Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8CoP-127-2012.pdf
PDF · 81.24 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/127/2012
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: C. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: Y. S., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., ul. C. č. XXX/XX, proti odporcovi: C. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., ul. C. č. XXX/XX, o určenie rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/99/2012-41 zo dňa 24. septembra 2012, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorým zaviazal otca k povinnosti prispievať na výživu maloletého C. sumou 105 eur mesačne od 01. 05. 2012, vždy do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky, ktorým zaviazal otca k povinnosti uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01. 05. 2012 do 30. 9. 2012 vo výške 325 eur, pričom tento mu súd povolil splácať v mesačných splátkach po 65 eur spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku, a to počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku v tejto časti výroku, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Výrok odvolaním nenapadnutý, ktorým okresný súd zveril maloletého C., nar. XX. XX. XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, zostáva n e d o t k n u t ý .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom maloletého C., nar. XX. XX. XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého C. sumou 105 eur mesačne od 01. 05. 2012, vždy do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky. Zároveň otca zaviazal k povinnosti uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01. 05. 2012 do 30. 9. 2012 vo výške 325 eur, pričom tento mu súd povolil splácať v mesačných splátkach po 65 eur spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku, a to počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku v tejto časti výroku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že uznesením zo dňa 24. 09. 2012 začal konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému C.. Vo veci vykonal dokazovanie a s poukazom na zákonné ust. § 28 ods. 2, § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, § 62, § 77 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“) vo veci rozhodol. Pri určovaní výživného od otca vychádzal z oprávnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré na základe vyčíslenia matky a vychádzajúc z vlastnej praxe súd vyhodnotil vo finančnom vyjadrení v sume 160 eur mesačne (bežná strava 75 eur - stravná jednotka 2,5 / deň, ošatenie 30 eur, hygienické potreby, bežná zdravotná starostlivosť 10 eur, kultúra, škola 10 eur, bytové potreby 35 eur). Nakoľko maloletý je zdravé dieťa v 4. ročníku základnej školy, navštevuje v rámci školy anglický krúžok a futbal, v škole sa nestravuje a cestovné mu nahrádza obec, uvedené potreby dieťaťa súd považoval za primerané veku dieťaťa, jeho zdravotnému stavu a životnej úrovni rodičov. Bytové potreby výhradne zabezpečuje matka
dieťaťa a to bývaním u rodičov, kde mesačné náklady predstavujú: zálohové platby 88 eur mesačne, náklady na vodu 100 eur za polrok, náklady na tuhé palivo a poplatky za komunálny odpad, ktoré náklady si delia štyri osoby. Ďalej pri určovaní výživného súd prihliadol k príjmovým a majetkovým pomerom rodičov. Matka je zamestnaná ako upratovačka s priemerným čistým mesačných príjmom 330 eur, poberá rodinné prídavky aj daňový bonus na dieťa. Nevlastní žiaden nehnuteľný ani hnuteľný majetok. Otec je zamestnaný s mesačným čistým príjmom 635 eur, býva u svojej matky a rovnako nevlastní žiaden majetok. Keďže obaja rodičia nemajú žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, pričom príjem otca predstavuje 66 % z celkových príjmov rodičov, súd určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 66 % oprávnených potrieb dieťaťa tak, ako sú vyčíslené vyššie, t. j. 105 eur mesačne. Takéto výživné zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca. Keďže bytové potreby už súd zahrnul do oprávnených výdavkov dieťaťa a matka poberá na dieťa rodinné prídavky i daňový bonus, podľa názoru súdu sa tým kompenzuje jej výhradná osobná starostlivosť, ktorú dieťaťu zabezpečuje, keďže maloletý navštevuje otca len sporadicky. Výživné súd upravil od mesiaca, v ktorom došlo k rozdeleniu domácnosti rodičov, t. j. od mája 2012, pričom nezistil okolnosti hodné osobitného zreteľa na jeho spätnom určení. Celkové zročné výživné za obdobie máj 2012 až september 2012 činí 525 eur (5 mesiacov x 105 eur); nakoľko otec na výživu maloletého v rozhodnom období uhradil sumu 200 eur, nedoplatok na výživnom činí 325 eur. Tento súd povolil otcovi splatiť v mesačných splátkach po 65 eur, ktorú výšku považoval za primeranú príjmovým pomerom otca opísaným vyššie, a to pod následnom straty výhody splátok v prípade omeškania.
V zákonnej lehote proti tej výrokovej časti rozsudku, ktorou súd určil výživné na maloletého od 01. 05. 2012 a rozhodol o nedoplatku na zročnom výživnom, podal odvolanie otec dieťaťa. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu a zaviazal ho k plateniu výživného v sume 50 eur mesačne s účinnosťou od 24. 09. 2012, alebo aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie prvostupňového súdu považoval za nesprávne čo sa týka určenia výšky výživného a zároveň aj doby, od ktorej má výživným prispievať. To sa potom premietlo i do nesprávnej výšky stanoveného nedoplatku. Podľa neho okresný súd rozhodnutie, ktoré vydal náležite neodôvodnil a v rozsudku sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli v konaní najavo. Prvostupňový súd nezohľadnil jeho náklady, ktoré špecifikoval súdu v podaní zo dňa 18. 09. 2012, ku ktorým sa vyjadroval i na pojednávaní 24. 09. 2012 a predkladal ich súdu. Náklady nepremietol do odôvodnenia rozhodnutia, nevysporiadal sa s nimi a neodôvodnil ani jeho zdravotný stav. Taktiež nepremietol do rozhodnutia jeho prispievanie nad rámec výživného čo sa týka športovej aktivity syna - futbal, ktoré zabezpečuje výlučne on a taktiež príspevok, ktorý synovi poskytol na dovolenku, ktorú trávil s matkou. Pokiaľ sa týka porovnania jeho životnej úrovne a životnej úrovne matky, matka bola so synom na dovolenke v zahraničí, ktorú on neabsolvoval a ako už uviedol, takýto náklad vzhľadom na ich majetkové a zárobkové pomery nepovažoval za nevyhnutný, ani týmito okolnosťami sa súd v odôvodnení rozsudku nezaoberal. Pokiaľ súd určoval výživné, mal skúmať konkrétne schopnosti, možnosti a zárobkové pomery povinného, ako aj potreby dieťaťa, prihliadnuť už na poskytnuté plnenia v aktuálnom čase pokiaľ by boli splnené podmienky pre priznanie výživného spätne. V tomto smere poukázal na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Ďalej namietal, že zo samotného odôvodnenia rozsudku zo dňa 24. 09. 2012 vyplýva, že okresný súd začal konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému C. po tom, ako matka zobrala návrh na rozvod manželstva späť pred začatím pojednávania. Namietal, že prvostupňový súd stanovil výživné od mesiaca, v ktorom došlo k rozdeleniu domácnosti rodičov a na druhej strane uviedol, že nezistil okolnosti hodné osobitného zreteľa na jeho spätnom určení. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je preto zmätočné.
Opatrovník dieťaťa vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol odvolanie otca zamietnuť a potvrdiť rozsudok okresného súdu.
Matka dieťaťa vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca zo dňa 26. 11. 2012 uviedla, že rozhodnutie okresného súdu považuje za vecne správne. Argumenty otca sú účelové a nedôvodné. Pri rozhodovaní súdu o návrhu na výživné na maloleté dieťa súd správne určil obdobie, kedy došlo k zmene pomerov (odchod zo spoločnej domácnosti) a zaviazal otca prispievať výživným od 01. 05. 2012 na rozdiel od konania o rozvod, kedy by sa výživné určovalo len na čas po rozvode manželstva. Mala za to, že určená výška výživného nie je neprimeraná k možnostiam otca a záujmom dieťaťa. Navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní § 212 ods. 1 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch podľa ust. § 221 ods. 1, 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka, matka dieťaťa, podala na Okresnom súde v Žiline návrh na rozvod manželstva s otcom, odporcom, dňa 02. 03. 2012. Návrhom žiadala manželstvo rozviesť, maloletého C. S., nar. XX. XX. XXXX, na čas po rozvode zveriť do jej výchovy a odporcu zaviazať k prispievaniu výživného na maloletého mesačne sumou 300 eur vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám.
Na pojednávaní pred okresným súdom vo veci rozvodu manželstva účastníkov dňa 24. 09. 2012 navrhovateľka - matka, pred otvorením pojednávania zobrala svoj návrh vo veci rozvodu manželstva späť. Žiadala však, aby súd pokračoval v konaní o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému, nakoľko otec nedostatočným spôsobom prispieva na jeho výživu a nežijú spolu v spoločnej domácnosti. Okresný súd na to vyhlásil uznesenie, ktorým začal konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému C., nar. XX. XX. XXXX. Po výsluchu otca, matky a oboznámení sa s obsahom spisu okresný súd vydal rozsudok, ktorým maloletého C. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať výživným odo dňa 01. 05. 2012 a zároveň stanovil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01. 05. 2012 do 30. 09. 2012.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 157 ods. 2 O. s. p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Citované zákonné ustanovenie ukladá súdu okrem iného povinnosť vyhodnotiť vykonané dokazovanie, uviesť, z ktorých dôkazov súd vychádzal, akými úvahami sa riadil a prečo neprihliadol na prípadné námietky zo strany účastníkov konania. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok odňatie možnosti konať pred súdom najmä s prihliadnutím na ust. § 205 ods. 2, 3 O. s. p. Pri nedostatočnom odôvodnení nemá možnosť ani účastník zákonným spôsobom odôvodniť svoje prípadné odvolanie. Odvolací súd musí preto takéto rozhodnutie zrušiť, a to i v prípade, že by rozhodnutie bolo inak správne, pri správnom odôvodnení.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že odôvodnenie napadnutého rozsudku prvostupňového súdu sa neriadi dôsledne zhora uvedeným ust. § 157 ods. 2 O. s. p.
Odvolací súd považoval odvolanie otca za dôvodné.
Okresný súd v rozhodnutí neodôvodnil prečo stanovil výživné na maloletého od 01. 05. 2012 a prečo nezohľadnil plnenia zo strany otca na výživu maloletého, ako aj výdavky otca a jeho zdravotný stav, tak ako to uvádzal na pojednávaní do zápisnice dňa 24. 09. 2012. Naviac prvostupňový súd pochybil, keď výživné určil od 01. 05. 2012, keď konanie o určenie výživného začal uznesením podľa § 81 ods. 1 O. s. p. až dňom 24. 09. 2012. Prvostupňový súd neodôvodnil v čom videl dôvody hodné osobitného zreteľa, keď výživné stanovil so spätnou platnosťou.
Odvolací súd naviac poukazuje na tú skutočnosť, že prvostupňový súd pochybil aj v tom, pokiaľ celé konanie viedol pod jedným číslom konania 37P/99/2012. Uznesením, ktorým konanie o rozvod manželstva zastavil, stalo sa právoplatné dňom 13. 11. 2012. Pokiaľ zistil, že otec na výživu maloletého
neprispieva, správne začal konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu podľa § 81 ods. 1 O. s. p., avšak na základe tohto uznesenia bolo potrebné zaviesť v registri „P“ nové číslo konania.
V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu odstrániť uvedené technické nedostatky pri zapisovaní agendy „P, pokiaľ sa konanie začne na základe uznesenia o začatí konania podľa § 81 ods. 1 O. s. p.
V ďalšom konaní prvostupňový súd opätovne vypočuje účastníkov konania, zadováži listinné dôkazy aktuálne v čase rozhodovania vo veci samej a opätovne vo veci rozhodne, pričom rozhodnutie ohľadne doby odkedy zaviaže otca platiť výživné podrobne zdôvodní aj s poukazom na citované zákonné ustanovenie (§ 77 ods. 1 veta tretia Zákona o rodine).
Výrok odvolaním nenapadnutý, ktorým bol maloletý C. zverený do osobnej starostlivosti matky, zostal nedotknutý.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .