Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_16CoE-27-2013.pdf
PDF · 95.03 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/27/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Máčaj a Novák, s.r.o., Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnej N. G., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. XXXX/XX, XXX XX, T., t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom C.. Š. I., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Košice I, v konaní vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Dulinu, Ľudovíta Štúra 12, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. EX 1753/2012, o vymoženie 1626,54 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II. č.k. 39Er/1269/2012-12 zo dňa 02.05.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 1753/2012.
V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 08.03.2012 domáhal voči povinnej vymoženia istiny vo výške 1626,54 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s. v Bratislave, sp. zn. IDB12100110 zo dňa 28.10.2011.
Následne súd citoval ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), ust. § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní) a uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa XX.XX.XXXX, vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na základe ktorej sa oprávnený povinnej zaviazal poskytnúť úver vo výške 1991,64 Eur, pričom povinná sa zaviazala oprávnenému poskytnutý úver splácať v pravidelných mesačných splátkach v počte 60 po 53,81 Eur. Predmetnú zmluvu posúdil súd prvého stupňa ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom (oprávneným), ktorý konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom (povinnou), ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Ďalej súd citoval ust. § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1,4 a § 54 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), ust. čl 2 písm. a), b), čl. 3 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a uviedol, že s poukazom na povinnosť súdu eurokonformne vykladať
vnútroštátne právne normy, je potrebné aj na záväzkový vzťah vzniknutý zo zmluvy o úvere zo dňa 30.07.2007 aplikovať ciele smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Ako ďalej uviedol súd prvého stupňa, súd preskúmal Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, pričom zistil, že v bode 11.2 je zakotvená rozhodcovská doložka týkajúca sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi účastníkmi vzniknú. Podľa uvedenej doložky sa akékoľvek spory budú riešiť dohodou. Ak k takej dohode nedôjde, klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy, v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s. podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu podriadia s tým, že toto rozhodnutie je pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.
Súd prvého stupňa považoval rozhodcovskú doložku zakotvenú v zmluve o úvere, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zastával názor, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že spotrebiteľovi znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Z týchto dôvodov súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdny úradníkom.
V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený proti uzneseniu odvolanie, ktoré odôvodnil v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) tým, že oprávnenému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolateľ namietal, že súd prvého stupňa nebol pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Ako ďalej uvádza odvolateľ, preskúmavanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z., a teda ak je plnenie, na ktoré účastníka zaväzuje rozhodcovský rozsudok objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, pričom rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zákona o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu národnej banky.
Oprávnený ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011. Uviedol, že ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich vzájomné spory budú riešené v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom. Právny predchodca oprávneného Poštová banka a.s., si inkorporovaním rozhodcovskej doložky do obchodných podmienok splnila svoju zákonnú povinnosť. Text rozhodcovskej doložky neobsahoval žiadnu alternatívu k rozhodcovskému konaniu v súlade so zákonnou definíciou „rozhodcovskej zmluvy“ v § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. i s ustálenou praxou v odbore. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.
Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa čl. 2 písm. a) smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica”) spotrebiteľom je akákoľvek fyzická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.
Podľa čl. 2 písm. b) smernice dodávateľ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.
Podľa čl. 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnej sa začalo dňa 08.03.2012 na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s., sp. zn. IDB12100110 zo dňa 28.10.2011 s právoplatnosťou dňa 25.01.2012 a vykonateľnosťou dňa 29.01.2012, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1626,54 Eur, úrok vo výške 21,00 % ročne zo sumy 1626,54 Eur od 02.07.2010 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1626,54 Eur od 02.07.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú za obdobie ku dňu predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 117,17 Eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 01.07.2010 vo výške 503,96 Eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 38,18 Eur a náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 91,43 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Z predloženej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že povinnej bol poskytnutý úver vo výške 1991,64 Eur (60 000 Sk), ktorý sa povinná zaviazala vrátiť oprávnenému v 60 mesačných splátkach po 53,81 Eur (1621,00 Sk) vždy k 26. dňu v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) bola určená 23,14 %. V článku 11 bode 11.2 obchodných podmienok pre úver, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy a v súvislosti s ňou medzi stranami budú riešiť dohodou. Ak k takej dohode nedôjde, klient (povinný) prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých alebo súvisiacich so zmluvou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s.. Zmluvné strany sa rozhodnutiu
rozhodcovského súdu podriadia s tým, že uvedené rozhodnutie bude pre nich záväzné a konečné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.
V danom prípade právny vzťah vznikol na základe zmluvy o úvere, z obsahu ktorej vyplýva, že povinná uzavrela zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Navyše oprávneným nebol v priebehu odvolacieho konania tvrdený ani preukázaný opak.
Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, v exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Ust. § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní pritom umožňuje exekučnému súdu posudzovať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku exekučného titulu, ak je ním rozhodcovský rozsudok. V prípade, ak zistí nedostatky v rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie ex offo zastaviť (ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní). Súd pritom nie je viazaný účinkami takého rozsudku v zmysle ust. § 35 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s ust. § 159 O.s.p.
Namietanie porušenia práva na súdnu ochranu pri realizácii výkonu exekúcie oprávneným nebolo teda opodstatnené z dôvodu, že citované ust. § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu ex offo skúmať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok a po zistení, že zaväzuje na plnenie, ktoré je nedovolené v rozpore s dobrými mravmi je exekučný súd ex offo oprávnený exekučné konanie zastaviť. V danom prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvého stupňa nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci i napriek tomu, že súd bol oprávnený priamo exekučné konanie zastaviť v zmysle osobitého právneho predpisu, t.j. zákona o rozhodcovskom konaní. Súd v danom prípade aplikoval ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude úlohou súdu prvého stupňa exekučné konanie zastaviť v zmysle ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo „najmä“) uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Odvolací súd uvádza, že ide len o príkladný výpočet neprijateľných podmienok, preto súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 4 pod písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z.z.. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.
Súd prvého stupňa správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy) neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez
návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“
Dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej je na konanie zo zmluvy o úvere oprávnený len konkrétne určený rozhodcovský súd je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V tejto časti nebolo odvolanie oprávneného opodstatnené.
Oprávnený síce v odvolaní s poukazom na ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o bankách) a s poukazom na povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vysvetľuje svoj postup ako povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, avšak takáto odvolacia námietka neobstojí, a to najmä s poukázaním na neskoršiu právnu úpravu. Novelizáciou zákona zvolil zákonodarca presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy, aby klient mal možnosť voľby. Oprávnený nedal povinnému na výber a neumožnil mu voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Povinný mal len možnosť buď odmietnuť službu alebo ju prijať so všeobecnými obchodnými podmienkami. Za takýchto okolnosti nešlo o návrh pre povinného tak, ako predpokladal zákon. Návrh na prijatie alebo odmietnutie zmluvy ako celku nemožno na účely aplikácie ust. § 93 ods. 1 zákona o bankách považovať za návrh na prijatie alebo odmietnutia rozhodcovskej zmluvy.
Navyše dodávateľ (právny predchodca oprávneného) s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie (ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku).
Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa“.
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
Odvolací súd tiež poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40 rozsudku, v ktorom Súdny dvor konštatoval, že podmienka vopred stanovená predajcom (dodávateľom) alebo spotrebiteľom v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom v zmysle Smernice, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v ktorého obvode má sídlo predajca alebo dodávateľ, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice Rady kvalifikovaná ako nekalá. S poukazom na to je odvolacia námietka oprávneného, že vzdialenosť miesta rozhodcovského konania od bydliska povinnej nepredstavuje neprijateľnú podmienku, neopodstatnená.
Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p..
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnej ani súdnemu exekútorovi žiadne trovy konania nevznikli.
Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednomyseľne (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.