladmi žalovaného mal súd preukázané, že žalovaný tovar predával zákazníkom svojím menom, a nie menom žalobcu, predával ho na svoj účet, a nie na účet žalobcu. Žalovaný v konaní nepreukázal vrátenie ani jednej nepredanej zásielky od 3. 11. 2003 doteraz s výnimkou reklamovaných zásielok. Tým nepreukázal hmotnoprávny základ pre ustálenie právneho vzťahu na základe komisionárskej zmluvy, a taktiež platby provízie z účtu žalobcu na účet žalovaného.
Po skutkovej stránke súd ustálil vykonaným dokazovaním skutkový stav v rovine vykonaných dôkazov predložených žalobcom, z ktorých mal súd preukázané, že obsahové náležitosti faktúry boli známe odporcovi, boli vyhotovované účastníkmi obchodno-právneho záväzkového vzťahu, na znak súhlasu s obsahom faktúry poverili obidvaja podnikatelia svojich zodpovedných pracovníkov vypĺňaním ďalších náležitostí faktúry, množstva, ceny, dátumu dodania, termínu splatnosti. Pracovníčka žalovaného pečiatkou a podpisom prejavila v mene žalovaného súhlas s tým, že preberá tovar dodaný žalobcom v ním uvedenom druhu, množstve, cenách, lehotách, s dohodnutou lehotou splatnosti uvedenou vo faktúrach.
Nakoľko zo zrušujúceho uznesenia krajského súdu jednoznačne vyplynul záver, že nebol preukázaný skutkový stav, ktorý by zodpovedal komisionárskej alebo sprostredkovateľskej zmluve, nebolo možné aplikovať právo týkajúce sa komisionárskej a sprostredkovateľskej zmluvy, konkrétne dodatok č. 1 zo dňa 3. 11. 2003. Na základe výsledkov dokazovania súd mal za to, že preukázaný skutkový stav zodpovedal uzavretej kúpnej zmluve s výhradou vlastníckeho práva.
V rámci ďalšieho dokazovania právny zástupca žalovaného predložil súdu písomné vyjadrenie, v ktorom poukázal predovšetkým na tú skutočnosť, že medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o kúpnej cene, a teda k určeniu kúpnej ceny došlo len jednostranne zo strany predávajúceho. Dohoda o cene musí existovať už v čase obdržania objednávky žalovaného a jeho akceptácia zo strany žalobcu, keďže samotné dodanie tovaru a potvrdenie prijatia tohto tovaru na faktúre je už len realizáciou kúpnej zmluvy. Podľa žalovaného podpísaním faktúry došlo iba k potvrdeniu odovzdania a prijatia tovaru v nej špecifikovaného, a bez ďalšieho nie je možné vyvodiť záver o dohode o výške kúpnej ceny. Keďže absentuje dohoda účastníkov o kúpnej cene ako podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy, nedošlo k platnému uzatvoreniu právneho úkonu kúpnej zmluvy, ktorá absencia zakladá absolútnu neplatnosť
právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol s povinnosťou žalobcovi nahradiť žalovanému trovy súdneho konania.
Súd v konaní ako dôkaz vykonal aj oboznámenie sa s pripojeným spisom OS Čadca spisová značka 4Cb 60/2006, v rámci ktorého súdneho konania už bolo rozhodnuté o žalobnom nároku žalobcu, v zmysle ktorého bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi v konaní uplatnenú pohľadávku s povinnosťou nahradiť trovy konania, pričom nesporne bol preukázaný skutkový stav zodpovedajúci uzavretej kúpnej zmluve s výhradou vlastníckeho práva. V danom smere súd poukazuje aj na rozhodnutie, a to rozsudok Krajského súdu Žilina spisová značka 13Cob 360/2010 zo dňa 27. 10. 2011, ktorým prvostupňový rozsudok bol potvrdený.
Z hľadiska dôkaznej sily poukazuje súd na tú skutočnosť, že listinné dôkazy, o ktoré opiera svoj nárok na zaplatenie kúpnej ceny žalobca, sú nesporne vierohodné, podpísané zástupcom žalobcu, i žalovaného (medzinárodný nákladný list - CMR, faktúra, objednávka, špecifikácia dodaného tovaru, faktúra). Vychádzajúc z pôvodných dôkazov žalobcu súd dospel k záveru, že k zmene skutkového stavu nedošlo. V danom smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.
Prvostupňový súd na zistený skutkový stav aplikoval Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru oznámený pod číslom 160/1991 Zbierky, a to za aplikácie článku 11 predmetného dohovoru.
Podľa článku 11 Dohovoru OSN zmluva o kúpe sa nemusí uzavrieť alebo preukazovať písomne, a nevyžadujú sa pri nej žiadne iné formálne náležitosti. Možno ju preukazovať akýmikoľvek prostriedkami včítane svedkov.
Podľa článku 14 ods. 1 Dohovoru návrh na uzavretie zmluvy určený jednej alebo niekoľkým určitým osobám je ponukou, ak je dostatočne určitý a prejavuje vôľu navrhovateľa, aby bol zaviazaný v prípade prijatia. Návrh je dostatočne určitý, ak je v ňom označený tovar, a ak výslovne alebo nepriamo určuje množstvo a kúpnu cenu tovaru, alebo obsahuje ustanovenia umožňujúce ich určenie.
Podľa článu 30 Dohovoru predávajúci je povinný dodať tovar, odovzdať akékoľvek doklady, ktoré sa naň vzťahujú, a vlastnícke právo k tovaru, ako vyžaduje zmluva a tento dohovor za podmienok ustanovených zmluvou a týmto dohovorom.
V zmysle dohovoru došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, podľa ktorej sa žalobca zaviazal dodať žalovanému tovar, čo do druhu, ceny, množstva, vyšpecifikovaný vo faktúre VAT č. 359//05/W zo dňa 17. 2. 2005 splatnou dňa 18. 4. 2005, na základe objednávky žalovaného. V zmysle článku 30 Dohovoru súd mal nesporne preukázané dodanie tovaru v skutkovej rovine, ktorý vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline. Keďže dodanie tohto tovaru bolo nesporne preukázané špecifikáciou dodaného tovaru na č.l. 42 spisu zo dňa 31. 5. 2005 v spojení s medzinárodným nákladným listom CMR zo dňa 17. 2. 2005 (č.l. 9), a nespornými tvrdeniami účastníkov konania. Nakoľko žalovaný po celú dobu konania nespochybnil dodanie tovaru v uvedenom množstve, druhu, cenovom vyjadrení. Nesporné boli aj tvrdenia v tej časti, že podpisom potvrdil žalovaný prevzatie tovaru v rozsahu špecifikácie dodaného tovaru podľa dodacieho listu, CMR a faktúry. Sporné bolo len, že dodaný tovar nezodpovedá vždy objednávke. Predmetom súdneho konania nebol tovar v celom rozsahu objednávky, pretože predmetom konania v každom spore bola len tá časť objednaného tovaru, ktorý skutočne žalovaný prevzal, a ktorý mu bol aj fakturovaný, čo potvrdil podpisom zodpovedný pracovník. Žalobca so žalovaným v rámci predmetných faktúr uzatvoril platnú dohodu o výhrade vlastníckeho práva, na ktorú dohodu súd aplikoval zákonné ustanovenie § 445 Obchodného zákonníka, a teda slovenský právny poriadok.
Podľa § 445 Obchodného zákonníka strany si môžu písomne dohodnúť, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru neskôr, než je ustanovené v § 443. Ak z obsahu tejto výhrady vlastníckeho práva nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že kupujúci má nadobudnúť vlastnícke právo až úplným zaplatením kúpnej ceny.
Z platnej dohody o výhrade vlastníckeho práva obsiahnutej vo faktúre žalobca má právo voľby, či bude požadovať zaplatenie kúpnej ceny alebo vydanie tovaru. Žalobca domáhal sa zaplatenia kúpnej ceny už podaním žalobného návrhu, z čoho vyplýva, že realizoval právo voľby na zaplatenie kúpnej ceny. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, na tvrdenia, že došlo k uzatvoreniu platnej kúpnej zmluvy, podľa ktorej tovar dodal žalovanému v rozsahu žalovanej kúpnej ceny, s poukazom na článok 53 Dohovoru vznikla povinnosť žalovanému za dodaný tovar zaplatiť kúpnu cenu. Vzhľadom k tomu, že kúpnu cenu nezaplatil žalovaný, nastalo jeho omeškanie, pre ktorú skutočnosť súd mu priznal 13 % úrok z omeškania ročne od 19. 4. 2005 až do zaplatenia, a to za aplikácie článku 98 Dohovoru.
Pokiaľ aj v konaní spisová značka 4Cb 60/2006 bolo vykonané znalecké dokazovanie formou ohliadky tovaru, nebolo podstatné a rozhodné stav fyzickej existencie alebo neexistencie tovaru, pre zaplatenie kúpnej ceny ktorého sa domáhal žalobca, keďže dodanie tovaru bolo nesporne preukázané. Žalovaný nepredával tovar v mene žalobcu, ale vo svojom mene.
Vychádzajúc zo záverov odvolacieho súdu súd ustálil podľa Dohovoru aj obranu odporcu spočívajúcu v uplatnení zodpovednosti za vady tovaru a započítania pohľadávok. Pokiaľ ide o reklamáciu vád, po skutkovej stránke počas celej doby žalovaný nepredložil reklamáciu, doručenku, z ktorej by bolo zrejmé, že v záručnej lehote reklamoval konkrétne vady, že uplatnil konkrétne právo zo zodpovednosti za vady. Súd mal za to, že nepreukázal existenciu vád daného tovaru a ich uplatnenie v záručnej lehote zákonným spôsobom podľa článku 38 Dohovoru, preto jeho právo zaniklo. Povinnosťou odporcu bolo tovar hneď prevziať a maximálne do dvoch rokov od dodania uplatniť právo zo zodpovednosti za vady dodaného tovaru. Pokiaľ ide o obranu týkajúcu sa započítania pohľadávok, počas celého konania odporca nekonkretizoval tvrdenie, ktoré pohľadávky započítal s ktorými pohľadávkami žalobcu, kedy došlo k započítaniu, na základe akého právneho úkonu. Je nesporné, že na neexistujúci skutkový stav týkajúci sa započítania nie je možné aplikovať právo.
Vzhľadom na právne zdôvodnenie žalobného nároku žalobcu súd mal za to, že žalovaný nepreukázal tvrdenia uvádzané v závere svojho vyjadrenia prostredníctvom svojho právneho zástupcu smerujúce k preukázaniu neplatnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy z dôvodu neexistujúcej dohody o cene predaného tovaru. Súd sa nestotožnil v celom rozsahu s tvrdeniami obsiahnutými vo vyjadrení právneho zástupcu žalovaného, nakoľko priamymi dôkazmi žalobcu bolo nesporne preukázané uzatvorenie obchodnoprávneho záväzkového vzťahu objednávkou, dodaním tovaru v cenových reláciách s odkazom k dodaciemu listu CMR a príslušným faktúram. Uvedené skutočnosti súd v konaní mal za preukázané a nesporné, na základe ktorých ustálil zistený skutkový stav, a subsumoval ho pod príslušné články dohovoru OSN o zmluvách, o medzinárodnej kúpe tovaru oznámeného pod číslom 160/1991 Zbierky zákonov.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., § 149 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. V konaní úspešný bol žalobca, ktorému bola priznaná náhrada trov konania za jednotlivé úkony právnej pomoci v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Zbierky zákonov, a to:
I. Tarifná odmena právnej pomoci
- prevzatie a príprava zastupovania - 1 úkon á 111,20 €
(3.350,- Sk)
- písomne podanie návrhu na súd - 1 úkon á 111,20 €
- vyjadrenie k odporu - 1 úkon á 111,20 €
- účasť na pojednávaní 15.11.2006- 1 úkon á 111,20 €
- podanie odvolania voči medzitýmnemu rozsudku 111,20 €
- účasť na pojednávaní 17.3.2008- 1 úkon á 111,20 €
- odvolanie navrhovateľa voči rozsudku z 6.5.2009 - 1 úkon á 111,20 €
- účasť na pojednávaní 04.08.2010 - 1 úkon á 111,20 €
- vyjadrenie k posudku z 16.08.2010 - 1 úkon á 111,20 €
- účasť na pojednávaní 13.12.2010 - 1 úkon á 111,20 €
- podanie odvolania voči rozsudku - 1 úkon á 111,20 €
- účasť na pojednávaní 30.01.2013 - 1 úkon á 111,20 €
4x režijný paušál po 5,44 € (164,- Sk), 1x 5,90 € (178,- Sk),
1x 6,30 € (190,- Sk), 1x 6,95 €, 3x 7,21 €, 1x 7,41 €,
1x 7,81 € 77,76 €
3x DPH vo výške 22,50 €, 1x 20%DPH vo výške 23,72 €,
1x 20% DPH vo výške 23,80 € 115,02 €
---------------------
Spolu I: 1.527,18 €
II. súdny poplatok
- za návrh na začatie konania (4.275,- Sk) 141,90 €
- za podanie odvolania 170,00 €
- za podanie odvolania 170,00 €
III. účelné vynaložené náklady
na úradný preklad dokladov z poľského do slovenského jazyka 119,50 €
(3.600,- Sk)
-----------------------
Spolu: 2.128,58 €
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier),
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia.