Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7To-26-2012.pdf
PDF · 99.7 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/26/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.01.2013 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a JUDr. Martiny Zeleňakovej, v trestnej veci proti obžalovanému I. Z. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 7T 163/11 zo dňa 19.3.2012 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
obž. I. Z. nar. X.X.XXXX v J., trvale bytom
X. č. XXX, zamestnanému v spoločnosti
I. - SK, a.s.
u k l a d á
Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 1,2 Tr. zák. úhrnný peňažný trest vo výške 160,- eur (jednostošesťdesiat eur).
Podľa § 56 ods. 3 Tr. zák. povoľuje obžalovanému zaplatiť peňažný trest v 10-tich mesačných splátkach po 16,- eur (šestnásť eur) mesačne od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia vždy k 15-temu dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.02.2013.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom uznal Okresný súd Stará Ľubovňa obž. Vladimíra Jurinca vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe, že
-dňa XX.X.XXXX v čase okolo 22.00 hod. v X. bare nachádzajúcom sa v hoteli P. na ul. Y. č. X v N. Y. po predchádzajúcom vzájomnom nedorozumení s poškodeným Ing. O. L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J. Y. č. XXX, okr. N. Y. ho päsťou jedenkrát udrel do oblasti ľavej časti tváre, čím mu spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív tváre v ľavej podočnicovej oblasti s krvnou podliatinou, tržnopomliaždenú ranu v ľavej podočnicovej oblasti, odreninu na koreni nosa a následne jedenkrát do oblasti pravej časti tváre, čím mu spôsobil pomliaždenie okolo očnicovej oblasti vpravo s okolo očnicovou krvnou podliatinou vpravo a s nakrvácaním pod spojovku pravého oka, pomliaždenie očnej gule vpravo s drobnými nakrvácaniami do sklovca pravého oka, zlomeninu spodiny očnice vľavo s prepadnutím tkanív očnice do čeľustnej dutiny a poškodenie pod očnicového nervu vpravo s dobou liečenia práceneschopnosti od 16.2.2011 do 23.3.2011
Za to mu podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., pri rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 18 mesiacov. Súčasne podľa § 287 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť škodu pošk. Ing. O. L. vo výške 3.153,- € a poškodenej strane Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. K. škodu vo výške 1.204,41 €.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o možnosti podania opravného prostriedku odvolanie obžalovaný I. Z., ktoré bližšie neodôvodnil.
Na základe podaného odvolania obžalovaným preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a zistil, že odvolanie obžalovaného možno považovať čiastočne za opodstatnené, a to vo vzťahu k výroku o treste.
Krajský súd po preskúmaní obsahu dôkazového materiálu dospel k záveru, že prvostupňový súd v posudzovanej veci vykonal dokazovanie v takom rozsahu, ako to pre zistenie skutkového stavu vyžaduje ust. § 2 ods. 10 Tr. por. Vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. por. a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom. V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd rozpísal, ktoré dôkazy v predmetnej veci vykonal, ktoré skutočnosti z obsahu vykonaných dôkazov vyplývali, stručne rozviedol, ako jednotlivé dôkazy hodnotil a prečo obrane obžalovaného a výpovediam niektorých svedkov neuveril. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v § 168 ods. 1 Tr. por.
Závery prvostupňového súdu sú správne, logické, a preto na ne poukazuje aj krajský súd v podrobnostiach.
Aj podľa názoru krajského súdu vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd vo výrokovej časti svojho rozsudku ustálil, sa stal, a že tento obžalovaný spáchal. Obžalovaný spáchanie skutku tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku popieral, pripustil, že bol kritického dňa v bare, kde bol aj poškodený, ale nikoho neudrel, iba sa bránil a poškodeného odsotil, keď ho napadol. Poškodený sa im vyhrážal smrťou, likvidáciou, povedal, že im ustrelí hlavy, pri konfrontácii s poškodeným doplnil, že konflikt vyvolal poškodený, vravel, že bol v Afganistane a po rusky mu vravel „ja tebia zabiju, ja tebia odstreliu hlavu“. Poškodený ho mal chytiť oboma rukami za krk, na čo reagoval tak, že sa postavil, chytil poškodeného za tvár v oblasti nosa a odtlačil ho od seba, pričom poškodený spadol medzi barové stoličky.
Obranu obžalovaného potvrdzovali aj svedkovia Z. K., K. E. a Y. H., kolegovia obžalovaného z práce, ktorí zhodne uvádzali, že spoločne pracujú vo firme Váhostav a.s., ktorá t.č. stavia elektráreň na rieke Poprad a ich partia bola ubytovaná v hoteli P.. Kritického dňa sedeli v reštauračných priestoroch hotela P. na prízemí, popíjali pivo, kde asi okolo 19.00 hod. prišiel podgurážený muž, ktorý si sadol k ich stolu, z ničoho nič začal vykrikovať, že ich zastrelí, že pôjde po pušku a podobne. I. Z. chytil pod krk a začal ho dusiť, pričom I. ho od seba odsotil a neznámy muž spadol na zem medzi barové stoličky. Po chvíli sa postavil a odišiel smerom ku schodišťu. Zhodli sa tiež v tom, že okrem I. Z. nevideli nikoho, kto by mal fyzickú potýčku s neznámym mužom a tiež, že na poškodenom po potýčke nevideli žiadne výraznejšie zranenia, snáď len škrabanec na nose. Rozdielne však vypovedali o tom, akým spôsobom mal obžalovaný poškodeného od seba odsotiť a či po odsotení ešte obžalovaný nemohol poškodeného udrieť. Svedkovia Z. K. a K. E. nevedeli bližšie popísať akým spôsobom došlo k odsoteniu poškodeného obžalovaným a nevedeli vylúčiť ani možnosť, že by pri tejto potýčke obžalovaný poškodeného mohol aj udrieť do oblasti tváre. Svedok Y. H. opakovane uvádzal, že obžalovaný oboma rukami odsotil poškodeného od seba preč tak, že ho rukami odtlačil o jeho hruď a poškodený spadol medzi barové stoličky. Na týchto výpovediach svedkovia zotrvali aj pri vykonaných konfrontáciách.
Obžalovaného zo spáchania skutku usviedčal poškodený Ing. O. L., ktorý pri opakovaných výpovediach, aj konfrontačných okolnosti spáchania skutku zhodne popísal. Uviedol, že po tom, čo si sadol v reštaurácii na prízemí hoteli a dal si zopár pohárikov vína, dal sa do rozhovoru s ľuďmi, ktorých nepoznal, ale u ktorých započul rusnácke nárečie, ktoré mu pripomínalo ukrajinský jazyk a po nesúhlase s jeho názormi alebo spôsobom jeho ústneho prejavu bol napadnutý obžalovaným Z. tak, že tento ho udrel päsťou do ľavej časti tváre, po čom uňho došlo na pár sekúnd k výpadku pamäti, nevedel vylúčiť v dôsledku tohto výpadku pamäti ani, že bol udretý aj druhýkrát, no zapotácal sa a spadol na zem. Išiel k recepčnému, požiadal ho o niečo na zastavenie krvi, požiadal ho, aby mu zavolal sanitku a políciu, že bol napadnutý. Recepčný mu nakoniec dal nejaký obväz na očistenie rany, odišiel
na svoju izbu, tam zobral ručník, zišiel na recepciu, požiadal recepčného, aby mu zavolal prvú pomoc, čo čašník znovu odmietol, napokon mu na jeho požiadanie privolal taxík. Prišiel taxikár s označením auta DEJAN TAXI, toho požiadal, aby ho zaviezol do nemocnice na ošetrenie, čo aj urobil. V nemocnici mu bola zašitá ľavá časť tváre 4-5 stehmi, taxík ho potom odviezol domov. V zrkadle zistil, že okrem ľavého oka, ktoré bolo ošetrené na pohotovosti, aj okolo pravého oka má podliatinu. Nechcel, aby ho takto videla manželka, preto požiadal taxikára, aby ho odviezol späť na hotelovú izbu, kde mal všetky veci. Ráno požiadal susedu p. V., ktorá pracuje vedľa hotela, aby ho odviezla domov. Na druhý deň ráno mal veľké bolesti, išiel na ošetrenie na chirurgiu, bol odoslaný na CT vyšetrenie hlavy, z výsledkov zistili, že má zlomenú spodinu očnice pravej časti tváre, odoslali ho na stomato-chirurgiu v Prešove, tam ho hospitalizovali a operovali ho. Pri výsluchoch opísal osobu, ktorá ho mala fyzicky napadnúť, pri opakovanej rekognícii na základe predložených fotografií opoznal ako útočníka obž. Z.. Existenciu zranení dokladoval lekárskymi správami aj fotografiami, ktoré sa nachádzajú na čl. 26,27 spisu.
Výpoveď poškodeného potvrdzoval aj svedok O. S., ktorý bol privolaný do hotela P., mal zaviezť na pohotovosť nejakého pána, keď vošiel do hotela, sedel tam na stoličke pri stole nejaký pán so zakrvaveným uterákom, ktorý si držal pri hlave. Keď sa ho spýtal, čo sa mu stalo, v šoku ťažko mu povedal, že ho zbili, vyzeral veľmi prestrašený, zblednutý, mal trošku vypité, ale nevyzeral, že by bol nejako veľmi opitý. Pomohol mu dostať sa do auta, zaviezol ho na pohotovosť, tam na ňom videl zranenia na tvári na pravej aj ľavej strane, mal tiež opuchnutý nos. Po ošetrení ho zaviezol domov.
Svedkyňa S. V. výpoveď poškodeného potvrdila v tom, že za ňou do firmy prišiel pošk. L., bol na tvári veľmi opuchnutý a zmodretý, poprosil ju, či by ho neodviezla domov, navrhla mu, že ho odvezie do nemocnice, lebo videla, že nie je v poriadku, on to odmietol, preto ho odviezla domov.
Svedok Y. L., ktorý v tom čase pracoval v hoteli P. ako čašník aj recepčný, potvrdil, že p. L. bol v tom čase v tomto zariadené ubytovaný, mal nevhodné narážky na jeho kolegyňu, ale aj jeho osobu. Okolo 22.00 hod. prišiel v opilom stave k baru, objednal si víno, išiel si sadnúť k robotníkom z Váhostavu, ktorí boli tiež ubytovaní v tomto hoteli, z kuchyne, kde varil večeru, počul niečo také, akoby niekto niekoho udrel. Keď prišiel k recepcii, videl ako p. L. stojí v chodbičke pri stene oproti recepcii a štyria chlapi boli rozmiestnení po celej reštaurácii. Na p. L. videl, že v oblasti pri koreni nosa mal tržnú ranu, iné zranenia na ňom nebadal. Volal vedúcemu p. H., povedal mu, čo sa stalo. Pýtal sa ho, či má privolať políciu alebo záchranku, nakoľko p. L. si to od neho vyžadoval, p. Kulig mu povedal, že tam hneď príde. Ďalej situáciu po príchode riešil p. H., ktorý rozprával s p. L.. Keď p. H. odišiel, p. L. išiel na svoju izbu, na recepciu sa vrátil asi po 15-20 minútach, žiadal ho, aby mu privolal sanitku, alebo niekoho, kto ho zoberie na pohotovosť. Po dohovore s p. H. mu privolal taxislužbu DEJAN. Poškodený išiel na izbu, počul nejaký buchot, akoby niekto spadol, keď poškodený L. prišiel k recepcii dole, videl na jeho tvári, že má
rozťaté pod ľavým okom a tiekla mu z toho krv. Prišiel taxikár DEJAN, ktorému povedal, aby odviezol L. na pohotovosť. V tom čase v hoteli boli iba poškodený L. a tí chlapi z Váhostavu, nikto iný tam nebol.
Svedok H. potvrdil, že mu volal čašník Y. L. kritického dňa, uviedol, že v hoteli sa niečo deje, že je tam nejaká mela. Po príchode do hotela jemu neznámy opitý muž vravel, že potrebuje záchranku, videl iba škrabanec na koreni nosa, preto nepovažoval za nevyhnutné z takéhoto dôvodu záchranku privolať. Čašník mu povedal, že tento pán sa vyhrážal tam sediacim hosťom, ktorí boli ubytovaní v hoteli, že ich postrieľa a že z toho pravdepodobne vznikla mela.
Vo veci bol spracovaný aj znalecký posudok znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia, stomatológia MUDr. O. E., CSc. K zraneniam poškodeného. V záveroch znaleckého posudku znalec uviedol, že poškodený utrpel pomliaždenie mäkkých tkanív tváre v ľavej podočnicovej oblasti s krvnou podliatinou, tržno-pomliaždenú ranu v ľavej podočnicovej oblasti, odreninu na koreni nosa, pomliaždenie okoloočnicovej oblasti vpravo s okoloočnicovou krvnou podliatinou vpravo a s nakrvácaním pod spojovku pravého oka, pomliaždenie očnej gule vpravo s drobnými nakrvácaniami do sklovca pravého oka, zlomeninu spodiny očnice vľavo s prepadnutím tkanív očnice do čeľustnej dutiny a poškodenie podočnicového nervu vpravo. Konštatoval, že zistené zranenia, ktoré utrpel poškodený pri úraze 16.2.2011 sú z medicínskeho hľadiska poraneniami ľahkými a dobu liečenia a práceneschopnosti ustálil na 35 dní. Popísal ďalej obmedzenia, ktoré poškodený v dôsledku zranení musel strpieť a k mechanizmu vzniku zranení uviedol, že poškodený utrpel niekoľko poranení a všetky tieto poranenia boli umiestnené na tvári, čo svedčí, že boli spôsobené viacerými pôsobeniami násilia. Jeden komplex poranení bol situovaný na tvári v oblasti ľavej strany tváre a nosa, čo svedčí, že boli spôsobené pôsobením násilia do tejto oblasti, teda do ľavej strany tváre, tvar a charakter poranení svedčí, že tieto poranenia vznikli naraz pôsobením sily na relatívne úzky pás tváre, tomu zodpovedá výpoveď poškodeného, že bol udretý do oblasti tváre päsťou. Z analýzy charakteru a umiestnenia uvedených poranení je možné, podľa záverov znalca, uviesť, že celý komplex poranení na ľavej strane tváre vznikol naraz jedným pôsobením násilia na ľavú stranu tváre, a to najpravdepodobnejšie úderom päsťou silou väčšej intenzity. Vznik poranení na ľavej strane tváre pádom na zem alebo na schody znalec považoval za veľmi nepravdepodobný, takmer vylúčený, pretože v okolitých oblastiach tváre, teda na koži tváre, sa nenašli ďalšie sprievodné poranenia, ktoré sa pri takomto mechanizme vyskytujú. Konštatoval, že takéto poranenia nevznikajú ani pri údere dlaňou. K zraneniam na pravej strane tváre znalec uviedol, že všetky tieto poranenia u poškodeného boli zistené klinickým vyšetrením a boli potvrdené aj vyšetrením computerovou tomografiou. Takýto komplex poranení môže spôsobiť úder do oka päsťou, kolenom alebo nejakým oblým predmetom, napr. tenisovou loptičkou alebo lyžiarskou palicou, lakťom, ale aj kopnutím špičkou nohy a pod. Tieto poranenia nemohli vzniknúť pri údere do ľavej strany tváre, teda vtedy, keď vznikli poranenia na ľavej strane tváre, ale museli vzniknúť ďalším pôsobením násilia, a to na pravú stranu tváre, museli vzniknúť naraz pôsobením tupého násilia, najpravdepodobnejšie úderom päsťou silou väčšej intenzity. Vznik poranení okolo pravého oka a zlomeniny
spodiny pravej očnice pádom na zem znalec vylúčil. Na týchto záveroch zotrval znalec aj pri výsluchu na hlavnom pojednávaní, a to aj v časti ustálenia výšky bolestného.
Hodnotiac vyššie rozpísané dôkazy sa krajský súd stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, že obžalovaného I. Z. zo spáchania skutku jednoznačne usviedča výpoveď pošk. Ing. O. L., ktorú čiastočne, najmä v otázke existencie zranení, podporuje aj výpoveď svedka O. S., ale aj lekárske správy, no najmä znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia, hlavne v časti mechanizmu vzniku zistených zranení u poškodeného. Ak teda, vychádzajúc z výpovede svedka L., v čase, keď malo dôjsť k incidentu medzi poškodeným a obžalovaným, ktorý evidentne vyprovokoval poškodený, okrem poškodeného, obžalovaného a svedkov E., K., H. nebol nikto iný v hoteli prítomný a jediný, kto podľa výpovedí obžalovaného a týchto svedkov do kontaktu s poškodeným prišiel bol obž. I. Z., za dôkaznej situácie, vyplývajúcej zo záverov znalca z odboru zdravotníctva, že v skutku popísané zranenia, zistené u poškodeného, nemohli vzniknúť pádom, ale najpravde-podobnejšie vznikli opakovanými údermi päsťou do oblasti tváre, jednoznačne plynie, že uvedené zranenia poškodenému mohol spôsobiť iba obžalovaný I. Z.. Za takejto situácie skutočne správne konštatoval súd prvého stupňa, že výpovediam svedkov Z. K., K. E. a Ing. Y. H. neverí a tieto považuje za tendenčné, v snahe obžalovanému napomôcť. Tu je potrebné dodať, ako je to už vyššie konštatované, že v jednotlivých výpovediach týchto svedkov, v porovnaní s výpoveďou samotného obžalovaného, došlo k odchýlkam, ktoré ich hodnovernosť taktiež spochybňujú.
Z vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek pochybností plynie, že poškodený uvedené zranenia utrpel v hoteli predmetného večera. Taxikár, ale aj svedok L. potvrdili, že pred odvozom poškodeného na ošetrenie boli na tvári poškodeného badateľné zranenia, taxikár poškodeného z hotela odviezol priamo na ošetrenie, kde poškodený ku vzniku zranení, čo plynie z lekárskych správ uviedol, že bol napadnutý druhou osobou.
Aj podľa názoru krajského súdu, na základe vyššie rozpísaných dôkazov, prvostupňový súd skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku, ustálil správne.
Správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá aj správna právna kvalifikácia. Obžalovaný tým, že na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadol iného a tomuto spôsobil zranenia popísané v skutkovej vete rozsudku, ktoré si vyžiadali dobu liečenia a práceneschopnosti najmenej od 16.2.2011 do 23.3.2011 naplnil po stránke objektívnej aj subjektívnej všetky pojmové znaky skutkových podstát prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. spáchaných v jednočinnom súbehu.
K inému záveru ako súd prvého stupňa dospel krajský súd pri rozhodovaní o druhu a výmere ukladaného trestu. Prvostupňový súd správne konštatuje, že
obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený pozitívne, zamestnávateľ ho hodnotí veľmi priaznivo, doposiaľ nebol priestupkovo postihnutý a v období posledných 10-tich rokov nebol súdne trestaný. Aj keď už v minulosti prišiel do rozporu so zákonom, na toto odsúdenie z r. 1995 sa vzťahuje fikcia zahladenia.
Krajský súd vychádzajúc z ust. § 34 Tr. zák. zohľadnil všetky vyššie rozpísané skutočnosti, hodnotiac aj to, že evidentne konflikt vyvolal poškodený a dospel k záveru, že účel trestu v danom prípade je možné u obžalovaného dosiahnuť aj trestom výchovným a majúc za splnené všetky zákonné podmienky pre jeho uloženie uložil obžalovanému pri zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste úhrnný peňažný trest vo výške 160,- € (§ 56 ods. 1,2 Tr. zák.). Vzhľadom k celkovej finančnej situácii obžalovaného, ako ju prezentoval na verejnom zasadnutí, krajský súd podľa § 56 ods. 3 Tr. zák. povolil obžalovanému uložený peňažný trest zaplatiť v 10-tich mesačných splátkach po 16,- € mesačne a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil podľa § 57 ods. 3 T.r zák. náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov. Aj takýto trest, podľa názoru krajského súdu, dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom a zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, tiež vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, ale zároveň splní aj preventívnu funkciu.
Keďže krajský súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/ ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok iba vo výroku o treste a trest uložený súdom prvého stupňa nahradil vyššie rozpísaným peňažným trestom, všetky ostatné výroky napadnutého rozsudku, teda aj výrok o zaviazaní obžalovaného k náhrade vyčíslenej škody zostali nezmenené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.