Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Uznesenie_16C-78-2012.pdf
PDF · 72.92 KB
Case nature
Subarea
16C/78/2012
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa: P. spořitelna, a.s., IČ: XX XXX XXX, so sídlom Q. XXXX/XX, K. zastúpený JUDr. Romanom Majerom, usadeným euroadvokátom, so sídlom v SR Legionárska 14, Trenčín, so sídlom v ČR Vyskočilova 1326/5, Praha 4, proti odporcovi: L. G., narodená X.X.XXXX, trvale bytom M. V. XXX/XX, o zaplatenie 162 578,82 Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Z r u š u j e európsky platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza č. k. 16C/78/2012-33 z 14.6.2012.
Súd vyhlasuje, že nemá právomoc a konanie zastavuje.
Navrhovateľovi vracia súdny poplatok z návrhu na začatie konania 31,50 eur. Vrátenie poplatku vykoná Daňový úrad Bratislava.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 17.5.2012 domáha voči odporcovi zaplatenia 162 578,82 Kč s príslušenstvom a náhrady trov konania. Dňa 14.6.2012 súd o návrhu navrhovateľa rozhodol európskym platobným rozkazom, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť celkom 8 454,43 eur (suma pozostávajúca z pohľadávky vo výške 162 578,82 Kč, úrokov ku dňu vydania európskeho platobného rozkazu vo výške 32 728,66 Kč a nákladov vo výške 881,44 eur).
Podľa § 174a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ustanovenia o platobnom rozkaze sa použijú primerane, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa Čl. 26 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12.12.2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, sa riadia vnútroštátnym právom.
Podľa § 174a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku európsky platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené; to neplatí ak sa európsky platobný rozkaz doručuje zástupcovi odporcu.
Podľa § 173 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu.
Európsky platobný rozkaz nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk na adresu uvedenú v návrhu ako ani na adresu K., M. V. XX. Dostupnými prostriedkami prostredníctvom Registra obyvateľov SR, lustráciou v Sociálnej poisťovni, dožiadaním Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, Ústrednej evidencie väzňov ZVJS SR sa pobyt odporcu nepodarilo zistiť.
Z uvedených dôvodov súd v súlade s § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vydaný európsky platobný rozkaz zrušil.
Navrhovateľ označil bydlisko odporcu v návrhu na začatie konania ako M. V. XXX/XX, K.. Na tejto adrese odporca zásielky nepreberá, podľa oznámenia poštového doručovateľa je adresát neznámy. Prešetrovaním pobytu príslušníkmi Obvodného oddelenia Policajného zboru Prievidza odporca na Slovensku nebýva už sedem rokov, toho času býva v Českej republike v obci Kounov, kde je na materskej dovolenke.
Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 7 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.
Súd v uvedenej veci preskúmaval ex officio medzinárodnú príslušnosť podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia, i keď nejde o výlučnú príslušnosť podľa čl. 22 Nariadenia, z dôvodu, že odporca sa k návrhu nevyjadril, teda neurobil úkon, ktorý podľa národného procesného práva je považovaný za prvú obranu proti návrhu adresovanú súdu.
Medzinárodnú súdnu príslušnosť /právomoc/ v danej veci je treba posudzovať v zmysle čl. 16 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 z 22.12.2010 o príslušnosti a uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach /ďalej len „Nariadenie“/, pretože prejednávaná vec je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy a uvedené ustanovenie ukladá navrhovateľovi povinnosť uplatniť svoj nárok proti spotrebiteľovi na súde toho členského štátu, v ktorom má odporca /spotrebiteľ/ bydlisko. Z doterajších zistení súdu však vyplýva, že odporca faktické bydlisko ako miesto, kde sa zdržuje s úmyslom zdržiavať sa na území Slovenskej republiky nemá. I napriek všetkým vykonaným i opakovaným zisteniam sa nepodarilo zistiť bydlisko odporcu. Z týchto dôvodov keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienky konania - právomoc súdu Slovenskej republiky ako členského štátu, v ktorom má odporca bydlisko, súd konanie zastavil.
V širších súvislostiach súd udáva nasledovné: K aplikácii Nariadenia je potrebné, aby išlo o spor s medzinárodným prvkom, ktorý je v danej veci daný tým, že navrhovateľ je právnickou osobou so sídlom v Prahe, ktorý sa domáha nároku na území Slovenskej republiky. Z hľadiska teritoriálnej a časovej pôsobnosti je zrejmé, že Nariadenie sa vzťahuje na oba zmluvné štáty Českú republiku ako i Slovenskú republiku, a to počnúc 1.5.2004. Splnená je i podmienka vecnej pôsobnosti Nariadenia, pretože ide o spor z úverovej zmluvy, ktorý je typickým obchodným vzťahom, ktorý však je zároveň i vzťahom spotrebiteľským.
Podľa § 16 ods. 2 Nariadenia zmluvný partner môže podať žalobu proti spotrebiteľovi len na súde členského štátu, na území ktorého má spotrebiteľ bydlisko. Zo zmluvy o poskytnutí úveru z 6.5.2009 vyplýva, že navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi úver vo výške 200 000,00 Kč, pričom odporca nebol identifikovaný ako podnikateľ. Ide teda o poskytnutie úveru v zmysle čl. 15 ods. 1 písm. b/ Nariadenia.
Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že Nariadenie vo všetkých svojich ustanoveniach, a to i tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti /právomoci/ smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť. Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť žalovaný pred vhodným súdom. Tým je v zmysle čl. 2 Nariadenia súd štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko. Tento princíp je v zmysle čl. 16 ods. 2 Nariadenia posilnený tak, že súdy daného štátu v sporoch so spotrebiteľských zmlúv majú obligatórnu príslušnosť. Konanie proti osobe neznámeho pobytu za stavu, že odporca ako spotrebiteľ nemá bydlisko na území Slovenskej republiky /túto okolnosť súd nezistil napriek viacerým zisteniam a opatreniam/, právomoc súdu nie je založená ani v zmysle čl. 24 Nariadenia, zjavne horeuvedený princíp porušuje. Súd pre nedostatok právomoci /§ 7 Občianskeho súdneho poriadku/ a podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku konanie zastavil, pretože ide o neodstrániteľnú prekážku v konaní. Pre úplnosť súd udáva, že súd dal možnosť navrhovateľovi preukázať, že žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky, a tým procesnú podmienku
právomoci súdu Slovenskej republiky. Navrhovateľ okrem tvrdenia túto skutočnosť nepreukázal, t.j. nepreukázal základnú podmienku konania, a to právomoc súdu Slovenskej republiky.
O vrátení súdneho poplatku bolo rozhodnuté podľa § 11 ods. 1, 4, ods. 6 Zákona o súdnych poplatkoch v platnom znení. Vrátenie poplatku vykoná Daňový úrad Bratislava vzhľadom k tomu, že ide o vrátenie poplatku do Českej republiky.
Navrhovateľ v návrhu na začatie konania uplatnil nárok na náhradu trov konania. Keďže dochádza k zastaveniu konania, súd v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Nakoniec súd súdny poplatok navrhovateľovi vracia v celom rozsahu, iné trovy navrhovateľovi nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prievidza písomne v dvoch vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.