Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-57-2012.pdf
PDF · 95.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-9T/57/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.01.2013 v Dolnom Kubíne takto
rozhodol:
Obžalovaný
D. K., nar. XX.XX.XXXX v W. I., trvale bytom D., miestna časť Y. č. XXX, okres W. I. je vinný, že vo D. a všade tam, kde sa zdržiaval, si ako rodič
- voči synovi D., nar. XX.XX.XXXX v období od 01.08.2006 do 30.06.2010
- voči synovi N., nar. XX.XX.XXXX v období od 01.08.2006 do 29.01.2013
- voči dcére I., nar. XX.XX.XXXX v období od 01.08.2006 do 29.01.2013, okrem mesiacov júl, august 2007, júl, august 2008, júl, august 2009, august 2010 a júl, august 2011, kedy výchovu a výživu detí N. a I. zabezpečoval obžalovaný, neplnil riadne a včas svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu voči jeho deťom vyplývala zo Zákona o rodine, pričom rozsah a spôsob jej plnenia bol
- voči synovi D. určený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. 3P/73/2006 zo dňa 22.02.2007 do 31.08.2006 sumou 681,- Sk mesačne a od 01.09.2006 sumou 1.600,- Sk mesačne
- voči synovi N. určený do 31.08.2006 rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. 6P/29/2004 zo dňa 15.04.2004 sumou 681,- Sk mesačne a od 01.09.2006 doteraz rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. 3P/73/2006 zo dňa 22.02.2007 sumou 1.400,- Sk mesačne
- voči dcére I. určený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. 3P/73/2006 zo dňa 22.02.2007 do 31.08.2006 sumou 681,- Sk mesačne a od 01.09.2006 sumou 1.300,- Sk mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky týchto detí D. K., nar. XX.XX.XXXX, keďže v žalovanom období platil výživné voči týmto svojim deťom len sporadicky, a to v r. 2006 (od augusta) v celkovej výške 4.600,- Sk (152,69 €), v r. 2007 v celkovej výške 17.000,- Sk (564,30 €), v r. 2008 v celkovej výške 30.800,- Sk (1.022,37 €), v r. 2009 v celkovej výške 1.047,-58 €, v r. 2010 v celkovej výške 1.304,52 €, v r. 2011 v celkovej výške 650,- € a v r. 2012 v celkovej výške 575,- €, pričom mal príjem z pracovnej a brigádnickej činnosti, ale pracovný pomer opakovane ukončil bez vážnych dôvodov a keď bol nezamestnaný, nezaregistroval sa ihneď na úrade práce, v dôsledku čoho matka detí požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín o náhradné výživné, ktoré jej bolo priznané, a tak mu za žalované obdobie vznikol dlh na výživnom
- voči synovi D. vo výške 1.138,44 €
- voči synovi N. vo výške 1.615,52 €
- voči dcére I. vo výške 1.500,01 € teda najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, čím spáchal prečin „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák. a za to mu súd
ukladá
podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., v spojení § 36 písm. j) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov. Súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje obžalovanému skúšobnú dobu štyri roky. Súd podľa § 50 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 51 ods. 4 Tr. zák., ukladá obžalovanému povinnosť:
- v skúšobnej dobe sa zamestnať alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie
- zaplatiť v skúšobnej dobe dlhované výživné o voči synovi D. vo výške 1.138,44 € o voči synovi N. vo výške 1.615,52 € o voči dcére I. vo výške 1.500,01 €
- počas celej skúšobnej doby riadne a včas platiť bežné mesačné výživné voči synovi N. a voči dcére I.
- podrobiť sa priebežnej kontrole zo strany probačného a mediačného úradníka ohľadom plnenia vyššie uvedených povinností.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal dňa 17.07.2012 voči obžalovanému obžalobu pre skutok uvedený vo výroku rozsudku. Okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.01.2013 vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu: Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 264) v zhode s prípravným konaním (č.l. 22, 28) nepoprel spáchanie skutku, avšak popieral svoju vinu. V priebehu celého trestného konania poukazoval na svoju zlú majetkovú situáciu s tým, že kvôli zlému zdravotnému stavu sa mu nedarí nájsť si stabilné zamestnanie. Dlhší čas bol dobrovoľne nezamestnaný a pracoval len ako príležitostný brigádnik. Namietal, že výživné v žalovanom období uhrádzal o.i. aj v hotovosti do rúk matky jeho detí (svedkyňa K.), a to počas svojich návštev v rokoch 2006 - 2009, avšak doklady o týchto úhradách nemá. Uvádzal, že pri niektorých návštevách bol prítomný jeho kamarát I. I.. V tomto období takýmto spôsobom matke odovzdal v hotovosti cca 40.000,- Sk, t.j. 10.000,- Sk ročne.
Svedkyňa D. K. (matka detí) na hlavnom pojednávaní (č.l. 265) v zhode s prípravným konaním (č.l. 42, 47, 50) opísala správanie sa obžalovaného v žalovanom období. Súdu predložila súpis platieb, ktoré je obžalovaný sporadicky v žalovanom období uhrádzal (č.l. 239 - 246), vrátane výpisov z účtu (prílohová obálka č. 246a). Okrem platieb uvedených v predloženom súpise jej obžalovaný dal na výživné sumu 3.000,- Sk v hotovosti v roku 2008. Okrem tejto sumy a súm uvedených vo výpisoch jej nezaplatil žiadne iné výživné. Obžalovaný jej nezaplatil ani výživné za obdobie, ktoré predchádzalo žalovanému obdobiu, ale na jeho naliehanie v minulosti podpísala tzv. dohodu o urovnaní. Ak by mu vtedy nevyšla v ústrety, bol by jeho dlh na výživnom dvojnásobne väčší. Uviedla, že s výnimkou obdobia letných prázdnin v rokoch 2007, 2008, 2009, 2011 a jedného mesiaca prázdnin v roku 2010 boli deti v jej starostlivosti a opatere. Uviedla, že po rozchode s obžalovaným bývala spočiatku v tzv. krízovom centre, pretože obžalovaný ju týral. Potom si našla ubytovanie v rámci ktorého musela sama zariadiť celú domácnosť odznovu a napokon si našla popri deťoch aj zamestnanie. Momentálne býva v podnájme s druhom, s ktorým má spoločnú dcéru. Poukazovala na skutočnosť, že ak by sa pri hľadaní si zamestnania správala tak, ako obžalovaný, ich deti by zomreli od hladu. Na svojich tvrdeniach svedkyňa zotrvala aj počas konfrontácie s obžalovaným (č.l. 31). Svedok I. I. v prípravnom konaní (č.l. 60) potvrdil, že bol asi šesťkrát s obžalovaným navštíviť jeho bývalú manželku a deti v S. Y.. Obžalovaný vždy urobil pre nich nákup a niekedy svedok videl, ako dáva svedkyni K. aj peniaze, a to cca 800,- až 1.000,- Sk. Taktiež niekoľkokrát videl ako obžalovaný robí prostredníctvom banky príkaz na úhradu výživného. Svedkyňa I. K. (dcéra obžalovaného) v prípravnom konaní (č.l. 62) potvrdila, že otec ich párkrát navštívil v S. Y., a tiež boli u neho počas prázdnin. Keď bývali u otca, tak sa o nich staral, pričom im zabezpečoval aj stravu a sporadicky jej dával vreckové. Svedok N. K. (syn obžalovaného) v prípravnom konaní (č.l. 65) potvrdil, že otec ich párkrát navštívil v S. Y.. Videl ako matke vždy počas návštevy dal 50,- až 70,- € a okrem toho aj jemu dával nejaké vreckové. Svedkyňa I. R. (sestra obžalovaného) sa v prípravnom konaní (č.l. 53) vyjadrovala k spolužitiu obžalovaného s matkou detí. Tvrdila, že svedkyňa K. bývala agresívna a vyháňala z domu obžalovaného aj deti. Keď obžalovaný prestal so svedkyňou K. spolu žiť, posielal jej úhrady výživného, pretože sama
bola viackrát svedkom, ako realizuje úhrady, a tiež jej on sám potvrdil, že vyživovaciu povinnosť si voči deťom plní. Svedkyňa M. H. v prípravnom konaní (č.l. 57) uviedla, že s obžalovaným býva od roku 2010 v spoločnej domácnosti, pričom nemajú dostatok peňazí na úhradu výživného. Uviedla, že správanie sa svedkyne K. voči obžalovanému bolo dlhší čas v poriadku, a táto akceptovala, že obžalovaný jej neplatí výživné pravidelne a v plnej výške, pričom rešpektovala jeho zlú majetkovú situáciu. Odkedy však svedkyňa K. začala žiť so súčasným priateľom, situácia sa zmenila. Svedkyňa Z. C. ako zamestnankyňa ÚPSVR Dolný Kubín v prípravnom konaní (č.l. 67) potvrdila, že matke detí bolo v období od decembra 2010 priznané náhradné výživné, kvôli neplateniu si vyživovacej povinnosti zo strany obžalovaného. Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov:
Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. 3P/73/2006 (vrátane tam pripojených spisov) mal súd preukázané, že obžalovaný je otcom troch detí, ktorých matkou je svedkyňa K.. Manželstvo medzi nimi bolo rozvedené v roku 1994, pričom v tom čase mali len jedno spoločné dieťa (D.), ktoré bolo zverené do výchovy a starostlivosti matky. Obžalovanému bola tzv. rozvodovým rozsudkom uložená povinnosť platiť na jeho výživu 350,- Sk mesačne. Následne obžalovaný obnovil spolužitie so svedkyňou K. a z tohto vzťahu sa im narodili ďalšie dve deti (N. a I.). Aj tieto dve deti boli napokon rozsudkom č. 3P/73/2006 zo dňa 22.2.2007 zverené do výchovy a starostlivosti matky, pričom obžalovanému bola uložená povinnosť platiť výživné voči týmto jeho trom deťom v takom rozsahu, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Pred rozhodnutím o zverení detí do výchovy a starostlivosti matky bolo v tejto veci vykonané aj znalecké dokazovanie z ktorého vyplynulo, že príčinou rozvratu spolužitia bolo predovšetkým agresívne správanie sa obžalovaného v dôsledku nadmernej konzumácie alkoholu. Z pripojených trestných spisov Okresného súdu Liptovských Mikuláš č. 2T/4/2004 a 2T/69/2006 mal súd preukázané, že obžalovaný sa v minulosti dlhodobo správal voči matke jeho detí agresívne. Zo správ ÚPSVR Liptovský Mikuláš (č.l. 235, 237) mal súd preukázané, že obžalovaný bol v žalovanom období sporadicky evidovaný medzi uchádzačmi o zamestnanie, pričom dávky v hmotnej núdzi poberal len pár mesiacov v r. 2006. Z rozhodnutí a správ ÚPSVR Dolný Kubín (č.l. 112, 113) mal súd preukázané, že matke detí bolo priznané náhradné výživné v období od novembra 2010 do februára 2011, a následne od marca 2011 do septembra 2011. Následne v decembri 2012 opäť požiadala o vyplácanie náhradného výživného (č.l. 232). Z výpisu listu vlastníctva (č.l. 173) mal súd preukázané, že obžalovaný je spoluvlastníkom rodinného domu v obci D.. Z lustrácie Sociálnej poisťovne (č.l. 256 - 259), vrátane pracovných posudkov (č.l. 181-201), mal súd preukázané, že obžalovaný v žalovanom období vystriedal množstvo krátkodobých zamestnaní. Zo správy Sociálnej poisťovne mal súd preukázaný priebeh jednotlivých útržkovitých zamestnaní obžalovaného (č.l. 175). Z predložených výpisov z účtu (č.l. 246a), v spojení so súpisom platieb predložených matkou detí (č.l. 239) mal súd preukázanú realizáciu jednotlivých úhrad v rozsahu uvedenom v súpise platieb. Zo správy súdneho exekútora (č.l .233) mal súd preukázané, že obžalovaný dobrovoľne nerealizoval žiadne úhrady výživného, ktoré je voči nemu týmto spôsobom vymáhané. Z vyjadrení matky oprávnených detí má však exekútor vedomosť o realizácii čiastkových úhrad priamo k rukám matky. Zo správ o povesti obžalovaného (č.l. 251 - 255) mal súd preukázané, že obžalovaný má predchádzajúce odsúdenia už zahladené, a toho času voči nemu nie je vedené iné trestné konanie. Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný.
Existencia vyživovacej povinnosti obžalovaného voči jeho deťom vyplýva priamo zo zákona (§ 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z.). Jeho otcovstvo je preukázané podľa rodných listov (spis OS LM č. 3P/73/2006), pričom obžalovaný svoje otcovstvo ani nepopieral. Výška jeho vyživovacej povinnosti bola v žalovanom období určená tzv. civilnými rozhodnutiami iných súdov tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Hoci súd nebol viazaný výškou vyživovacej povinnosti určenej rozsudkom v tzv. civilnej veci (§ 7 ods. 1 Tr. por.), vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní mal súd spoľahlivo preukázané, že takto určená výška vyživovacej povinnosti v žalovanom období zodpovedala schopnostiam, a možnostiam obžalovaného. Vychádzajúc z § 62 Zákona o rodine možno jednoznačne konštatovať, že obžalovaný bol v žalovanom období schopný (pri riadnom plnení
si svojich povinností) platiť výživné voči svojim deťom v takej výške, ako mu bolo určené v občianskom súdnom konaní. Obžalovaný od začiatku opakovane poukazoval na svoj zlý zdravotný stav, ktorý mu bráni nájsť si stabilné zamestnanie, avšak táto skutočnosť nebola ničím preukázaná. Obžalovaný nie je poberateľom invalidného dôchodku. Naopak, z pripojených spisov je preukázané, že obžalovaný si v minulosti sám úmyselne poškodzoval svoje zdravie nadmernou konzumáciu alkoholu. Z lustrácie v evidencii Sociálnej poisťovne, spojení so správami (posudkami) jednotlivých zamestnávateľov mal súd preukázané, že obžalovaný v žalovanom období sporadicky bol opakovane krátkodobo zamestnaný, pričom dôvod ukončenia pracovného pomeru nikdy nebol na strane zamestnávateľa. Tu treba výslovne poukázať na skutočnosť, že obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil dlhodobo, t.j. bol v tomto smere nečinný aj v období tzv. hospodárskeho rastu, kedy bol dostatok pracovných príležitostí pre každého človeka, ktorý môže a chce pracovať. Starostlivosť o jeho deti v celom rozsahu prevzala na seba matka, ktorá by o to skôr mohla namietať, že má problém nájsť si zamestnanie. Ohľadom rozsahu konania obžalovaného, t.j. výšky dlhovaného výživného, súd vychádzal z vyjadrení matky (svedkyňa K.), ktorá súdu predložila súpis platieb výživného zo strany obžalovaného počas celého žalovaného obdobia (č.l. 239-246). Tento súpis je pritom podložený výpismi z účtu matky detí (č.l. 246a). Okrem týchto platieb sa obžalovaný a svedkyňa K. zhodli na realizácii úhrady výživného v celkovej výške 3.000,- Sk v hotovosti v priebehu r. 2008. Ostatné platby, ktoré vo všeobecnosti spomínal obžalovaný ako príležitostné úhrady výživného v hotovosti odovzdané matke jeho detí pri jeho sporadických návštevách, ostali nepotvrdené. Ani obžalovaným spomínaný svedok I. v tomto smere nedokázal spoľahlivo preukázať realizáciu týchto platieb. Nevedel totiž určiť presne výšku platieb, ani čas odovzdania peňazí. Nemožno v tejto súvislosti vylúčiť, že ide o platby, ktoré sú už zahrnuté v rámci matkou uznanej sumy 3.000,- Sk uhradenej v roku 2008. V tejto súvislosti súd pripomína, že realizácia (úhrada) nákupov do domácnosti, zaobstaranie oblečenia pre vlastné deti, či sporadické poskytnutie tzv. vreckového nikdy nemožno „započítať“ rodičovi ako súčasť úhrady bežného mesačného výživného voči jeho deťom. Takéto sporadické výdavky by mali byť pre každého rodiča samozrejmou súčasťou slušného plnenia si jeho rodičovských povinností. Rovnako ani výpoveď svedkyne R. nijako nepreukazuje realizáciu iných úhrad výživného než tých, ktoré sú už zahrnuté v rámci súpisu platieb zhotoveného matkou detí obžalovaného. Hoci prokurátor v podanej obžalobe (v právnej vete) opomenul uviesť, či obžalovaný spáchal ním označený trestný čin úmyselne alebo z nedbanlivosti, súd takéto konanie obžalovaného právne kvalifikoval z hľadiska zavinenia podľa § 15 písm. b) Tr. zák., t.j. ako nepriamy úmysel. Obžalovaný totiž vedel, že prípadným neplnením si vyživovacej povinnosti môže spáchať takýto trestný čin, keďže v minulosti už bolo voči nemu pre takéto konanie vedené trestné konanie (č.l. 202) a bol s tým uzrozumený. Prokurátorom navrhovanú právnu kvalifikáciu žalovaného skutku súd akceptoval, ale doplnil ju aj o ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák. Z ustanovenia § 163 ods. 3 Tr. por. totiž vyplýva povinnosť presne označiť trestný čin zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie. Ak teda v tzv. právnej vete je okrem iného uvedené, že obvinený takto konal závažnejším spôsobom konania (dlhší čas) bolo žiaduce, aby v nasledujúcej vete, obsahujúcej právnu kvalifikáciu takého činu, bol okrem základnej právnej kvalifikácie (§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák.) zvlášť uvedený aj odkaz na ustanovenie, ktoré špecifikuje použitý osobitný kvalifikačný pojem „závažnejším spôsobom konania“ (§ 138 písm. b) Tr. zák.). Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák., pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Na strane obžalovaného možno konštatovať, že existuje poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., keďže obžalovaný pred spáchaním toho trestného činu viedol riadny život. Jeho predchádzajúce odsúdenia sú už totiž zahladené. Existencia iných poľahčujúcich alebo priťažujúcich okolnosti nebola preukázaná. Je preukázané, že obžalovaný predmetnú trestnú činnosť páchal dlhodobo, čo je už zohľadnené osobitným kvalifikačným znakom (§ 207 ods. 3 písm. b) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák.). Súd napriek tomu neuložil obžalovanému tzv. nepodmienečný trest odňatia slobody (najprísnejší z trestov), keďže prihliadal na záujem detí, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť. Prípadným pobytom obžalovaného vo výkone trestu odňatia slobody by došlo k sťaženiu plnenia si tejto jeho vyživovacej povinnosti.
Súd preto uložil obžalovanému len podmienečný trest odňatia slobody. Obžalovanému tak súd poskytol priestor, aby počas výkonu trestu povinnej práce svojím životom preukázal, že je schopný, ale najmä ochotný, riadne si plniť svoje rodičovské povinnosti, ktoré mu voči svojim deťom zostali zachované aj po ukončení spolužitia s ich matkou. Plnenie súbežne uložených povinností bude priebežne kontrolovať probačný a mediačný úradník. Hrozba možného nariadenia výkonu uloženého trestu, v spojení so súbežne uloženými povinnosťami, by mala byť pre obžalovaného dostatočným motivačným faktorom pre zmenu jeho doterajšieho prístupu k plneniu si svojich rodičovských povinností. Ak by sa predsa len ukázalo, že obžalovaný si uložené povinnosti nesplnil riadne a včas alebo inak neviedol riadny život, súd môže rozhodnúť o tzv. premene trestu a nariadiť výkon trestu odňatia slobody. Práve a len obžalovaný teda môže svojím správaním (konaním) počas skúšobnej doby ovplyvniť, či bude uložený trest odňatia slobody napokon vykonaný alebo či dôjde (po uplynutí skúšobnej doby) k zahladeniu tohto odsúdenia aj bez jeho reálneho výkonu. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.