Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-237-2012.pdf
PDF · 82.12 KB
Case nature
Subarea
1Co/237/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o. so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o. so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: L. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K., W.. S. Č.. XX, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Važecká č. 16, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Stropkove, Nám. SNP č. 7, o zaplatenie 50,52 eura s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 20.6.2012, č.k. 17C 43/2012-32 jednohlasne takto
rozhodol:
M e n í uznesenie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka tak, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 58,15 euro a tieto zaplatiť advokátovi JUDr. Ambrozovi Motykovi v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v sume 19,12 euro a tieto zaplatiť advokátovi JUDr. Ambrozovi Motykovi do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a žalobcovi vrátil súdny poplatok 9,87 eura prostredníctvom príslušného daňového úradu a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Uznesenie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že žalobca návrhom doručeným súdu dňa 27.1.2012 sa domáhal zaplatenia sumy 50,52 eura, spolu s úrokom z omeškania trovami konania. Podaním doručeným súdu dňa 23.2.2012 vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Dňa 6.6.2012 vedľajší účastník doručil súdu písomné vyjadrenie k žalobe, v ktorom vzniesol námietku premlčania. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že žalobca dňa 15.6.2012 nevediac o vnesenej námietke premlčania zobral svoju žalobu v celkom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Na základe toho s poukazom na ust. § 96 ods. l, veta prvá a druhá OSP konanie vo veci zastavil.
Rozhodnutie o trovách konania súd prvého stupňa založil na ust. § 146 ods. 1 O.s.p., a to s konštatovaním, že tak vykonal napriek tomu, že vedľajší účastník v podaní zo dňa 5.6.2012 si uplatnil aj vyčíslil trovy svojho právneho zastúpenia. V tomto smere skonštatoval, že podľa ust. § 146 ods. 2 O.s. p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy, mal však za to, že toto by platilo v prípade, ak by sa jednalo priamo o trovy samotného účastníka, alebo ak by išlo o trovy vzniknuté vedľajšiemu účastníkovi po tom, ako by mal tento na všetky svoje úkony súhlas od samotného žalovaného. Mal za to, že v tomto konaní tomu tak nebolo. Z postupu vedľajšieho
účastníka vyvodil, že tento úkony vo veci robil paralelne a nezávisle na vôli a úkonoch žalovaného, ktorý ani nevedel o tom, že popri ňom v konaní niekto stojí. Vedľajší účastník teda nekontaktoval žalovaného, neanalyzovali spoločný postup v konaní a neujednotil s ním to, kvôli čomu tento účastník vystupuje na jeho strane. Mal za to, že v danom prípade nejde o vedľajšieho účastníka, ktorého vzťah s účastníkom konania, na strane ktorého stojí, podlieha režimu vzájomného vyrovnania, upraveného právnym predpisom. Konštatoval, že skôr, ako sa vôbec ostaní účastníci mohli o námietke premlčania dozvedieť, žalobca zoral žalobu späť a preto skúmanie tejto okolnosti je bezpredmetné. Navyše mal za to, že vedľajší účastník, zriadený za účelom ochrany spotrebiteľa má byť vybavený odborným aparátom tak, aby túto ochranu mohol kvalifikovane poskytovať; a iba v obzvlášť náročných prípadoch využívať služby advokáta. V tomto prípade však vedľajší účastník, zastúpený advokátom všetky úkony robil bez predchádzajúceho súhlasu a vedomia samotnej žalovanej, a preto je povinný znášať trovy spočívajúce v odmene advokáta sám, keďže si tieto sám spôsobil.
Proti uzneseniu podal včas odvolanie vedľajší účastník. Tento žiadal napadnuté uznesenie zmeniť vo výroku o trovách konania tak, aby žalobca bol zaviazaný k náhrade jeho trov konania. Uviedol, že uznesenie v napadnutej časti vychádza z nesprávnych skutkových zistení ako aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že požiadavka súdu, aby v konaní predložil súhlas žalovaného so vstupom do konania je nad rámec jeho povinnosti a nemá oporu v zákone. Poukázal na ust. § 93 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého môže do konania vstúpiť z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov vykonanú prostredníctvom súdu.
Konštatoval, že o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd rozhoduje iba na návrh z čoho vyplýva, že je potrebné, aby vstup vedľajšieho účastníka do konania niektorý z účastníkov namietal a iba vtedy bude namieste rozhodovať o prípustnosti jeho vstupu do konania. Zákon teda predpokladá výslovný nesúhlas účastníka a nepredpokladá sa výslovný súhlas, pretože za súhlas sa považuje aj vznesenie námietky neprípustnosti. Poukázal na to, že v množstve súdnych sporov pôsobil už jeho vstup do konania (aj bez vyjadrenia vo veci samej) pre žalobcu odrazujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal svoj návrh na začatie konania späť. Žalobca po tom, čo mu je oznámený vstup vedľajšieho účastníka do konania, prípadne po tom, čo vstup toto vedľajšieho účastníka do konania zistí iným spôsobom spoločne berie žalobu späť. Má teda za to, že samotný vstup do konania vedľajšieho účastníka je dostatočne účinným prostriedkom zabrániť dodávateľom porušovať spotrebiteľské práva.
Mal za to, že súd pri nepriznaní trov vedľajšieho účastníka postupoval aj v rozpore s legislatívou Európskej únie, judikatúrou súdneho dvora EU a v rozpore s ustálenou súdnou praxou a Slovenskou právnou teóriou.
K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril žalobca. Tento žiadal uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu, ktorý nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, keďže má za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Konštatoval, že nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. V danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j., že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Má za to, že z jeho aktívnej činnosti je zrejmé, že disponuje rozsiahlymi znalosťami a vedomosťami o danej problematike, ktorou sa ako špecifickou zaoberá a je inštitúciou spôsobilou účinne ochraňovať práva spotrebiteľa v súdnom konaní.
Jeho právne zastúpenie preto považuje za nadbytočné, účelové a nehospodárne.
Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách vedľajšieho účastníka podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom podľa § 214 ods. 2 O.s p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.
Súd prvého stupňa založil svoje závery o nedôvodnosti nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách jeho právneho zastúpenia advokátom na nesprávnych skutkových záveroch a taktiež na nesprávnom právnom posúdení.
Podľa ust. § 137 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítanie súdneho poplatku, ušly zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tĺmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že novelou Občianskeho súdneho poriadku účinnou od 1.1.2012 bola do demonštratívneho výpočtu trov konania doplnená aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať účastníka v konaní podľa osobitného predpisu.
Takýmto osobitným predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Postavenie takejto právnickej osoby predpokladá jej aktívnu legitimáciu na kolektívnu ochrannu zákonom chránených záujmov aj vo sfére kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa. Takéto osobitné postavenie tejto právnickej osoby nevylučuje ani možnosť vykonania úkonov v rámci súdneho konania v záujme ochrany spotrebiteľa bez toho, aby k nemu bol daný súhlas takéhoto účastníka. Pre posúdenie účelnosti vynaložených trov konania v takomto prípade je potrebné teda predovšetkým prihliadnuť na skutočnosť, či úkony vykonané vedľajším účastníkom s takýmto osobitným postavením boli v záujme ochrany účastníka konania - spotrebiteľa.
Tak ako to vyplýva z ust. § 93 ods. 3 O.s.p. vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Toto jeho postavenie mu zásadne dáva právo aj dať sa v konaní zastúpiť advokátom. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby aj účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa dal zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu nemala byť priznaná náhrada trov takto vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Takto vynaložené náklady je preto potrebné považovať za účelné. Aj vedľajší účastník má teda právo na právnu pomoc pred súdom, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom.
Vedľajšiemu účastníkovi takto vzniká zásadne aj právo na náhradu trov konania, medzi ktoré patrí aj náhrada trov právneho zastúpenia.
V každom prípade je však povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania vychádzať z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré predpokladá náhradu trov konania iba v prípade ich účelného vynaloženia. Túto účelnosť je potrebné posudzovať individuálne v každej veci podľa okolnosti, za ktorých vedľajší účastník do konania vstúpil a v konaní vykonal konkrétne úkony.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca po tom, čo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oznámilo svoj vstup do konania ako vedľajšieho účastníka (23.2.2012) podaním zo dňa 28.5.2012 žiadal o pokračovanie v konaní. Vedľajší účastník podaním zo dňa 6.6.2012 vzniesol v konaní námietku premlčania. Žalobca následne dňa 15.6.2012 zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Aj keď z obsahu spisu nevyplýva, aby námietka premlčania vznesená vedľajším účastníkom sa dostala do dispozície žalobcu skôr ako tento zobral svoju žalobu späť, z rovnakého postupu žalobcu vo veľkom počte v konaní vyplýva, že tento napriek tomu, že mu námietka premlčania nebola doručená mal o tejto informácie a procesný úkon späťvzatia takto zjavne bol vykonaný práve v dôsledku tejto námietky, ktorú v konaní vzniesol vedľajší účastník v záujme ochrany práv žalovaného ako spotrebiteľa.
S poukazom na tieto závery dospel odvolací súd k záveru, že vedľajšiemu účastníkovi vznikli v konaní účelne vynaložené náklady v súvislosti s jeho vstupom do konania ako aj procesným podaním vo veci samej, ktoré boli vykonané ním splnomocneným advokátom. Keďže žalobca zobral svoju žalobu späť
bez odôvodnenia, treba mať za to, že tento zavinil zastavenie konania a za takejto situácie zodpovedá aj za náhradu účelne vynaložených trov vedľajšieho účastníka. Tieto trovy pozostávajú z odmeny za právne zastúpenie advokátom za dva úkony právnej pomoci a to prevzatie a prípravu zastúpenia a písomné vyjadrenie zo dňa 5.6.2012 po 16,60 euro podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z, o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ako aj z režijného paušálu 2 x 7,63 eura a s pripočítaním DPH takto predstavujú trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v prvostupňovom konaní sumu 58,15 eur.
Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka zmenil podľa § 220 O.s.p. a tomuto ich priznal náhradu v uvedenej výške.
Vedľajší účastník bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej pomoci advokáta a to odvolanie proti výroku o trovách podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky, teda v sume 16,60 eur zníženej na jednu polovicu podľa § 14 ods. 3 písm. b/cit. vyhlášky, teda na sumu 8,30 eur. S pripočítaním režijného paušálu 7,63 euro a DPH v sume 3,19 euro, takto predstavuje odmena advokáta sumu 19,12 euro.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.