Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_4To-107-2012.pdf
PDF · 67.34 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/107/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. januára 2013, v trestnej veci proti obžalovanému C. M., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2,3 Tr. zák., v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Marty Goliášovej a sudcov JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Františka Ševčoviča, prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 27.1.2012, sp. zn. 2T 82/09 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného C. M..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný C. M. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm. f), ods.3 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
v K. dňa X.XX.XXXX v čase od 21,00 hod. do 21,15 hod. na ul. M., v priestoroch podniku T. W. sa spoločne s Q. T. zmocnil na stole tam položeného mobilného telefónu zn. Sony Ericsson W350i, čierno- oranžovej farby, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX a OP na meno D. Q.J., čím takto svojím konaním D. Q. spôsobil krádežou škodu vo výške 99,88 Eur, pričom bol rozhodnutím Obvodného úradu v Košiciach č. sp. A/2008/02281 zo dňa 14.8.2008 za spáchanie priestupku proti majetku postihnutý sankciou 1.000,- Sk a uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 4T 28/07 zo dňa 28.5.2007 bolo trestné stíhanie obžalovaného C. M. pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods.1,2 písm. a) Tr. zák. podmienečne zastavené.
Za to mu okresný súd uložil podľa § 212 ods.3, § 42 ods.1 s použitím § 41 ods.1, § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods.2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 3T 69/2009 zo dňa 8.2.2010, ktorým mu bol uložený podľa § 212 ods.2 písm. e), ods.3 písm. b) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, a ktoré vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 ods.1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť, aby poškodenej D. B., T.. Q. nahradil spôsobenú škodu vo výške 92,88 Eur, pričom so zvyškom nároku na náhradu škody ju odkázal na občiansko-súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný, ktoré cestou svojho obhajcu aj písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch uviedol, že odvolanie podáva proti výroku, ktorým bol odsúdený podľa § 212 ods.3 Tr. zák., avšak v písomných dôvodoch ďalej poukázal aj na nesprávnosť vyhodnotenia vykonaných dôkazov, poukazujúc na výpovede svedkýň D. Q. a V. T.Z., ktoré si nepamätali
detaily, pričom svedkyňa T. vypovedala účelovo z dôvodu, že v ten večer obžalovaný nejavil o jej osobu záujem. Ďalej poukázal na rozpor vo výpovedi svedka Q. T. v prípravnom konaní a v konaní pred súdom, ktorý v prípravnom konaní poprel spáchanie trestného činu, avšak v čase, keď sa už rozhodovalo o vine a treste obžalovaného, bol už svedok vo väzbe za krádež mobilných telefónov. Túto skutočnosť považujú za dôležitú a nestotožňujú sa s tým, že okresný súd túto výpoveď označil za účelovú a neuveril jej. Na základe tejto výpovede ide o nespochybniteľný dôkaz, z ktorého je jasné, že obžalovaný skutok nespáchal a dokonca nemal o tejto skutočnosti ani vedomosť. Preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v časti, kedy bol obžalovaný odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov nepodmienečne a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju znovu v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol, keďže súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.
Na základe podaného odvolania krajský súd v zmysle § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.
Okresný súd na hlavných pojednávaniach vykonal v zmysle § 2 ods.10 Tr. por. dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie okresného súdu tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom by neboli dôvodné pochybnosti, pričom vykonané dôkazy v zmysle § 2 ods.12 Tr. por. vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne a dospel k tomu, že ku skutku došlo tak, ako sa to uvádza vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, a tento skutok spáchal obžalovaný.
V písomných dôvodoch, v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú, a preto krajský súd po preskúmaní spisového materiálu sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi, ktoré okresný súd viedli k rozhodnutiu.
K námietkam uvádzaným v odvolaní obžalovaného v súvislosti s nesprávnym zistením skutkového stavu je potrebné uviesť, že okresný súd sa aj v tomto smere dostatočne vysporiadal s rozpormi, na ktoré poukazuje obžalovaný v odvolaní, a tieto svoje úvahy v dôvodoch rozsudku aj podrobne rozpísal.
Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu, a teda dôkazov vykonaných v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že okresný súd správne vyhodnotil vykonané dôkazy, a preto skutkové zistenie okresného súdu považuje aj krajský súd za správne.
Okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného, keď dospel k záveru, že tento naplnil všetky zákonné znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm. f), ods.3 písm. b) Tr. zák., keďže bolo preukázané, že si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, a za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.
Krajský súd nezistil pochybenie ani pri určení druhu a výmery trestu, keďže okresný súd zohľadnil všetky okolností významné pre ukladanie trestu i tú skutočnosť, že vzhľadom k tomu, že skutku sa dopustil skôr ako bol v inej veci odsúdený, bolo potrebné postupovať v zmysle § 42 ods.1 Tr. zák. a uložiť obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody.
Keďže krajský súd nezistil pochybenie ani pri rozhodovaní o náhrade škody, postupoval tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.