Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-291-2012.pdf
PDF · 85.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2P/291/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci navrhovateľky P. K., nar. X.X.XXXX, bytom O., X.mája XX, proti odporcom 1/ Q. K., nar. XX.X.XXXX, bytom O., X.mája XX a 2/ B. K., nar. X.X.XXXX, bytom O., X.mája XX, o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd návrh v plnom rozsahu z a m i e t a.
II. Odporcom v rade 1/ a v rade 2/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Brezno dňa 30.10.2012 domáhala, aby súd schválil dohodu o výživnom rozsudkom a zaviazal odporcov každého zvlášť platením výživného v sume 30 Eur mesačne, vždy k 15-temu dňu v mesiaci. Svoj návrh odôvodnila tým, že je žiačkou prvého ročníka vysokej školy, dochádza a študuje v Banskej Bystrici. Odporkyňa v rade 1/ je zamestnaná, odporca v rade 2/ je dlhodobo práceneschopný s tým, že v mesiaci november bude evidovaný na Úrade práce v Brezne, v domácnosti žije aj jej brat, ktorý je nezamestnaný. Príjem rodičov predstavuje sumu 1166 Eur, rodičia jej pravidelne prispievajú výživným v sume 60 Eur mesačne a uhrádzajú náklady spojené s dochádzaním do školy a náklady na oblečenie. Navrhovateľka sama ako študentka nepracuje a okrem výživného iný príjem nemá. Na navrhovanom výživnom sa navrhovateľka s odporcami dohodla. Odporcovia okrem výdavkov na štúdium navrhovateľky majú náklady na bývanie vo výške 270 Eur, cestovné 30 Eur, strava 400 Eur, telefón 60 Eur, splátka úverov 400 Eur a prispievajú aj nezamestnanému bratovi. Navrhovateľkine mesačné náklady predstavujú 210 Eur mesačne, z toho cestovné 50 Eur, knihy a učebnice 30Eur, náplň do tlačiarne 20 Eur, stravovanie 60 Eur, telefón 30 Eur a iné drobné výdaje 20 Eur. Pre priznanie
sociálneho štipendia musí mať upravené výživné rozhodnutím súdu.
Odporcovia v písomnom stanovisku priloženom k návrhu na začatie konania vyjadrili s návrhom súhlas. Na výzvu súdu písomne uviedli, že súhlasia s výživným 30 Eur.
Súd vo veci samej rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa §115a O.s.p. a na základe listinných dôkazov obsiahnutých v súdnom spise zistil nasledovný skutkový stav:
Podľa predloženého rodného listu navrhovateľka je dcérou odporcov. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne číslo 200-070816-CA02/2012 zo dňa 7.6.2012 bolo odporcovi v rade 2/ priznané nemocenské od 1.6.2012 do zániku na nemocenské vo výške 20,19 Eur na deň. Potvrdením o príjme zo závislej činnosti
zamestnávateľ odporkyne v rade 1/, Lekáreň pri nemocnici s.r.o. Brezno, potvrdil tejto za rok 2012 do mesiaca september priemerný hrubý mesačný príjem vo výške 739,2 Eur a čistý mesačný príjem vo výške 566,21 Eur. Čistá mzda odporkyne v rade 1/ za mesiace október - december 2013 predstavuje sumu 2.142,51 Eur. K 16.1.2013 odporca dávku v hmotnej núdzi nepoberá.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 65 ods.3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vzniká dňom narodenia dieťaťa a trvá do momentu, kedy je dieťa schopné samostatne uspokojovať svoje životné potreby - je schopné samé sa živiť. V danom konkrétnom prípade vyživovacia povinnosť rodičov vo vzťahu k navrhovateľke ako svojej dcére trvá, nakoľko je preukázané, že navrhovateľka sa sústavne, v rámci dennej formy štúdia na vysokej škole pripravuje na svoje povolanie.
Vyživovacia povinnosť ale nevzniká prípadným rozhodnutím súdu o určení výživného, súd rozhoduje v prípadoch, a to aj u maloletého dieťaťa, ak
- rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, alebo
- ak rodičia maloletého dieťaťa spolu žijú, ale jeden z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní.
Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť voči plnoletému dieťaťu, táto trvá zo zákona aj po dosiahnutí plnoletosti oprávneného dieťaťa, pokiaľ toto nie je schopné samé sa živiť. Oprávneným na podanie návrhu je plnoleté dieťa, ktoré nie je schopné sa živiť, pasívne legitimovaným je rodič, ktorý voči plnoletému dieťaťu svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní.
Pokiaľ v konaní je preukázané, že navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť, nebolo preukázané, že odporcovia svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplnia. Naopak, z návrhu na začatie konania vyplýva, že odporcovia navrhovateľke dobrovoľne prispievajú sumou 60 Eur mesačne, uhrádzajú náklady spojené s dochádzaním do školy a náklady na oblečenie. Súd pri vyčíslení nákladov navrhovateľky, ktorá iný príjem nemá, nemá pochybnosť ani o tom, že odporcovia zabezpečujú aj ďalšie náklady navrhovateľky potrebné na jej živobytie a štúdium. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti súd má zato, že odporcovia si svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke naďalej, aj po dovŕšení jej plnoletosti dobrovoľne plnia, v konaní nie sú pasívne legitimovaní a niet dôvodu pre súdnu úpravu vyživovacej povinnosti, ktorá im voči navrhovateľke vznikla zo zákona ich narodením. Z uvedeného dôvodu súd návrh v plnom rozsahu zamietol.
Podľa § 96 ods.1 Zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o vysokých školách), študentom študijných programov prvých dvoch stupňov a študijných programov podľa § 53 ods. 3, ktorí majú trvalý pobyt v Slovenskej republike, sa na základe splnenia ustanovených podmienok priznáva sociálne štipendium. Sociálne štipendium prispieva na úhradu nákladov spojených so štúdiom. Na sociálne štipendium má študent právny nárok.
Podľa § 96 ods.4 Zákona o vysokých školách, pre priznanie sociálneho štipendia je rozhodujúci príjem študenta a s ním spoločne posudzovaných osôb. Hranica príjmu na vznik nároku na sociálne štipendium a výška sociálneho štipendia sa odvodzuje zo súm životného minima určených osobitným predpisom.
Podľa § 2 ods.1 vyhlášky Ministerstva školstva SR č.102/2006 Z.z. o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých škôl (vyhláška), pre priznanie sociálneho štipendia je rozhodujúci príjem študenta a s ním spoločne posudzovaných osôb. Hranica príjmu na vznik nároku na sociálne štipendium a výška sociálneho štipendia sa odvodzuje zo súm životného minima určených osobitným predpisom.
Podľa § 2 ods. 11 vyhlášky, ak fyzickej osobe rozhodnutím súdu vznikla povinnosť poskytovať výživné spoločne posudzovanej osobe podľa § 3, za mesačný príjem spoločne posudzovanej osoby sa považuje priemerná suma poskytnutého výživného
a) v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa posudzuje nárok na sociálne štipendium, alebo
b) v kalendárnom roku, v ktorom sa posudzuje nárok na sociálne štipendium, ak povinnosť poskytovať výživné vznikla v tomto kalendárnom roku.
Podľa § 3 ods.1 bod a1) vyhlášky, na účely priznania sociálneho štipendia sa spolu so študentom, ak s ním žije v domácnosti, spoločne posudzuje rodič študenta, ak nie je rozhodnutím súdu povinný poskytovať študentovi výživné alebo súd určil rozsah vyživovacej povinnosti na návrh podľa osobitného predpisu po zápise študenta na prvé vysokoškolské štúdium na vysokú školu sídliacu na území Slovenskej republiky.
Z návrhu vyplýva, že tento bolo podaný z dôvodu potreby upravenia výživného rozhodnutím súdu pre priznanie sociálneho štipendia. V zmysle vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov ale vyplýva, že pre priznanie nároku na sociálne štipendium je rozhodujúci príjem študenta a s ním spoločne posudzovaných osôb. Hranica príjmu na vznik nároku na sociálne štipendium a výška sociálneho štipendia sa odvodzuje zo súm životného minima určených osobitným predpisom, ktorým je v danom prípade Zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podmienky, príjem rozhodujúci pre posúdenie nároku na sociálne štipendium, okruh spoločne posudzovaných osôb, hranicu príjmu na vznik nároku na sociálne štipendium, výšku sociálneho štipendia a ďalšie podrobnosti o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých škôl ustanovuje vyhláška č.102/2006 Z.z..
Podaním návrhu na určenie výživného na plnoleté dieťa a prípadné súdne rozhodnutie o určení výživného má za následok, že rodič plnoletého dieťaťa sa nebude posudzovať spoločne so študentom a za príjem študenta vysokej školy sa bude považovať priemerná suma poskytnutého výživného. Sledovanie takéhoto účelu, ktorý má za následok formálne splnenie podmienok pre poskytovanie sociálneho štipendia, je obchádzaním zákona o vysokých školách vo vzťahu k priznaniu sociálneho štipendia za podmienok ustanovených vykonávacími predpismi. Toto konštatovania v súdenej veci platí o to viac, že navrhovateľka v konaní žiada priznať výživné vo výške 30 Eur od každého z rodičov, celkom vo výške 60 Eur mesačne, ktorá suma je pod hranicou sumy životného minima fyzickej osoby, čím by podmienky pre poskytovanie sociálneho štipendia splnila. Pokiaľ by žiadala priznať výživné zodpovedajúce možnostiam povinných rodičov a svojim oprávneným potrebám, podmienky pre priznanie sociálneho štipendia by nesplnila. Úmyslom zákonodarcu celkom zrejme nebolo formálne,
resp. účelové rozdeľovanie rodín prostredníctvom súdnych rozhodnutí o určení výživného na študenta vysokej školy za účelom splnenia podmienok pre priznanie sociálneho štipendia ale jeho priznanie osobám, ktorý so spoločne posudzovaným osobami nedosahujú potrebnú hranicu príjmu. Navrhovateľke nárok na sociálne štipendiu vznikne, pokiaľ so svojimi rodičmi, dobrovoľne plniacimi vyživovaciu povinnosť a ďalšími prípadne spoločne posudzovanými osobami, nedosiahne hranicu príjmu podľa § 4 citovanej vyhlášky.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľke v konaní v plnom rozsahu neúspešnej nárok na náhradu trov konania neuplatnili. Odporcovia, ktorí s návrhom po dohode s navrhovateľkou súhlasili, nárok na náhradu trov konania neuplatnili. Súd odporcom nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žiaden z odporcov nárok na náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.