Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/5/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného K. V., pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. januára 2013, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 17.10.2012, sp.zn. takto

rozhodol:

Podľa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 17.10.2012, sp.zn. bol obžalovaný K. V. podľa oslobodený spod obžaloby, a to v bode 1/ pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa , , Tr. zák., v bode 2/ pre zločin znásilnenia podľa ,, Tr. zák., v bode 3/ pre zločin sexuálneho násilia podľa ,, Tr. zák. a v bode 4/ pre zločin lúpeže podľa ,, Tr. zák., ktorých skutkov sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného dňa v mesiaci september 2007 do 26.07.2008 v osade Čomor v obytnom bloku č. XXX v byte na druhom poschodí, kde bývala K. V., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou žil ako druh a družka, túto najmenej jedenkrát týždenne bil rukami po tele ako aj drevenou palicou, zakazoval jej ísť k lekárovi, vyhrážal sa jej, že ak jeho konanie oznámi na polícii, tak ju zabije, v presne nezistených dňoch ju vyhodil z vlastného bytu a to aj v noci, rovnako aj v zimnom období, najmenej jedenkrát týždenne ju nútil k pohlavnému styku, keď odmietla, zbil ju rukami po tele a tak vykonal s ňou pohlavný styk a tiež ju nútil k orálnemu styku, v období od septembra 2007 do 26.07.2008 každý mesiac, keď K. V. prevzala sociálne dávky, obvinený sa jej vyhrážal, aby mu odovzdala celú čiastku tejto dávky, inak bude s ňou zle, poškodená mala z útokov obvineného strach, preto mu celú čiastku sociálnej dávky každý mesiac odovzdala, 26.07.2008 asi o 17.00 hod., keď sa K. V. vrátila do svojho bytu v Čomore, obvinený byt zamkol z vnútornej strany, odmietol ju pustiť, poudieral ju rukami po tele, kričal na ňu, že živá z bytu neodíde, udrel ju sklenenou fľašou do oblasti hlavy, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa, že ju zabije, K. V. zo strachu, že obvinený ju skutočne zabije vyskočila z okna jej bytu z výšky 8 metrov a dopadla na trávnatý porast, utrpela zlomeninu dvoch driekových stavcov s posunom fragmentov s pracovnou neschopnosťou do 01.10.2008, keď poškodenú odvážala sanitka na ošetrenie, obvinený za ňou vykrikoval, že je špinavá kurva a že ju aj tak zabije,

napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp.zn. bol uznaný vinným za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. ako spolupáchateľ podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do 01.01.2006, bol mu uložený trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 5 rokov, ktorý vykonal 07.02.1981,

rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp.zn. z 11.11.1996 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. zo 045.02.1997 bol uznaný vinným za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák., ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. účinného do 01.01.2006 a za trestné činy výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. a násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197 ods. 1 písm. a) Tr. zák. všetky spáchané spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do 01.01.2006, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 7 rokov, ktorý vykonal 23.06.2003.

Podľa bola poškodená K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. U., F. XXX, odkázaná s nárokom na náhrady škody na občianske súdne konanie.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch svojho odvolania okrem iného uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu sa nestotožňuje. Poukázal na to, že v odôvodnení súd prvého stupňa poukazuje na skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru spochybňujú výpoveď poškodenej K. V.. Svedkovia S. J., E. J., T. V. a A. V. sú príbuzní obžalovaného. Nebolo potvrdené to, že v čase, keď poškodená vyskočila z okna a následne utrpela zlomeniny dvoch driekových stavcov s posunom fragmentov, a to 26.07.2008 sa obžalovaný nenachádzal v byte. Podľa výpovede svedkyne J. W., ktorá v čase, keď poškodená vyskočila z okna bytu, sedela vonku pred obytným blokom, okná na byte K. V. boli otvorené, preto počula, ako niekto lomcuje v byte s dverami, ktoré sa nedali otvoriť. Jednoznačne počula kričať obžalovaného: ,,Zase si chcela ujsť, kde chceš ujsť, ty kurva“. Výsluch svedkyne J. W. je v súlade s výsluchom poškodenej, že obžalovaný ju 26.07.2008 odmietol pustiť z bytu. Svedok I. V. býval v tom istom obytnom bloku v F. ako aj poškodená K. V. a potvrdil, že bol svedkom útoku obžalovaného na poškodenú. Okrem toho tento svedok má vedomosť o tom, že poškodená musela z vlastného bytu utiecť a prenocovať u iných občanov, pretože ju obžalovaný z bytu vyhodil. Viackrát stretol poškodenú, ktorá mala po tele modriny. O útoku obžalovaného na poškodenú K. V. 26.07.2008 svedčí aj výsluch svedkyne J. D., ktorá počula, ako poškodená kričí ,,nebi ma, prestaň ma biť“. Okrem toho obžalovaný na spodok obytného bloku vulgárne vykrikoval na poškodenú, ktorú odvážala sanitka a bolo vidno na ňom, že je opitý.

Vyslovil presvedčenie, že pri hodnotení osoby poškodenej K. V. treba predovšetkým vychádzať z jej hodnotenia znalkyňou psychologičkou K.. I. a znalkyňou z odvetvia psychiatrie K.. X. K., ktoré vyšetrením u nej zistili syndróm týranej osoby. Záverom poukazuje na to, že obžalovaný bol doteraz dvanásťkrát odsúdený, a to všetko pre trestné činy násilnej povahy.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu okresného prokurátora sa prostredníctvom svojho obhajcu vyjadril aj obžalovaný, pričom v písomnom vyhotovení uviedol, že prokurátor v rozpore s ust. berie do úvahy len dôkazy svedčiace proti nemu, avšak neprihliada na dôkazy, ktoré svedčia v jeho prospech. Z odôvodnenia odvolania totiž vyplýva, že svedkovia svedčiaci v prospech obžalovaného, sú jeho príbuzní, pričom však treba zdôrazniť aj to, že aj poškodená je jeho príbuznou a s najväčšou pravdepodobnosťou je pravdivá obrana v tom smere, že jeho obviňovanie vyplýva z obáv poškodenej, z prezradenia skutočností, že počas výkonu trestu odňatia slobody jej manžela, žili spolu ako druh a družka a pohlavne sa stýkali. Okrem toho jeho brat mal eminentný záujem na jeho exemplárnom potrestaní a nie je možné vylúčiť ani ovplyvňovanie poškodenej zo strany jej manžela. Taktiež poukázal aj na závery znaleckého dokazovania znalca N.. J. P., uvedené v znaleckom psychologickom posudku na poškodenú. Skutočnosť, že bol viackrát súdne trestaný je v danom prípade bezpredmetná, keďže nebolo nepochybne nepreukázané, že by sa bol dopustil protiprávneho konania. Navrhol preto odvolanie okresného prokurátora zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí krajský prokurátor predniesol návrh v súlade s písomným odôvodnením odvolania a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Tak obhajca obžalovaného ako aj sám obžalovaný poukázali na vyjadrenie, ktoré poslali odvolaciemu súdu k dôvodom odvolania okresného prokurátora a navrhli odvolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd ako súd odvolací nezistil dôvod na zamietnutie odvolania podľa alebo 3 , a preto podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliada len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Odvolací súd postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla, urobila tak v lehote ustanovenej v zákone, pričom zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Podľa názoru krajského súdu skutkové zistenia súdom prvého stupňa sú správne a zodpovedajú dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Okresný súd pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy, potrebné pre zákonné rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovaného K. V. podaná. Dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ust. , nemožno nič vytknúť.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. , v podstate presvedčivo a vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a z akých dôvodov a prečo obžalovaného podľa spod obžaloby oslobodil.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivo analyzuje dôkaznú situáciu vo vzťahu ku každému dielčiemu bodu obžaloby a sú v ňom uvedené aj úvahy, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení dôkazov ako aj pri právnych úvahách na to nadväzujúcich.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal nielen na rozporuplné vyjadrenie poškodenej K. V., a to jednak k vzájomnému spolužitiu medzi ňou a obžalovaným, najmä v intímnej oblasti, ďalej k vzniku zlomeniny ruky, ktoré vyvrátilo znalecké dokazovanie, ale nakoniec aj na nepreukázané skutočnosti, ktoré by bezpochyby potvrdili udalosti ohľadne jej možného týrania, sexuálneho násilia a nakoniec aj obmedzovania jednak v jej slobodnom pohybe ako aj nakladania s finančnými prostriedkami, získanými zo sociálnej podpory.

V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že mu ani neuniklo konštatovanie K.. H., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, ktorá vypracovala znalecký posudok k zraneniu poškodenej, týkajúceho sa zlomenia ruky, kde na č.l. 4 predmetného znaleckého posudku sa odvoláva na prepúšťaciu správu, v súvislosti s hospitalizáciou poškodenej, v ktorej je uvedené, že poškodená sa mala v inkriminovanom čase pobiť s bratom, bola opitá a uzimená, z dôvodu konania jej brata, ktorý ju oblial studenou vodou.

Taktiež výpoveď svedkyne W. V. ohľadne voľného disponovania finančnými prostriedkami zo strany poškodenej, ktorá tieto používala na kúpu mäsa a iných potravín, poprípade na splatenie dlhov, nepotvrdzuje tvrdenie obžaloby v tom smere, že celú výšku sociálnej dávky každý mesiac pod hrozbou strachu mala odovzdať obžalovanému. Žiadnym z dostupných dôkazov sa tiež nepotvrdilo ani to, že by obžalovaný dňa 26.07.2008 udrel poškodenú fľašou po hlave, ktorá sa mala následne rozbiť, ako to tvrdila poškodená, nakoľko tieto skutočnosti nevyplývajú zo žiadnych ďalších relevantných dôkazov a ani z lekárskej správy, nachádzajúcej sa na č.l. 38 a 38a trestného spisu.

Tak ako súd prvého stupňa, ani súd odvolací nemohol opomenúť, vyhodnotiť v prospech obžalovaného jednak konštatovanie znalca z odboru psychológia, klinická psychológia dospelých, N.. S. P., ktorý vypracoval znalecký posudok na poškodenú, kde na otázku č. 2 odpovedal, že u poškodenej nemožno vylúčiť ovplyvňovanie inou osobou alebo okolnosťami, súvisiacimi s blížiacim sa návratom jej manžela z výkonu trestu odňatia slobody v snahe vysvetliť jej spolužitie s obžalovaným, ako aj udalosti súvisiacimi s vyhľadávaním obžalovaného zo strany poškodenej po skutku, ktorý sa stal dňa 26.07.2008, kedy údajne zo strachu pred ním mala vyskočiť z okna jej bytu. Výpovede svedkov S. J., O. V., E. J., T. V., nakoniec aj

A. V. jasne dokazujú, že poškodená sa obžalovaného ani za takých okolností, ako je vyskočenie z okna, nachádzajúceho sa vo výške 8 metrov, s následným ťažkým zranením nebála, resp. nemala z neho strach, práve naopak, jeho prítomnosť vyhľadávala, čo emotívne aj demonštrovala (prosila uvedené osoby o odvezenie do miesta jeho pobytu, pričom podľa ich tvrdenia mala pred nimi plakať a tvrdiť, že obžalovaného ľúbi a podobne).

Aj keď išlo o tvrdenie svedkov, ktorí sú v určitom rodinnom vzťahu k obžalovanému, na čo poukázal okresný prokurátor vo svojom odvolaní, odvolací súd poznamenáva, že na ich obsah, resp. tvrdenie sa obžalovaný odvolával ešte v čase, keď sudca pre prípravné konanie rozhodoval o návrhu prokurátora na jeho vzatie do väzby, a preto ich ovplyvnenie v akomkoľvek smere sa javí byť ako nepravdepodobné.

V súhrne možno teda konštatovať, že v danej trestnej veci existujú dve skupiny dôkazov, jednak tie, na ktoré sa odvoláva okresný prokurátor vo svojom odvolaní a ktoré u obžalovaného vinu potvrdzujú a na strane druhej tie, ktoré konanie obžalovaného spochybňujú a ktoré súd prvého stupňa vyhodnotil ako také, ktoré rozhodnou mierou prispeli k prijatiu záveru o tom, že sa nestali skutky, pre ktoré bola voči obžalovanému podaná obžaloba.

Po vyhodnotení vieryhodnosti a dôkaznej sily oboch skupín dôkazov, prvostupňový súd správne prijal záver, že nebolo možné uznať vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby, keďže vo veci existujú dôkazy, ktoré jeho vinu výrazne spochybňujú, resp. priam až vylučujú. Za danej dôkaznej situácie nie je totiž možné bez akýchkoľvek pochybností skonštatovať, že by sa bol obžalovaný dopustil takého protiprávneho konania, ako je to uvedené v obžalobe okresného prokurátora.

Odvolací súd poznamenáva, že kvalita skutkových zistení, na základe ktorých by bolo možné obžalovaného uznať vinným z akéhokoľvek protiprávneho konania, popísaného v obžalobe, v danom prípade bola nepresvedčivá, resp. pochybná.

Vo všeobecnosti súd nemôže vyvodzovať náležité zistenie skutkového stavu veci z domnienok a z hypotéz, pokiaľ pripadá do úvahy aj iný priebeh skutkového deja. V prípade, ak ostanú po vykonaní všetkých dosiahnutých dôkazov v akomkoľvek smere pochybnosti o vine obžalovaného a tieto pochybnosti sa týkajú skutkových zistení - ako v tomto prípade, musí sa rozhodnúť v prospech obžalovaného. Zásada prezumpcie neviny sa musí prejaviť v rozhodnutí v tom zmysle, že sa uplatní zásada ,,in dubio pro reo“.

Odvolaciemu súdu nedá nepoznamenať, že už orgány činné v trestnom konaní v danej trestnej veci nedisponovali takými kvalitnými a presvedčivými dôkazmi, ktoré by z protiprávneho konania obžalovaného jednoznačne usvedčovali, čoho dôkazom je aj vymedzenie protiprávneho konania obžalovaného v skutkovej vete obžaloby, kde sú použité spojenia ako ,,od presne nezisteného dňa“, ,,v presne nezistených dňoch“ a pod., čo je možné akceptovať len v takom prípade, ak presvedčivosť ďalších dôkazov nijakým spôsobom neumožňuje prijať iný záver. V danom prípade o takú situáciu nejde, čo je naznačené či už v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa alebo vo vyššie uvedenej argumentácii.

Na základe týchto skutočností potom odvolací súd poznamenáva, že postup prvostupňového súdu, keď vykonané dôkazy postupom podľa vyhodnotil v prospech obžalovaného a tohto spod obžaloby pre vyššie uvedené skutky oslobodil, bol správny, pretože nebolo dokázané, že sa skutky stali ( ).

Správny bol aj výrok súdu, ktorým podľa poškodenú K. V. odkázal s nárokom na náhrady škody na občianske súdne konanie, ani v tomto smere nebol dôvod pre jeho zmenu.

Záverom odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvostupňovému, že ak súd obžalovaného spod obžaloby podľa - f) oslobodí, je povinný dôvod oslobodenia uviesť vo výroku rozsudku, čo v danom prípade bolo opomenuté.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom odvolací súd odvolanie okresného prokurátora podľa ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.