Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16C-271-2000.pdf
PDF · 109.25 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/271/2000
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: B. Z., bytom H.D. XX, C., zast. JUDr. Annou Jendrálovou, bytom Sedmokrásková 4, Bratislava proti odporcovi: Doprastav, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 70, Bratislava, zast. JUDr. Ondrejom Mularčíkom - advokátom, so sídlom AK Nám. M. Benku 15, Bratislava, o zaplatenie 5.582,46 Eur s príslušenstvom rozhodol dňa 30. 01. 2013
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 3.139,69 Eur a úroky z omeškania vo výške 17,6 %
- zo sumy 100,28 Eur od 16. 06. 1997 do zaplatenia,
- zo sumy 102,24 Eur od 16. 07. 1997 do zaplatenia,
- zo sumy 102,61 Eur od 16. 08. 1997 do zaplatenia,
- zo sumy 98,02 Eur od 16. 09. 1997 do zaplatenia,
- zo sumy 73,03 Eur od 16. 10. 1997 do zaplatenia,
- zo sumy 115,78 Eur od 16. 11. 1997 do zaplatenia,
- zo sumy 102,24 Eur od 16. 12. 1997 do zaplatenia,
- zo sumy 127,44 Eur od 16. 01. 1998 do zaplatenia,
- zo sumy 142,61 Eur od 16. 02. 1998 do zaplatenia,
- zo sumy 105,33 Eur od 16. 03. 1998 do zaplatenia,
- zo sumy 89,62 Eur od 16. 04. 1998 do zaplatenia,
- zo sumy 119,27 Eur od 16. 05. 1998 do zaplatenia,
- zo sumy 93,02 Eur od 16. 06. 1998 do zaplatenia,
- zo sumy 93,91 Eur od 16. 07. 1998 do zaplatenia,
- zo sumy 102,24 Eur od 16. 08. 1998 do zaplatenia,
- zo sumy 109,63 Eur od 16. 09. 1998 do zaplatenia,
- zo sumy 101,55 Eur od 16. 10. 1998 do zaplatenia,
- zo sumy 105,65 Eur od 16. 11. 1998 do zaplatenia,
- zo sumy 102,90 Eur od 16. 12. 1998 do zaplatenia,
- zo sumy 11,00 Eur od 16. 01. 1999 do zaplatenia,
- zo sumy 139,05 Eur od 16. 06. 1999 do zaplatenia,
- zo sumy 188,06 Eur od 16. 07. 1999 do zaplatenia,
- zo sumy 106,99 Eur od 16. 08. 1999 do zaplatenia,
- zo sumy 96,91 Eur od 16. 09. 1999 do zaplatenia,
- zo sumy 79,23 Eur od 16. 10. 1999 do zaplatenia,
- zo sumy 105,17 Eur od 16. 11. 1999 do zaplatenia,
- zo sumy 109,54 Eur od 16. 12. 1999 do zaplatenia,
- zo sumy 316,38 Eur od 16. 01. 2000 do zaplatenia,
a trovy konania vo výške 609,91 Eur, všetko do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II trovy konania štátu vo výške 336,50 Eur do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 29. 3. 2000 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 3.020,91 Eur (91.008,- Sk) s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že u odporcu pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 2. 6. 1988 ako stavbyvedúci, pričom dňa 1. 4. 1997 obdržal oznámenie o preradení na funkciu majstra s účinnosťou od 1. 1. 1997. Keďže s preradením nesúhlasil, ostala naďalej v platnosti jeho pôvodná pracovná zmluva. Dňa 1. 4. 1997 dostal platový dekrét, v ktorom mu bola zachovaná funkcia stavbyvedúceho, ale bol mu znížený tarifný stupeň z jedenásteho na deviateho a základná mzda z 11.200,- Sk na 9.000,- Sk. Takýto plat zodpovedal platu majstra, napriek tomu, že naďalej vykonával prácu stavbyvedúceho. Okrem platu bol ukrátený i o prémie, ktoré dostával vo výške 29,21 Eur (880,- Sk) mesačne.
Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľ bol preradený na funkciu majstra, ktorú funkciu vykonával až do odchodu do dôchodku. Navrhovateľ prácu stavbyvedúceho nezvládal, vedúcimi pracovníkmi bol hodnotený ako podpriemerný pracovník a preto bol preradený na funkciu majstra. Zmena pracovnej náplne bola vypracovaná, táto bola navrhovateľovi i doručovaná, ale navrhovateľ ju odmietol prevziať.
Svedok P.. S. D. vo svojej výpovedi uviedol, že preradenie navrhovateľa na funkciu majstra bolo vykonané na základe jeho návrhu s tým, že konečné rozhodnutie potvrdzoval riaditeľ závodu. Navrhovateľ bol preradený na funkciu majstra z toho dôvodu, že nezvládal funkciu stavbyvedúceho, práce, ktoré mal vykonať, neboli vykonávané načas, bol nespokojný i s jeho prácou s ľuďmi. Nedostatky v práci mu niekoľkokrát ústne vytkol. Na stavbách C. - L. - K., K. - H. navrhovateľ prácu stavbyvedúceho nevykonával. Stavbyvedúci napr. komunikoval s investorom, vykonával fakturácie, zapisoval do stavebného denníka, tieto práce však navrhovateľ nevykonával.
Svedok P.. E. A. uviedol, že navrhovateľ nastúpil k nemu pracovať v septembri roku 1996 ako stavbyvedúci, pričom mal na starosti stavbu ciest. Asi po roku sa stavba rozrástla, práca stavbyvedúceho
spočívala v komunikácii s investorom, vypracovávaní plánov, ktoré bolo potrebné vypracovať na polroka dopredu. Navrhovateľ nemal takú predstavivosť, nevedel objednať materiál na takú dlhú dobu, pri zameriavaní výšky ciest a kanalizácií navrhovateľom dochádzalo k chybám a zameriavať musel geodet. Navrhovateľ prestal spĺňať predpoklady na výkon funkcie stavbyvedúceho a preto organizácia navrhla, aby vykonával funkciu majstra, čo viac zodpovedalo činnosti, ktorú navrhovateľ vykonával. Úsek, na ktorom navrhovateľ pracoval mal na starosti ako stavbyvedúci P.. A. a po jeho odchode P.. N. a následne P.. Ď.. Do stavebných denníkov môže zapisovať i majster, ale majster môže vykonávať iba denné zápisy, týkajúce sa počasia, počtu ľudí, pracovnej doby a pod. V prípade, že je stavebný denník vypisovaný majstrom, je potrebné, aby na konci každého mesiaca bol zápis stavbyvedúceho, ktorý zhodnotí vykonané práce a slúži ako podklad pre pravidelnú mesačnú fakturáciu. Navrhovateľ nemal zodpovednosť za odovzdávacie protokoly, ktoré vždy podpisoval on alebo P.. Ď., nemal zodpovednosť za odstránenie vád a nedorobkov.
Svedok P.. S. Ď. uviedol, že v apríli alebo máji roku 1997 bol preradený na úsek diaľnice H. Z. - L., kde pracoval ako stavbyvedúci na nosných objektoch. Navrhovateľ nebol jeho podriadeným a preto nevie ani jeho pracovné zaradenie. Navrhovateľ mal na starosti menšie objekty ako napr. preložky ciest, úpravy komunikácií a prístupových ciest. Stavbyvedúci pripravuje podklady pre vedúceho strediska a zostavuje mesačné plány. Navrhovateľ plány ani fakturácie nerobil a podklady pre zemné práce pripravoval P.. A. a po jeho odchode pán N.. Po odchode pána N., ktorý odišiel v júni alebo v júli 1997 plány i fakturácie robil vedúci strediska.
Svedok P.. N. Š. vo svojej výpovedi uviedol, že v období rokov 1997 - 1999 s navrhovateľom nepracoval. Potvrdenie zo dňa 16. 4. 1997 vypracoval na žiadosť navrhovateľa, nakoľko tento mu uviedol, že by mal záujem ísť si hľadať inú prácu. Potvrdenie bolo vypracované za obdobie rokov 1994 - 1996.
Svedok A. T. uviedol, že bol podriadený navrhovateľa, pričom pracoval ako vedúci čaty železiarov. Na stavbe H. Z. - L. navrhovateľ pracoval ako stavbyvedúci, každé ráno im zadával úlohy, čo majú vykonať, vykonával meracie práce i papierové práce, staral sa o celú stavbu. P.. A. mal na starosti iných pracovníkov, ktorí vykonávali úpravu ciest.
Svedok M. Č. vo svojej výpovedi uviedol, že s navrhovateľom pracoval na úseku Z. - P. od decembra 1996, pričom navrhovateľ bol na stavbe sám a vykonával prácu stavbyvedúceho. Navrhovateľ rozdeľoval a preberal prácu, prideľoval zamestnancov, robil výplaty.
Svedok P.. A. A. uviedol, že pracoval na stredisku Z. do marca 1997 u P.. A., ako stavbyvedúci na zemných prácach. Navrhovateľ nebol jeho podriadený a preto sa nevedel ku skutočnosti, akú prácu navrhovateľ vykonával, vyjadriť.
Svedok L. D. uviedol, že nevie posúdiť, či navrhovateľ pracoval na stavbe ako stavbyvedúci alebo majster, vie iba, že po odchode pána N., bol navrhovateľ na stavbe sám. V povedomí pracovníkov bol navrhovateľ stále zaradený ako stavbyvedúci.
Svedok X. N. uviedol, že od novembra 1996 do augusta 1997 pracoval na úseku C. - L. ako stavbyvedúci, pričom navrhovateľ na tento úsek prišiel asi v máji alebo v júni 1997. Navrhovateľ na tomto úseku pracoval ako smenový majster na riadení zemných prác a bol jeho podriadeným. Do pracovnej náplne stavbyvedúceho patrilo objednávať dopravu, stroje, riadiť pracovníkov, cez geodeta odoberať prácu od majstrov, zhotovovať výkazy, ktoré sa odovzdávali vedúcemu strediska na hlavnej porade, ktorá sa konala raz za týždeň. Navrhovateľ sa hlavných porád nezúčastňoval. Na hlavnej porade v máji 1997 sa od vedúceho strediska dozvedel, že mu budú pridelení dvaja smenoví majstri, pričom jedným z nich bol navrhovateľ.
Na základe vykonaného dokazovania, rozhodol súd tak, že návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Na odvolanie navrhovateľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Na tom základe tunajší súd vec opätovne prejednal a vykonal dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania a prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ pracoval u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 2. 6. 1988 ako stavbyvedúci do 1. 4. 1997. Pracovná zmluva môže byť doplnená alebo pozmenená len so súhlasom obidvoch strán písomným dodatkom.
Odporca zatrieďovacím listom zo dňa 1. 4. 1997 určil navrhovateľovi funkciu stavbyvedúci, tarifný stupeň 9, plat 298,74 Eur (9.000,- Sk).
Odporca zatrieďovacím listom zo dňa 1. 4. 1998 určil navrhovateľovi funkciu stavbyvedúci, tarifný stupeň 9, plat 315,34 Eur (9.500,- Sk).
Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil dňa 15. 12. 1999, kedy navrhovateľ odišiel do mimoriadneho starobného dôchodku.
Zo znaleckého posudku č. 26/2011 vypracovaného znalkyňou P.. G. F. vyplýva, že navrhovateľovi bola od mája 1997 do decembra 1999 vyplatená hrubá mzda spolu vo výške 11.585,61 Eur (349.028,09 Sk). Navrhovateľovi mala byť za vyššie uvedené obdobie pri alikvotných prémiách vyplatená mzda vo výške 14.725,28 Eur (443,613,85 Sk). Rozdiel medzi tým, čo bolo navrhovateľovi vyplatené a tým, čo mu ako stavbyvedúcemu vyplatené malo byť (pri alikvótnych prémiách) tak predstavuje sumu vo výške 3.139,69 Eur. Pri výpočte znalkyňa vychádzala z predpokladu, že prémie neboli vyplatené v plnej výške. Vychádzala z výšky prémií pre stavbyvedúceho (45%), ale tie krátila resp. nepriznala vôbec podľa skutočnej výplaty navrhovateľovi. Znalkyňa vyhotovila prepočet aj pri plných prémiách, kde vychádzala z predpokladu, že pri splnení stanovených ukazovateľov sa na pozícii stavbyvedúceho poskytujú prémie až do 45% a všetky podmienky pre ich výplatu boli splnené v 100 % výške, pričom rozdiel v mzde navrhovateľa pri plných prémiách vyčíslila v sume 5.582,46 Eur.
Uznesením č. k. 16C/271/2000 - 441 právoplatným dňa 16. 11. 2012 súd pripustil zmenu žalobného petitu tak, že navrhovateľ sa domáha sumy 5.582,46 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Podľa § 36 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce účinného od 01. 01. 1997 dojednaný obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Ak bola pracovná zmluva uzavretá písomne, zamestnávateľ musí urobiť písomne aj jej zmenu. Vykonávať práce iného druhu alebo v inom mieste, než boli dojednané v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne v prípadoch uvedených v § 37 a 38.
Podľa § 37 ods. 2 a 3 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce účinného od 01. 01. 1997 zamestnávateľ môže previesť zamestnanca na inú prácu, a) ak dala zamestnancovi výpoveď z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. e) a f), b) ak sa proti zamestnancovi začalo trestné konanie pre podozrenie z úmyselnej trestnej činnosti spáchanej pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním na škodu na majetku zamestnávateľa, a to na čas do právoplatného skončenia trestného konania, c) ak zamestnanec dočasne stratil predpoklady ustanovené právnymi predpismi pre výkon dojednanej práce, ale v tomto prípade najdlhšie spolu na 30 pracovných dní v kalendárnom roku. Ak nemožno dosiahnuť účel prevedenia podľa predchádzajúcich odsekov prevedením zamestnanca v rámci pracovnej zmluvy, môže ho zamestnávateľ previesť v týchto prípadoch i na prácu iného druhu, než bol dojednaný v pracovnej zmluve, a to aj keby s tým zamestnanec nesúhlasil.
Podľa § 115 ods. 5 citovaného zákona ak zamestnanec vykonával prácu, na ktorú bol proti svojej vôli protiprávne prevedený, prislúcha mu mzda podľa vykonávanej práce, najmenej však vo výške priemerného zárobku, ktorý dosahoval pred prevedením.
Podľa § 111 ods. 2 citovaného zákona mzdou sa rozumie tarifná mzda (základná mzda, mzdová tarifa), mzdové príplatky a ostatné mzdové zložky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia č. 87/1995 Z.z. (účinného ku dňu vzniku omeškania) výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 153 ods. 2 O.s.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
Súd má s poukazom na vykonané dokazovanie a právny názor odvolacieho súdu, ktorým je viazaný za preukázané, že k vzniku pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu došlo na základe pracovnej zmluvy č. 338/22 - 88 dňom 02. 06. 1988. Navrhovateľ v súlade s touto zmluvou vykonával funkciu stavbyvedúceho až do 01. 04. 1997, kedy mu odporca oznámil preradenie na funkciu majstra s účinnosťou od 01. 01. 1997. Podľa obsahu pracovnej zmluvy táto mohla byť doplnená alebo pozmenená len so súhlasom obidvoch strán. Napriek tomu odporca bez súhlasu navrhovateľa jednostranne zmenil dojednaný druh práce a k tomu prispôsobil aj odmeňovanie navrhovateľa. Podľa zatrieďovacieho listu zo dňa 01. 04. 1997 odporca navrhovateľa síce naďalej zaradil do funkcie stavbyvedúceho, avšak pri tarifnom stupni deväť s platom 298,74 Eur (9.000,- Sk), ktorá suma zodpovedá platu majstra. K žiadnej písomnej zmene týkajúcej sa druhu práce dohodnutej v pracovnej zmluve však nedošlo, hoci § 36 Zákonníka práce vylučuje možnosť prevedenia pracovníka na inú prácu bez jeho súhlasu. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že súhlas zamestnanca musí byť daný pred prevedením a vzhľadom na obsah pracovnej zmluvy v konkrétnom prípade nemôže byť konkludentný. Ak teda aj navrhovateľ vykonával prácu majstra, na ktorú bol neplatne prevedený, nemožno vo výkone tejto práce vidieť jeho konkludentý súhlas s prevedením (ktorý ani nebol možný). Nie je preto rozhodujúce či navrhovateľ vykonával prácu majstra alebo stavbyvedúceho, pretože k žiadnej dohode o prevedení na inú prácu nedošlo. Z uvedeného dôvodu navrhovateľovi v zmysle § 115 ods. 5 Zákonníka práce patrí nárok na doplatenie rozdielu mzdy, ktorá mu bola skutočne vyplácaná a mzdy, ktorá mu ako stavbyvedúcemu vyplatená mala byť.
Navrhovateľ sa návrhom po jeho zmene domáhal od odporcu zaplatenia sumy 5.582,46 Eur, t. j. rozdielu mzdy pri plných prémiách (45%) vychádzajúc zo záverov Znaleckého posudku č. 26/2011 vypracovaného v tomto konaní.
Súd preto návrhu navrhovateľa vyhovel len čiastočne, a to v časti o zaplatenie sumy 3.139,69 Eur, ktorá suma podľa Znaleckého posudku č. 26/2011 vypracovaného v tomto konaní predstavuje rozdiel na mzde, ktorá bola navrhovateľovi skutočne vyplatená a mzdou, ktorá mu ako stavbyvedúcemu mala byť vyplatená pri alikvótnych prémiách. Súd má za to, že pokiaľ boli v rozhodnom období (máj 1997 a december 1999) vyplácané prémie podľa stanovených kritérií len v alikvótnej výške,
navrhovateľovi nemohol vzniknúť a ani nevznikol nárok na vyplatenie plných prémii. Prémie predstavujú variabilnú zložku mzdy a sú vyplácané v závislosti od stanovených ukazovateľov (najmä splnenie zisku a tým vytvorenie potrebných zdrojov v mzdových prostriedkoch zamestnávateľa) na základe vlastného uváženia zamestnávateľa (príslušného riaditeľa) a jeho interných predpisov. Pokiaľ preto odporca navrhovateľovi vyplácal v rozhodnom období prémie len v alikvótnej výške, navrhovateľ nemá právny nárok na plné prémie (45%) a ich zaplatenie nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať. Len pre úplnosť súd uvádza, že znalkyňa pri výpočte alikvótnych prémií vychádzala z tarifnej mzdy a výšky prémii pre stavbyvedúceho, čím bola splnená požiadavka, aby sa navrhovateľovi ako zamestnancovi, ktorý bol protiprávne prevedený na inú prácu, dostalo toľko, koľko by mu patrilo v prípade, že by nebol prevedený.
S poukazom na vyššie uvedené, citované zákonné ustanovenia a závery znaleckého dokazovania súd rozhodol tak, že odporcu zaviazal na úhradu sumy 3.139,69 Eur a vo zvyšku súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Nakoľko odporca ako zamestnávateľ navrhovateľovi ako zamestnancovi vyplácal mzdu nižšiu, než mu patrila, odporca sa dostal s plnením peňažného dlhu (platením mzdy) do omeškania. Navrhovateľovi preto okrem istiny patrí aj úrok z omeškania z rozdielu medzi vyplatenou mzdou a mzdou, ktorá navrhovateľovi v ten ktorý mesiac pri alikvotných prémiách vyplatená mala byť, vo výške tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a to počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti mzdy za príslušný mesiac až do zaplatenia. Hoci sa navrhovateľ po zmene návrhu domáhal úroku z omeškania vo výške 17,5 % ročne, súd navrhovateľovi priznal úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne, nakoľko jeho výška po zohľadnení diskontnej sadzby vyhlásenej NBS v rozhodnom období (5/1997 a ž 12/1999), t. j. 8,80 %, vyplýva z právneho predpisu (2 x 8,80 %).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že v konaní čiastočne úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, pričom vychádzal zo sumy súdom priznaného plnenia. Trovy konania potom predstavujú:
a) zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 188,34 Eur (6 % zo sumy 3.139,69 Eur),
b) zaplatený súdny poplatok za odvolanie vo výške 139,08 Eur (4.190,- Sk).
c) preddavok na znalečné v zmysle Uznesenia Okresného súdu Bratislava II č. k. 16C/271/2000 - 243 vo výške 150 Eur,
d) preddavok na znalečné v zmysle Uznesenia Okresného súdu Bratislava II č. k. 16C/271/2000 - 359 vo výške 200 Eur,
spolu: 677,42 Eur.
Nakoľko si navrhovateľ uplatnil trovy konania len vo výške 609,91 Eur, súd mu nemohol priznať náhradu trov konania vyššiu než sám chcel. Súd preto odporcu zaviazal na náhradu trov konania navrhovateľa vo výške 609,91 Eur.
Podľa §148 ods.1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
O trovách konania štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 O. s. p. Trovy konania štátu pozostávajú zo:
a) svedočné vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov v zmysle Uznesenia č. k. 16C/271/2000 - 144 vo výške 7,43 Eur (224,- Sk),
b) svedočné vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov v zmysle Uznesenia č. k. 16C/271/2000 - 147 vo výške 7,43 Eur (224,- Sk),
c) znalečné vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov v zmysle Uznesenia č. k. 16C/271/2000 - 342 vo výške 161 Eur,
d) znalečné vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov v zmysle Uznesenia č. k. 16C/271/2000 - 427 vo výške 160,64 Eur,
spolu: 336,50 Eur.
Nakoľko rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, súd na náhradu trov štátu zaviazal odporcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).