Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-298-2012.pdf
PDF · 82.36 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/298/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zastúpený advokátom JUDr. Marekom Czompolym, so sídlom Bratislava, Ventúrska 16, proti odporcovi: D. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., P. XXX/XX, o zaplatenie 342,16 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 20. marca 2012 č. k. 6C/271/2010 -124, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých zamietajúcich častiach výrokov p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh o zaplatenie 342,16 eura s príslušenstvom, návrh o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 595,78 eura za čas od 01. 11. 2008 do 06. 12. 2010 zamietol. Konanie o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 595,78 eura za čas od 01. 11. 2008 do zaplatenia nad 7,5 % ročne zastavil. Uviedol, že účastníci uzatvorili dňa 06. 05. 2005 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru v sume 33.705,- Sk. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sa stali aj všeobecné podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ odporcovi poskytol sumu 932,77 eura (28.100,63 Sk). Do 10. 12. 2007 odporca navrhovateľovi zaplatil na vyrovnanie dlhu sumu 644,76 eura. Listom zo dňa 20. 08. 2008 navrhovateľ odporcovi oznámil odstúpenie od úverovej zmluvy s tým, že dňom 01. 10. 2008 si bude účtovať úroky z omeškania v dohodnutej výške 0,08 % z dlžnej sumy denne. Ďalej uviedol, že zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 06. 05. 2005 vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcovi klasický v sume 33.705,- Sk. Obsahuje aj prehlásenie odporcu o tom, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami navrhovateľa pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, súhlasí s nimi bez výhrady a žiada, aby mu navrhovateľ poskytol úver v uvedenej sume. V časti C/ zmluvy s názvom „Úverová karta“ vyplýva, že klient žiada, aby ho navrhovateľ zaradil do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytol mu úverový rámec vo výške 20.000,- Sk a vydal úverovú kartu na jeho meno a klient sa zaväzuje splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5 % jemu poskytnutého úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak. Súd prvého stupňa uviedol, že odporca nemal reálnu možnosť vylúčiť časť C/ žiadosti, pretože samotná predtlač zmluvy je tak zostavená, že spotrebiteľ jedným podpisom podpisuje nielen vznik právneho vzťahu ním sledovaného, ale aj iný právny vzťah o ktorý aktuálne v okamihu podpisu ani nemá záujem. Navyše spotrebiteľ pri podpisovaní predtlače zrejme číta a sleduje len tie časti, ktoré sú vo sfére jeho záujmu a zrejme obchodné podmienky iného právneho vzťahu nebude sledovať (tým viac, že tieto podmienky sú rozsiahle s takou odbornou právnou terminológiou, ktoré pre bežného spotrebiteľa sú ťažko zrozumiteľné). Súd prvého stupňa dospel k záveru, že u odporcu absentovala slobodná a vážna vôľa smerujúca ku vzniku zmluvy o revolvingovom úvere. Pri absencii slobodnej a vážnej vôle nemôže dôjsť ku vzniku platného právneho
úkonu, teda medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere. Navrhovateľ mal zostaviť formulár tak, aby spotrebiteľ sa mohol jasne a jednoznačne vyjadriť k uzavretiu akého úkonu smeruje jeho vôľa. Ak navrhovateľ takýto priestor neposkytne, ide o nekalú praktiku, ktorá v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 nemôže používať súdnu ochranu. K platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere nemohlo dôjsť ani preto, lebo v žiadosti v časti C/ nedošlo k individualizovaniu tohto záväzkového vzťahu, jeho obsah je neurčitý, preto takáto zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. a ust. § 40 ods. 1 OZ . Vzhľadom ku všetkým uvedeným skutočnostiam súd prvého stupňa nárok navrhovateľa posudzoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (plnenie bez právneho dôvodu) podľa § 451 ods. 2 OZ . Navrhovateľ pri absencii zmluvy o revolvingovom úvere sa môže domáhať len vrátenia toho, čo v skutočnosti druhému účastníkovi poskytol. V skutočnosti navrhovateľ odporcovi poskytol sumu 932,77 eura, odporca zaplatil 644,76 eura, teda je povinný navrhovateľovi vrátiť sumu 288,01 eura. Odporcu už súd rozsudkom zo dňa 11. 01. 2011 č. k. 6C 271/2010 -77 (právoplatne) zaviazal navrhovateľovi zaplatiť 288,01 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne na čas od 06. 10. 2010 do zaplatenia, tým povinnosť odporcu vydať bezdôvodné obohatenie navrhovateľa bola v celom rozsahu stanovená. Vo zvyšku nárok navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. V časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 595,78 eura za čas od 01. 11. 2008 do zaplatenia nad 7,5 % ročne zastavil, pretože v tejto časti navrhovateľ vzal svoj návrh späť. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP tak, že o nich rozhodne samostatným uznesením.
Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie v zamietajúcich častiach navrhovateľ, žiadal napadnutý rozsudok v uvedených častiach zmeniť a návrhu vyhovieť. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že uzavrel s odporcom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru dňa 06. 05. 2005 a na základe časti C/ zmluvy poskytol odporcovi úverovú kartu a úverový rámec najprv vo výške 663,88 eura, neskôr znížený na sumu 331,94 eura. Odporca vyčerpal z úverového rámca v období od 22. 02. 2006 do 07. 01. 2008 sumu v celkovej výške 987,65 eura, v hotovosti alebo prevodom na účet sumu 932,77 eura a suma 54,88 eura predstavuje poplatky za výbery z bankomatov. Odporca sa zaviazal splácať úver v splátkach vo výške minimálne 5 % z poskytnutého úverového rámca, uhradil však iba sumu 644,69 eura, ktorú navrhovateľ použil v zmysle VÚP na úhradu úrokov, poplatkov, poistného a splátku príslušnej časti úverovej istiny. Keďže odporca si neplnil svoje povinnosti, odstúpil navrhovateľ dňa 20. 08. 2008 od úverovej zmluvy, odstúpenie nadobudlo účinnosť dňa 31. 10. 2008, kedy sa stal dlh odporcu splatný v celom rozsahu. Ku dňu zúčtovania 18. 08. 2008 dlh odporcu predstavoval sumu celkove 630,17 eura, ktorá pozostávala z dlžných mesačných splátok úveru vo výške 159,33 eura, zo zvyšku dlžnej úverovej istiny nezahrnutej v dlžných mesačných splátkach vo výške 436,45 eura a z dlžných zmluvných poplatkov a pokút za omeškanie vo výške 34,39 eura. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že u odporcu absentovala vôľa k uzavretiu revolvingového úveru. Odporca podpísal zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a na základe písomnej žiadosti v časti C/ zmluvy bola odporcovi vydaná úverová karta a poskytnutý úverový rámec. Podpísaním uvedenej žiadosti nevznikajú odporcovi automaticky žiadne peňažné záväzky z revolvingového úveru a povinnosť splácať úver vzniká až okamihom aspoň čiastočného čerpania peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca, pričom čerpanie je závislé výlučne od vôle klienta. Keďže odporca sám čerpal prostredníctvom úverovej karty peňažné prostriedky, je nepravdivý záver súdu prvého stupňa, že úverovú kartu nechcel. Čerpané prostriedky odporca splácal, tak ako bolo dohodnuté v časti C/ zmluvy, teda si bol vedomý svojho záväzku. Ďalej uviedol, že odporca svojím podpisom na úverovej zmluve potvrdil, že sa oboznámil so všetkými ustanoveniami zmluvy a tiež so všeobecnými úverovými podmienkami, vyjadril s nimi súhlas. Úverová zmluva aj všeobecné úverové podmienky spĺňajú všetky zákonom požadované náležitosti, sú jasné, zrozumiteľné. Všetky potrebné údaje sú uvedené na lícovej strane zmluvy v časti C/ a C1/ - výška úverového rámca, výška povinnej minimálnej splátky, úroková sadzba, výška poplatku za vedenie účtu, RPMN, termín splatnosti mesačnej splátky. Odporca sa riadil zmluvou z čoho je zrejmé, že prejavil slobodnú a vážnu vôľu uzatvoriť zmluvu. Žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie navrhovateľa (§ 212 ods. 1 OSP ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 a § 156 ods. 1 OSP ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých zamietajúcich častiach je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Koncepcia ust. § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP , ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1 ), uvedie úvahy, či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal. Veľakrát ide o vyjadrenia, ktoré sú už reakciou na závery prvostupňového súdu, preto logicky predstavujú novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúcu.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 OSP ) Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne a preto ich nebude opakovať (§ 219 ods. 2 OSP ).
Podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 43 Obč. zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že u odporcu absentovala slobodná a vážna vôľa smerujúca ku vzniku zmluvy o revolvingovom úvere, pri jej absencii nemohlo dôjsť ku vzniku platného právneho úkonu, t. j. medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere. Naviac, v žiadosti v časti C/ nedošlo k individualizovaniu tohto záväzkového vzťahu, jeho obsah je neurčitý, preto takáto zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. a ust. § 40 ods. 1 OZ . Súd prvého stupňa preto nárok navrhovateľa správne posudzoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ , keďže došlo k plneniu bez právneho dôvodu. Bezdôvodným obohatením je rozdiel medzi sumou poskytnutou navrhovateľom odporcovi a sumou vrátenou odporcom. V tomto smere nemôže potom obstáť tvrdenie navrhovateľa, že odporca v podstate nárok navrhovateľa nepoprel a že právny vzťah na základe časti C/ zmluvy medzi nimi vznikol tak, že účinným sa stal až okamihom, keď odporca začal čerpať finančné prostriedky úverovou kartou. Takýto právny úkon je neplatný, nemohol od začiatku (ex tunc) vyvolať žiadne právne účinky. S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd o podanom odvolaní navrhovateľa, ako o nedôvodnom, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s tým, že ich náhradu úspešnému odporcovi v tomto konaní nepriznal, pretože mu žiadne odvolacie trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.