Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-294-2012.pdf
PDF · 82.74 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/294/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého K. R. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho s matkou zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťaťa rodičov F. R. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Z. na F. ul. č. X zastúpenej JUDr. Richardom Bauerom advokátom so sídlom v Košiciach na Garbiarskej ul. č. 5 a G. R. nar. X.X.XXXX bývajúceho v Č. Q., v E. na F. ul. č. XXXX v konaní o úprave styku maloletého s otcom a starými rodičmi R., C. nar. X.X.XXXX a P. nar. X.X.XXXX bývajúcimi v Z. na ul. A.. D. č. XX zastúpenými JUDr. Ivetou Marcinovou advokátkou so sídlom v Michalovciach na Nám. Slobody č. 3 o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo 4.5.2012 č.k. 15P 166/2011-135 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom upravil styk otca s maloletým naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 22.9.2010 sp.zn. 19C/43/2010 každú poslednú nedeľu v mesiaci od 11.00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti starých rodičov R. s tým, že otec si maloletého v stanovenom čase preberie v bydlisku matky a upravil aj styk maloletého so starými rodičmi každú párnu stredu v mesiaci od 15.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že starí rodičia si ho prevezmú v bydlisku matky. Matka v oboch prípadoch riadne pripraví maloletého na styk s otcom a so starými rodičmi a vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že zakáže styk otca s maloletým a neupraví styk maloletého so starými rodičmi, pretože to je v jeho záujme. Poukázala na to, že otec bol právoplatne odsúdený za jej týranie a vyjadrila presvedčenie, že takéto správanie otca voči nej muselo na maloletom zanechať negatívne následky. Namietala, že konajúci súd bezdôvodne odmietol vypočuť S.. D., ktorá bola ako odborník bezprostredným svedkom okolností majúcich vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Zdôraznila, že ešte aj vo veci pribratá znalkyňa konštatovala vhodnosť zákazu styku otca s maloletým v dôsledku toho, že ho s matkou vystavujú tzv. konfliktu lojality. Vyjadrila presvedčenie, že súd prvého stupňa pochybil, ak tento záver znalkyne nerešpektoval a napriek tomu upravil styk otca a starých rodičov s maloletým. Ak sa nestotožnil so znaleckým posudkom, mal na odstránenie rozporov ustanoviť ďalšieho znalca. Uviedla, že maloletý bol po poslednom styku s otcom vo veľmi zlom psychickom stave, prejavoval o nich strach vyvolaný návštevou predajne so zbraňami. Všetky tieto skutočnosti sa momentálne premietli do diagnózy maloletého, s ktorým musela začať navštevovať neurológa pre podozrenie vývojovej poruchy v dozrievaní centrálneho nervového systému s klinickým prejavom v psychosomatickej oblasti.
Otec a starí rodičia vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhli potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Otec uviedol, že má maloletého rád a neprevinil sa voči nemu ničím, čo by opodstatňovalo záver o potrebe zákazu ich vzájomného styku. Poukázal na to, že ho od septembra 2011 nevidel, a že matka používa maloletého ako nástroj pomsty za ich nevydarené manželstvo. Poukázal na to, že maloletý sa iba pri matke správa neprimerane, kým v jeho prítomnosti je spokojný a vyrovnaný. Poznamenal, že maloletý má právo na oboch rodičov a bolo by nespravodlivé, keby o neho prišiel len v dôsledku toho, že s matkou nevedia komunikovať. Konštatoval, že maloletý má podľa záverov znalkyne pozitívny vzťah k obom rodičom a pokiaľ by mu bol zakázaný styk prezentoval názor, že by tým maloletý zanevrel na okolie. Starí rodičia majú k maloletému výborný vzťah a tento záver potvrdila aj znalkyňa v podanom posudku. Nepoprel, že bol s maloletým v obchode so zbraňami, ale dodal, že sa tam boli len skryť pred dažďom. Uviedol, že maloletý je ešte veľmi malý, má bujnú fantáziu a je veľmi ovplyvniteľný na akékoľvek skreslenie situácie dospelým. Poznamenal, že znalkyňa vyslovene odporúčala styk starých rodičov s maloletým hlavne z dôvodu zachovania rodinných väzieb.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania matky preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré im predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o úprave styku otca a starých rodičov s mal. K., v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo ku dňu rozhodovania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky už v priebehu konania na súde prvého stupňa a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o úprave styku otca a starých rodičov s maloletým. Vykonaným dokazovaním bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne preukázané, že je v záujme mal. K., aby zostal zachovaný jeho styk s otcom, a aby bol upravený jeho styk so starými rodičmi z otcovej strany, pretože ho to obohatí po citovej, záujmovej a rodinnej stránke. V priebehu konania neboli produkované také dôkazy, ktoré by opodstatňovali tak závažný zásad do výkonu rodičovských práv otca, akým je nepochybne zákaz jeho styku s maloletým a neupravenie styku starých rodičov s maloletým. Nebolo preukázané, že by otec demonštroval voči maloletému svoje negatívne vlastnosti tak ako voči matke, že by sa maloletý bál otca alebo starých rodičov, že by na neho zle psychicky vplývali alebo mu boli negatívnym vzorom správania tak, ako tvrdila matka. Práve naopak, na stretnutí pred znalkyňou si maloletý až po odchode matky sadol otcovi pokojne na kolená, rozprával sa s ním o nedávnych zážitkoch, o darčekoch pod stromčekom, kým v prítomnosti matky klopil oči, bol ticho a otcovi sporadicky odpovedal. Rovnako sa správal aj na stretnutí so starými rodičmi a po odchode matky si sadol starej matke spontánne na kolená, začali sa pokojne rozprávať, pričom maloletý sa dal vyzliecť starej matke a nie matke. Pri stretnutí neboli manifestované žiadne negativistické prejavy maloletého voči starým rodičom a starí rodičia pri konverzácii neútočili na matku dieťaťa, reflektovali potreby a správanie maloletého, aby sa cítil čo najlepšie. Ani zo záverov znalkyne nevyplýva, že by maloletý pociťoval k otcovi negatívne emócie; obaja rodičia sú podľa nej pre neho citovo významní, nepreferuje žiadneho z nich a jeho výrazná intrapsychická tenzia nie je dôsledkom prežívania negatívnych vzťahov k rodičom, ale konfliktnej komunikácie rodičov. Pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že maloletý sa bojí prejavovať otcovi a starým rodičom náklonnosť len v prítomnosti matky, ktorá si ani v prítomnosti maloletého neodpustila na nich negatívne poznámky a vyhrocovala banálne situácie, keď napríklad zdôrazňovala pred maloletým, že nechcel prísť na stretnutie s jemu blízkymi osobami. Odvolací súd je toho presvedčenia, že správanie, aké matka popisuje u maloletého nie je len
dôsledkom negatívneho vplyvu otca a starých rodičov, ale je aj odrazom jej neschopnosti uznať rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote maloletého. Je potrebné konštatovať, že táto neschopnosť matky pritom primárne nepramení z toho, že by bola priamym svedkom nevhodného správania alebo vplyvu otca na maloletého, ale odvodzuje ju zo svojich negatívnych zážitkov s otcom, ktorý bol za jej týranie právoplatne odsúdený. Z konštantnej judikatúry vyplýva, že konflikty medzi otcom a matkou a obava jedného z nich, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti v styku maloletého dieťaťa s druhým rodičom nemôžu byť riešené formou zákazu styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom (porovnaj Uznesenie ÚS ČR z 21.6.2005 sp.zn. II. ÚS 251/05). Rovnako ani hostilné vzťahy medzi rodičmi sami o sebe nie sú dôvodom na takýto závažný zásah do rodinného života. Význam vzťahu medzi nimi však týmto nie je popieraný (porovnaj rozhodnutie NS ČR z 30.5.1967 sp.zn. 5 Cz 57/67). Ani to, že matka musela s maloletým začať navštevovať neurológa pre podozrenie z vývojovej poruchy v dozrievaní centrálneho nervového systému s klinickým prejavom v psychosomatickej oblasti nebolo podľa názoru odvolacieho súdu primárne zapríčinené nevhodným vplyvom otca, pretože otec už maloletého nevidel viac ako rok a ani znalci nikdy nevedia odhadnúť, čo je spúšťačom organických zmien centrálnej nervovej sústavy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že práve matkou popisované správanie a reakcie maloletého na niektoré situácie môžu vyplývať z jeho diagnózy a nie z negatívneho vplyvu otca a starých rodičov na dieťa. Nie zanedbateľnou skutočnosťou pri hodnotení objektívnosti náhľadu matky na predmetnú problematiku je aj zistenie znalkyne, že prítomné prejavy instability a hyperaktivity maloletého matka odmietala pripísať inej príčine ako reakcii z návštevy ambulancie a možného stretnutia s otcom dieťaťa. Odvolací súd nezistil potrebu doplnenia dokazovania za účelom odstránenia rozporov v záveroch znalca a súdu ako to navrhovala matka, pretože práve z osobnostnej štruktúry účastníkov konania a z ich správania na stretnutí pred znalkyňou v rámci znaleckého skúmania si vytvoril dostatočný obraz o skutočných príčinách správania sa maloletého a podaných návrhoch. Odvolací súd konštatuje, že otázka, či je v záujme maloletého zakázať jeho styk s otcom alebo neupraviť jeho styk so starými rodičmi je otázkou právnou a nie odbornou, ku ktorej by sa mal vyjadrovať znalec. Jeho úlohou je posúdiť osobnostnú štruktúru účastníkov konania a ich vzájomné vzťahy a nie nahrádzať činnosť, ktorá prináleží výlučne súdom. Vzhľadom k tomu, že rodičia sa pri stretnutí pred maloletým nevedeli ubrániť vzájomným negatívnym reakciám, ktoré u maloletého vytvárajú tzv. konflikt lojality a starí rodičia svoju úlohu zvládli, súd prvého stupňa rozhodol správne, ak pred zákazom styku otca s maloletým uprednostnil úpravu styku otca s maloletým v prítomnosti starých rodičov, ktorí vedia pozitívne pôsobiť na otca a rovnako vedia lepšie reflektovať na potreby a správanie maloletého, aby sa cítil čo najlepšie. Odvolací súd za vyššie popísanej skutkovej situácie nemal pochybnosti ani o správnosti záveru konajúceho súdu, že styk starých rodičov s maloletým každú párnu stredu v mesiaci v rozsahu dvoch hodín je v najlepšom záujme maloletého, pretože ho obohatí vo všetkých stránkach života. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Na záver zdôrazňuje práve posledný odstavec odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, že matka je povinná pripraviť maloletého na styk s otcom a so starými rodičmi nielen po fyzickej ale aj po psychickej stránke. Záleží na rodičovi, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, a samozrejme, je to aj v záujme maloletého dieťaťa, aby aj cez svoj negatívny postoj umožnil postupné obnovovanie a vytváranie pozitívnych citových väzieb medzi druhým z rodičov a maloletým. Je na zodpovednosti oboch rodičov, aby aj za pomoci na to príslušných orgánov alebo starých rodičov našli spôsob, ktorý bude čo možno najmenej zaťažovať maloleté dieťa bez toho, aby muselo dôjsť k eliminácii práva maloletého na styk s oboma rodičmi. V žiadnom prípade nie je namieste vystaviť maloleté dieťa akejkoľvek stresovej situácii, obzvlášť v prípade, ak trpí poruchami vývoja centrálnej nervovej sústavy. Vzhľadom na dotvorenie osobnostnej štruktúry maloletého dieťaťa si musí matka uvedomiť, že aj výchovný vplyv otca a jeho rodičov je pre maloletého potrebný a žiaduci.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.