Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-111-2004.pdf
PDF · 98.21 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/111/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Martinou Valentovou v právnej veci navrhovateľky: I.. H. J., narodená X.X.XXXX, bytom E. - C. N., zastúpená JUDr. Ľubicou Balkovou, advokátkou, so sídlom Cintorínska 21, 811 08 Bratislava 1, proti odporcovi: M.I.R., s.r.o., so sídlom v Trnave, Tamaškovičová 17, IČO: 36 219 991, o určenie neplatnosti prechodu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam a iné, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 21.7.2004 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd vyslovil, že prechod vlastníckeho práva k hnuteľným veciam - akostné vína balené vo fľašiach 0,75 l: Radošinský Klevner, ročník 2000, množstvo 300 l - 400 fliaš; Sauvignon, ročník 2000, množstvo 300 l - 400 fliaš; Rulandské modré, ročník 2000, množstvo 150 l - 200 fliaš; Frankovka modrá, množstvo 450 l - 600 fliaš; Tramín červený, ročník 2000, množstvo 450 l - 600 fliaš; Rulandské biele, ročník 1999, množstvo 135 l - 180 fliaš; Radošinský Klevner, ročník 1999, množstvo180 l - 240 fliaš a akostné vína
- uskladnené v cisternách, t.j. spotrebiteľsky nebalené: Rizling vlašský, ročník 2002, množstvo 7000 l; Rulandské biele, ročník 2002, množstvo 5000 l; Sauvignon, ročník 2002, množstvo 2000 l; Radošínsky Klevner, ročník 2002, množstvo 6000 l; Tramín červený, ročník 2002, množstvo 2400 l; Veltlín zelený, ročník 2002, množstvo 7000 l,; Svätovavrinecké, ročník 2002, množstvo 5000 l na odporcu je neplatný. Zároveň sa domáhala určenia, že obchodná spoločnosť WOOD - Šľachtiteľská stanica Radošina, spol. s r.o., so sídlom Piešťanská cesta 2, Radošina, IČO: 34 135 537, je vlastníkom hnuteľných vecí špecifikovaných vyššie a odporcovi sa zakazuje nakladať s týmito hnuteľnými vecami.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v spise ako aj celým jeho obsahom, keď pojednával v neprítomnosti účastníkov konania v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Predmetom konania je určovací návrh navrhovateľky, ktorým žiadala súd vysloviť neplatnosť prechodu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, vysloviť vlastnícke právo k hnuteľným veciam a uložiť povinnosť odporcovi zdržať sa nakladania s nimi.
Návrh na začatie konania navrhovateľka odôvodnila tým, že v rámci exekučného konania dňa 2.3.2004 vydal Okresný súd v Topoľčanoch poverenie na vykonanie exekúciu pred súdneho exekútora MUDr. Mgr. Ľubomíra Pekára v exekučnom konaní č.k. EX 2/04 a to na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice zo dňa 2.1.2004 v prospech spoločnosti C., C.. a v neprospech obchodnej spoločnosti WOOD
- Šľachtiteľská stanica Radošina, spol. s r.o.. Predmetom tohto exekučného konania bolo vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.516.951,10 Sk s príslušenstvom, ktorú získal na základe Zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 9.12.2003 a 10.12.2003 spolu s dodatkom č. 1 zo dňa 12.12.2003 od pôvodného veriteľa Q.. C. B. - jedného zo spoločníkov obchodnej spoločnosti WOOD - Šľachtiteľská stanica Radošina, spol. s r.o.. Dňa 12.12.2003 Q.. C. B. ako konateľ uvedenej obchodnej spoločnosti podpísal v jej mene aj notársku zápisnicu č. N 420/2003, NZ 120095/2003, v ktorej uznal záväzok a súhlasil s vykonateľnosťou a exekúciou. Na podklade uvedeného exekučného titulu došlo teda ku zexekvovaniu majetku tejto obchodnej spoločnosti - veľkého množstva zásob vína a poľnohospodárskej techniky. V rámci exekučného konania konal za uvedenú obchodnú spoločnosť Q.. C. B., ktorý aj osobne prevzal upovedomenie o začatí exekúcie a dňa 15.4.2004 sa uskutočnila opätovná dražba hnuteľných vecí tejto obchodnej spoločnosti ako povinného, kde okrem iného došlo k vydraženiu hnuteľných vecí
- zásob vína, ktorých sa predmetné konanie týka a to v prospech odporcu. Navrhovateľka ako druhý konateľ a majoritný spoločník obchodnej spoločnosti WOOD - Šľachtiteľská stanica Radošina, spol. s r.o. o prebiehajúcej exekúcii nemala vedomosť. Vzhľadom na uvedené považuje exekúciu zásob vína vo vlastníctve obchodnej spoločnosti WOOD - Šľachtiteľská stanica Radošina, spol. s r.o. v rozpore s exekučným poriadkom a za konanie, ktoré v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka svojim obsahom odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom a celú exekúciu je preto potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon.
Odporca s podaným návrhom nesúhlasil, v písomnom podaní zo dňa 10.9.2004 poukázal na to, že štatutárnym orgánom a konateľom obchodnej spoločnosti WOOD - Šľachtiteľská stanica Radošina, spol. s r.o. sú navrhovateľka a pán Q.. C. B., ktorí ju zastupujú a za ňu podpisujú každý samostatne, vyplýva to z výpisu z obchodného registra uvedenej spoločnosti. Obmedzenia konateľského oprávnenia, ktoré by vyplývali zo zmluvy stanov alebo z valného zhromaždenia majú iba interný charakter a nemajú účinky voči tretím osobám. Porušenie obmedzenia konateľského oprávnenia zakladá len zodpovednosť konateľa, ale spoločnosť také konanie zaväzuje. Tvrdenia navrhovateľky, že ako druhý konateľ spoločnosti nemala vedomosť o prebiehajúcej exekúcii sú právne irelevantné. Pokiaľ ide o spochybnenie hodnoty vydražených zásob vína ocenených znaleckým posudkom v exekučnom konaní, je potrebné poukázať na to, že sa jednalo o dražbu hnuteľných vecí povinného, ktoré boli spísané pre vymoženie pohľadávky oprávneného a ktoré sa odhadnú podľa § 122 Exekučného poriadku znalcom z odboru ekonomiky, odvetvia cien a odhadov hnuteľných vecí pribratým do konania, keď o výške určenej ceny spísaných vecí bol povinný obchodná spoločnosť WOOD - Šľachtiteľská stanica Radošina, spol. s r.o. upovedomený. Odhad nie je súdnym ani exekútorským rozhodnutím a pokiaľ mal povinný za to, že odhadná cena znalcom je nesprávna, doteraz nevyužil žiaden procesný prostriedok na objektívne určenie ceny hnuteľných vecí. Z exekúcie sú vylúčené veci, ktoré povinný potrebuje na vymedzené účely nevyhnutne. Nevyhnutnosť treba chápať ako základnú mieru uspokojovania potrieb, plnenia pracovných úloh alebo podnikania, pričom táto miera závisí od konkrétnych okolností. Exekútor je oprávnený postihnúť aj hnuteľné veci, ktoré slúžia alebo súvisia s podnikaním, jeho obmedzenie spočíva len v tom, že jeho postup nesmie nad nevyhnutnú mieru ohroziť podnikanie povinného. Je vecou úvahy súdneho exekútora, kedy k takémuto ohrozeniu dôjde a kedy už možno uvažovať o ohrození nad nevyhnutnú mieru. V prípade, ak súdny exekútor ohrozí podnikanie povinného nad nevyhnutnú mieru alebo nedodrží poradie postihovania hnuteľných vecí, povinný sa môže brániť podaním návrhu na vylúčenie vecí z exekúcie (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku). Povinný - obchodná spoločnosť WOOD
- Šľachtiteľská stanica Radošina, spol. s r.o. toto právo na vylúčenie vecí z exekúcie nevyužil. Zároveň podľa § 61 Exekučného poriadku navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. V exekučnom konaní tretie osoby, v danom prípade odporca, dobromyseľne nadobúdajú určité práva. Exekučný poriadok je osobitným predpisom, podľa ktorého sa vykonáva exekučný výkon rozhodnutia a teda nie je možné domáhať sa neplatnosti právneho úkonu - prechodu vlastníckeho práva, vykonaného dražbou, podľa príslušných ustanovení exekučného poriadku, podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Návrh navrhovateľky je tak nedôvodný, účelový.
V priebehu konania odporca oznámil súdu, že už nie je vlastníkom hnuteľných vecí, ku ktorým vyslovenia neplatnosti prechodu vlastníckeho práva sa navrhovateľka domáha.
Z výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti WOOD - Šľachtiteľská stanica Radošina, spol. s r.o. súd zistil, že jej spoločníkmi sú navrhovateľka a Q.. C. B., ktorí obaja sú zároveň jej konateľmi, ktorí
zastupujú spoločnosť a za ňu podpisujú každý samostatne. Uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa 20.09.2005 č. k. 1K 116/04-591 bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz. Za správu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Miroslav Grexa, Ivánska cesta 4, Bratislava. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.11.2005, č.k. 1K 116/04-680, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2005, bol JUDr. Miroslav Grexa zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty. Za nového správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Tomáš Vaňo, nám. SNP 23, 811 01 Bratislava.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 125 ods. 6 Exekučného poriadku, exekútor udelí príklep dražiteľovi, ktorý urobí najvyššie podanie, a ak sa neurobilo vyššie prípustné podanie, rozhodne exekútor žrebom, komu má príklep udeliť. Vydražiteľ musí najvyššie podanie ihneď zaplatiť; ak to neurobí, draží sa vec znova, ale bez jeho účasti.
Podľa § 61 Exekučného poriadku navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení (podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku) je základným procesným predpokladom každej určovacej žaloby (s výnimkou určení s prezumovaným, teda predpokladaným naliehavým právnym záujmom, o aký prípad však v tejto konkrétnej veci nešlo) a bez existencie takéhoto predpokladu je vylúčené zaoberanie sa návrhom na začatie konania vecne. Z obsahu návrhu v prejednávanej veci vyplýva, že v danom prípade nie je možné usudzovať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (resp. dvoch určení a to neplatnosti prechodu vlastníckeho práva k popísaným hnuteľným veciam a samotného určenia vlastníckeho práva k ním), čo v danom prípade predstavuje nedostatok základného procesného predpokladu každej tzv. určovacej žaloby.
Podľa už vyššie citovaného ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku sa totiž zásadne možno domáhať len určenia, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, a to práve vtedy, kedy je naliehavý právny záujem na požadovanom určení buď predpokladaný, alebo ak potreba takéhoto návrhu vyplýva z právneho predpisu.
V prejednávanej veci však navrhovateľka nemohla mať žiaden naliehavý právny záujem na určení neplatnosti prechodu vlastníckeho práva k popísaným hnuteľným veciam a to predovšetkým preto, že v danom prípade bolo možné ochranu jej právneho postavenia ako spoločníčky obchodnej spoločnosti, ktorá bola pôvodným vlastníkom týchto vecí (a istoty takéhoto postavenia) uplatniť iným návrhom priamo zodpovedajúcim požiadavke ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, pričom rozhodnutie o takomto návrhu by znamenalo aj vyriešenie otázky prechodu vlastníckeho práva k týmto veciam. Tu je potrebné vychádzať z tých záverov ustálenej súdnej praxe, podľa ktorých naliehavý právny záujem nie je a ani nemôže byť daný v tých prípadoch, v ktorých sa predmetom tzv. určovacej žaloby resp. určovacieho návrhu má stať požiadavka na vyriešenie takej právnej otázky, ktorá má len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k inej právnej otázke, ktorá sa môže stať predmetom iného (samostatného) určenia. Ak totiž navrhovateľke v tejto konkrétnej veci nič nebránilo v podaní návrhu o určenie, že obchodná spoločnosť, ktorej je spoločníčkou je aj naďalej (v dôsledku tvrdenej neplatnosti prechodu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam) vlastníkom hnuteľných vecí popísaných v petite podaného návrhu alebo naopak odporca takýmto vlastníkom nie je (pretože práve pre neplatnosť prechodu vlastnícke právo platne nenadobudol), na vyššie uvedený pomer otázky predbežnej a následnej bolo treba prihliadať v prípade návrhu v prejednávanej veci a v danom prípade prípustného návrhu o určenie vlastníctva (bez ohľadu na to, či by sa ním malo domáhať pozitívne alebo naopak negatívne určenie, teda
existencie alebo naopak neexistencie vlastníckeho práva konkrétnej osoby). Úmyslom navrhovateľky tak nemohlo byť len privodiť jednoduchý fakt konštatovania neplatnosti prechodu vlastníckeho práva, ale sa tu pravdepodobne sledoval jej záujem dostať hnuteľné veci späť do vlastníctva obchodnej spoločnosti, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj z ďalšieho žiadaného určenia, ktorým navrhovala súdu vysloviť, že obchodná spoločnosť WOOD - Šľachtiteľská stanica Radošina spol. s.r.o. je ich vlastníkom.
Pokiaľ navrhovateľka zároveň žiadala určiť vlastníctvo k hnuteľným veciam, ako spoločníčka obchodnej spoločnosti, ku ktorej sa určenie malo vzťahovať, tu súd priznáva navrhovateľke naliehavý právny záujem (vychádzajúc aj z uvádzaného vyššie), pretože malo ísť o majetok spoločnosti, v ktorej je osobne zainteresovaná. To znamená, že majetok spoločnosti, konkrétne jeho miera ovplyvňuje mieru majetku samotného jej spoločníka, teda aj navrhovateľky, ktorá však v konaní musí spochybniť prechod vlastníckeho práva zo spoločnosti na tretiu osobu, teda že tretia osoba nenadobudla majetok platne. V danom prípade musí byť v konaní bezpečne preukázané, že tretia osoba je vlastníkom hnuteľných vecí a to ako v čase začatia, tak aj počas celého konania. Konanie nie je možné viesť proti tomu kto nie je vlastníkom veci.
Odporca v konaní poukázal na to, že hnuteľné veci, ktoré mal nadobudnúť v dražbe v exekučnom konaní už ďalej predal, tieto nevlastní a súdu aj predložil listinné doklady túto skutočnosť preukazujúce (dodacie listy a faktúry k jednotlivým obchodným prípadom), preto je súdom možné už len konštatovať, že navrhovateľka v konaní nemôže ísť proti tomu, kto už nie je vlastníkom, keď nespochybňuje prechod vlastníckeho práva aj na ďalšieho nadobúdateľa.
Napokon v tejto časti nie je možné priznať návrhu úspešnosť aj z toho dôvodu, že odporca nadobudol vlastníctvo k hnuteľným veciam (v konaní navrhovateľkou sporované) v exekučnom konaní, ktoré je štátom zadefinovaný spôsob vymáhania práv dobrovoľne nesplnených, pričom pokiaľ sa aj dôsledkom exekučného konania osobou na to štátom povolanou porušili práva (v danom prípade tvrdené navrhovateľkou) na túto by sa ďalej mohla obrátiť poškodená osoba. Ak škodí sám ďalší spoločník (navrhovateľkou poukázané a popísané), tak potom súd nie je povolaný to žiadaným spôsobom riešiť, ale ide o postihnuteľný vzájomný vzťah samotných spoločníkov.
Určovacie žaloby majú zásadne preventívny charakter a slúžia len na odvrátenie stavu ohrozenia práva, keď v prejednávanej veci nebola splnená ani táto podmienka, pretože podľa tvrdení navrhovateľky už malo dôjsť k porušeniu jej práva spoločníčky obchodnej spoločnosti a to popísaným spôsobom, čo bol rovnako dôvod pre ktorý návrhom na určenie chýbal naliehavý právny záujem a právne tak došlo k zamietnutiu návrhu teda bez potreby zaoberania sa vecnou opodstatnenosťou návrhu.
Napokon vzhľadom na popísané vyššie potom súd nemohol vyhovieť ani návrhu v časti žiadaného uloženia zákazu odporcovi nakladať s hnuteľnými vecami, ktoré mal nadobudnúť na dražbách vykonaných súdnym exekútorom v exekučnom konaní. K nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza rôznymi nadobúdacími spôsobmi, na základe mnohých právnych skutočností. Právna skutočnosť, ktorej účinky dochádzajú k nadobudnutiu vlastníckeho práva, sa nazýva právny dôvod alebo právny titul. Tituly nadobudnutia vlastníckeho práva sú vyjadrené v § 132 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje, že vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností určených zákonom. Týmto vymedzením je zrejmé, že nadobudnutie vlastníckeho práva v dražbe je práve na základe inej skutočnosti určenej zákonom (§ 125 ods. 6 Exekučného poriadku). Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom - subjektívnym právom, ktoré sa viaže k určitej veci; absolútne právo. Ide o právo jednotné a rovnaké pre všetkých vlastníkov.
Vlastnícke právo zabezpečuje vlastníkovi najširší rozsah dispozičných oprávnení k veciam, ktoré mu patria. Poskytuje vlastníkovi moc, aby s vecou nakladal podľa svojej vôle. Tu súd dáva do pozornosti aj potrebu rešpektovania princíp ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, nakoľko je zjavné, že osoba, ktorá sa zúčastnila dražby pri speňažovaní majetku povinného v exekučnom konaní a ktorá takýto majetok nadobúda, nemôže niesť zodpovednosť za prípadnú nesprávnosť postupu v exekučnom
konaní, resp. prípadné porušenie práva navrhovateľky ako spoločníčky obchodnej spoločnosti ďalším spoločníkom.
S poukazom na uvádzané súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého úspešnému odporcovi vznikol nárok na náhradu trov konania, nakoľko si však odporca trovy právneho zastúpenia postupom podľa § 151 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku nevyčíslil a iné trovy mu zo spisu nevyplývajú, rozhodol súd tak, že mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.