Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/192/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti T. T. nar. XX.X.XXXX a G. nar. XX.X.XXXX bývajúce s matkou zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov T.. U. Č.W. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v W. na O. U. č. XX zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a T.. T. T. nar. X.X.XXXX bývajúceho v W. na O.U. ul. č. XX zastúpeného JUDr. Katarínou Habiňákovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 13.3.2012 č.k. -221 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok vo výroku o zvýšení výživného tak, že zvyšuje výživné naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie z 12.1.2009 č.k. -36 od otca pre mal. T. zo 66 Eur na 300 Eur mesačne od 9.6.2010 a pre mal. G. zo 66 Eur na 200 Eur mesačne od 9.6.2010, ktoré je povinný prispievať matke do 1. dňa v mesiaci vopred.

Z r u š u j e vo výroku o dlžnom výživnom a v r a c i a vec v tomto rozsahu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie z 12.1.2009 č.k. -36 od otca pre mal. T. zo 66 Eur na 160 Eur mesačne od 1.6.2010 a pre mal. G. zo 66 Eur na 140 Eur mesačne od 1.6.2010, ktoré je povinný prispievať matke do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné 2.910,60 Eur za obdobie od 1.6.2010 do 29.2.2012 povolil otcovi splácať s bežným výživným v mesačných splátkach po 60 € pod stratou výhody splátok a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Rozhodol tak na základe návrhu matky z 9.6.2010, ktorým sa domáhala, aby súd zvýšil výživné od otca pre mal. T. na 300 Eur a pre mal. G. na 200 Eur mesačne, pretože od prechádzajúcej úpravy výživného došlo k zvýšeniu ich odôvodnených potrieb a k zlepšeniu pomerov otca. Z vykonaného dokazovania zistil, že výživné od otca pre mal. deti bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Košice

- okolie z 12.1.2009 č.k. -36 na 66 Eur pre každé z nich. V čase tejto úpravy výživného otec poberal dávky v nezamestnanosti v rozsahu 899,29 Eur a matka pracovala s čistým priemerným mesačným príjmom 1.177,29 Eur. Z výpovede matky zistil, že v auguste 2009 predali s otcom dom, za ktorý dostala 3.500.000,- Sk a otec 4.500.000,- Sk. Za tieto prostriedky si kúpila 3 izbový byt, v ktorom žije s mal. deťmi. Za jeho užívanie platí 180 Eur mesačne a vozí sa na svojom 10 ročnom aute. Maloleté deti sa stravujú v škole za 50 Eur mesačne, doma za 300 Eur mesačne, pripájajú sa na internet za 25 Eur mesačne a užívajú lieky za 10 Eur mesačne. Platí im životné poistenie a sporí im po 39 Eur

mesačne. Maloletému G. platí za družinu 8,50 Eur mesačne a mal. T. za telefón 10 Eur mesačne. Na začiatku každého školského roka uhrádza každému z nich výdavky po 200 Eur, dva krát do roka im kupuje ortopedické vložky po 20 Eur, mal. G. platí za pohybový krúžok 40 Eur ročne. Za lyžiarsky výcvik mal. T. zaplatila 200 Eur a kúpila mu na neho oblečenie za 500 Eur. Potreboval strojček na zuby za 150 Eur a predpokladá aj ďalšie výdavky na okuliare. Kúpila im reproduktory za 300 Eur, permanentky na hokej a bola s nimi na dovolenke za 2.800 Eur. Otec chodí s mal. deťmi každý týždeň v zime hrať hokej a kúpil im na to zodpovedajúcu výstroj. Maloletý T. dostal od starého otca na Vianoce lyže a mal. G. kúpili vetrovku. Počas letných prázdnin boli s otcom v Maďarsku. Z potvrdenia spoločnosti Proker s.r.o. zistil, že matka u nich pracovala s čistým priemerným mesačným príjmom 1.445 Eur. Z výpovede otca zistil, že býva sám v rodinnom dome, za užívanie ktorého platí 250 Eur mesačne. Svoj predchádzajúci pracovný pomer ukončil dohodou 30.4.2008 na základe odporúčania svojho lekára, pretože má dlhodobé cievne problémy a problémy s chrbticou, ktoré mu už ďalej neumožňovali vykonávať prácu managera v Bratislave. Rozhodol sa zamestnať v odbore, ktorý vyštudoval ale pretože nemal potrebnú prax v odbore stomatológie, zamestnal sa najprv u svojho otca v spoločnosti Emil Prešov s.r.o. ako EEG laborant s príjmom 300 Eur mesačne. Od januára 2011 pracoval ako stomatológ v spoločnosti Borgi Dent s.r.o. s príjmom 300 Eur mesačne a od 1.7.2011 v spoločnosti IBF dent so sídlom vo Vranove nad Topľou s mesačným príjmom 100 Eur. Zamestnal sa tam na dohodu, pretože na trvalý pracovný pomer nemal potrebnú 3 ročnú prax. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni zistil, že otec bol zamestnancom spoločnosti Novo Nordisc a.s. od 1.2.1997 do 31.3.2007 a od 1.4.2007 do 30.4. 2008, v spoločnosti Emil Prešov s.r.o. od 1.5.2009 a v spoločnosti Borgi Dent s.r.o. od 4.1.2011. Z oznámenia spoločnosti Novo Nordisc Slovakia s.r.o. zistil, že s otcom bol skončený pracovný pomer dohodou podľa bez uvedenia dôvodu. Z pracovnej zmluvy s touto spoločnosťou zistil, že otec u nich pracoval na dobu neurčitú ako Field Sales Manager, DIA. Z potvrdenia tejto spoločnosti zistil, že otec u nich pracoval od januára do apríla 2008 s čistým priemerným mesačným príjmom 2.622,85 Eur. Z potvrdenia o príjme závislej činnosti zamestnávateľa Emil Prešov s.r.o. zistil, že otec u nich od októbra 2009 do septembra 2010 dosiahol čistý priemerný mesačný príjem 274,98 Eur. Z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2010 zistil, že otec dosiahol základ dane 3.927,20 Eur. Z daňového priznania spoločnosti Emil Prešov s.r.o. zistil, že v roku 2009 vykázala základ dane 6.972 Eur a v roku 2010 stratu 5.906,41 Eur. Zo zmluvy uzavretej medzi otcom a touto spoločnosťou zistil, že otec bol u nich zamestnaný ako EEG laborant od 27.4.2009 s príjmom 300 Eur mesačne. Z potvrdenia daňového úradu Brezno zistil, že spoločnosť Bluemystery s.r.o. dosiahla v roku 2009 stratu 1.155,45 Eur a v roku 2010 stratu 885,18 Eur. Z oznámenia tejto spoločnosti zistil, že otec je u nich konateľom bez zmluvy, nemá z tejto funkcie príjem, pretože spoločnosť nevykazuje výnosy. Z oznámenia Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, krajského dopravného inšpektorátu zistil, že otec je vlastníkom motorového vozidla zn. Volvo C70, druh AE Cabriolet s dátumom stavu od 14.5.2008. Z oznámenia Geodetického a kartografického ústavu v Bratislave zistil, že otec na Slovensku nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Z potvrdenia spoločnosti Borgi Dent s.r.o. Košice zistil, že otec u nich pracoval od januára do júna 2011 s čistým priemerným mesačným príjmom 243 Eur. Z potvrdenia spoločnosti IBF Dent s.r.o. Vranov nad Topľou zistil, že otec u nich pracoval od júla do októbra 2011 s čistým mesačným príjmom 81 Eur. Z výpisu z obchodného registra zistil, že otec je od 1.12.2011 konateľom spoločnosti PLUS DENTA s.r.o. so sídlom v W. na O. ul. č. XX (miesto bydliska otca - pozn. odvolacieho súdu). Z pracovnej zmluvy otca s touto spoločnosťou zistil, že je uzavretá na dobu neurčitú s dohodnutou minimálnou mzdou. Zo mzdového listu zistil, že otec zarobil v decembri 2011 v tejto spoločnosti 275,70 Eur. Z potvrdenia ambulancie cievnej chirurgie T.. B. O. zistil, že stav cievneho systému nedovoľuje otcovi sedavé a stresové zamestnanie a bol mu odporúčaný striedavý režim krátkodobého sedenia a státia bez stresového režimu. Z výpisu z obchodného registra zistil, že matka je od 2.12.2011 konateľkou spoločnosti Sachmet s.r.o.. Z matkou predloženého prehľadu webových stránok zistil, že na trhu hľadali lekára vo vybraných nemocniciach s ročným príjmom viac ako 40.000 Eur a lekára s platom absolventa v Myjave s príjmom 690 Eur mesačne. Z prehľadu platov na Slovensku podľa monitoringu zistil, že stomatológ zarobí v priemere 1.110 Eur, farmaceutický reprezentant 1.030 Eur a medicínsky reprezentant 1.200 Eur. Z otcom predložených pokladničných dokladov a faktúr zistil, že od 1.6.2010 do 11.8.2011 vynaložil na potreby mal. detí 4.083,28 Eur, a to 1.6.2010 kúpil hernú konzolu za 126 Eur, 6.8.2010 kúpil permanentku na základnú časť hokejovej extraligy za 310 Eur, ďalšiu kúpil 20.9.2010 za 50 Eur, 8.10.2010 kúpil korčule za 54,99 Eur, 22.10.2010 kúpil dve letenky do Prahy za 590 Eur, 6.11.2010 kúpil pohybovú hru NERF za 47,49 Eur, 14.10.2010 a 15.12.2010 kúpil hokejovú výstroj za 125 Eur, 15.12.2010 kúpil ako vianočné darčeky Lego za 100,41 Eur, 21.12.2010 kúpil tričko za 25,80 Eur, 11.3.2011 kúpil lístky na koncert Kabát za 34 Eur, 2.4.2011 kúpil topánky za 51,58 Eur, v ten istý deň aj PC hry za 78,96 Eur, 14.4.2011 trampolínu za 209 Eur, 29.4.2011 kúpil vstupenky na 4 zápasy MS v hokeji za 440 Eur, 19.5.2011 kúpil letnú

dovolenku do Chorvátska za 946,10 Eur, 25.6.2011 bundy za 45,73 Eur, v ten istý deň aj topánky za 39,90 Eur a lego za 75,03 Eur, 4.7.2011 dioptrické okuliare za 279 Eur, 7.7.2011 kúpil bedmintonové rakety za 42,35 Eur, 8.8.2011 kúpil 3D plagát za 21,99 Eur, 11.8.2011 oblečenie za 40,95 Eur, 18.8.2011 permanentku na základnú hokejovú časť za 310 Eur a na bedminton za 39 Eur. Okrem toho tvrdil, že v auguste 2010 navštívil s deťmi ZOO Nyiregyhaza za 85 Eur, v novembri 2010 si prenajal ľadovú plochu v Trebišove na pol roka za 320 Eur, cestoval preto do Trebišova každú sobotu za 320 Eur, v decembri 2010 kúpil slávnostné oblečenie do Prahy za 99 Eur a zaplatil im ubytovanie za 50 Eur, kúpil im tam bundy za 160 Eur, v januári a februári 2011 s nimi išiel lyžovať na Jahodnú za 66 Eur, vo februári 2011 kúpil lístky na play off hokejovej extraligy za 160 Eur, v júni 2011 kúpil bezdrôtovú myšku za 20 Eur, v júli 2011 im doniesol tričká z Florencie za 80 Eur a bol s nimi na Šírave za 198 Eur, v auguste 2011 s nimi bol na dovolenke v Chorvátsku za 300 Eur a na každé narodeniny a meniny im prispel 250 Eur. Z potvrdenia Lekárskej fakulty UPJŠ zistil, že otec je u nich zaradený do špecializovaného štúdia v špecializovanom odbore stomatológia dňom 20.12.2010. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 62, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1,3 Zák. o rodine a skonštatoval, že od poslednej úpravy výživného došlo u mal. detí aj u otca k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného, pretože mal. deti vyrástli a otec vykonávaním praxe nadobudol schopnosť potencionálne zarábať aspoň 1.110 Eur. Uviedol, že lekárske potvrdenie, ktoré otec predložil nepotvrdzuje, že nemohol ďalej vykonávať prácu pre spoločnosť Novo Nordisc Slovakia, kde zarábal 2.622,85 mesačne a prihliadol na to, že otec býva v rodinnom dome, vlastní nadštandardné osobné motorové vozidlo, a z predaja domu obdržal 149.370 Eur, ktoré neinvestoval ďalej. Pri rozhodovaní o zvýšení výživného zohľadnil aj príjmové a majetkové pomery matky a skutočnosť, že otec bol schopný zabezpečiť od 1.6.2010 potreby mal. detí až v rozsahu 5.900 Eur. Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho zvýšením od 1.6.2010 do 29.2.2012 vyčíslil na obe mal. deti na 2.910,60 Eur ako rozdiel medzi zvýšeným výživným a výživným, ktoré otec doposiaľ prispieval po odpočítaní výdavkov, ktoré mali charakter výživného, a to korčule, hokejová výstroj, topánky, bundy, okuliare, oblečenie a povolil ho otcovi splácať s bežným výživným v mesačných splátkach po 60 Eur pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že zamietne návrh na zvýšenie výživného alebo aby ho zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vyjadril presvedčenie, že súd prvého stupňa pochybil, ak nevyčíslil dlh na výživnom pre každé dieťa samostatne ale súhrnne pre obe deti. Namietal, že súd prvého stupňa vychádzal z potencionality jeho príjmov, aj keď na použitie tejto zásady neboli v jeho prípade splnené podmienky. V tejto súvislosti poukázal na to, že súd prvého stupňa už v predchádzajúcom rozhodnutí právoplatne uznal, že zo zdravotných dôvodov dôvodne nepracuje pre spoločnosť Novo Nordisk Slovakia a zdôraznil, že sa rozhodol stať stomatológom práve preto, aby mohol v budúcnosti zarábať lepšie a podľa toho aj prispievať na výživu mal. detí. Konštatoval, že na to potreboval 3 ročnú prax, ktorá nie je platená dobre, a že si len zháňa novú klientelu pre ambulanciu. Uviedol, že za tejto situácie je pochopiteľné, že nemôže dosahovať príjem, aký priemerne dosahujú zabehnutí stomatológovia a navyše poukázal na to, že výška jeho príjmov bude závisieť od platieb zdravotných poisťovní, ktoré meškajú aj niekoľko mesiacov. Nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že neinvestoval peniaze z predaja domu do novej nehnuteľnosti a poznamenal, že sa stal len 1/3 podielovým spoluvlastníkom domu, v ktorom býva. Zvyšné 2/3 financovala jeho matka, pretože na vyplatenie celej kúpnej ceny nemal dostatok prostriedkov a chcel mal. deťom zachovať štandard, na ktorý sú zvyknuté. Uviedol, že jeho matka má veľmi dobrý vzťah s mal. deťmi a finančne mu pomáha s uspokojovaním ich potrieb nad rámec určenej vyživovacej povinnosti. Prezentoval názor, že aj matka sa v priebehu konania vzdala výhodnejšieho príjmu a začala podnikať v oblasti svojej profesie, kde dosahuje nižší príjem. Namietal, že súd prvého stupňa nerozhodol o celom predmete konania, ak nezamietol návrh matky v prevyšujúcej časti. Konajúcemu súdu vytýkal, že pri rozhodovaní nezohľadnil jeho osobnú starostlivosť o mal. deti, počas ktorej im zabezpečuje všetky potreby. Spochybnil výšku ceny za dovolenku, keď on dokázal jednu absolvovať za 500 Eur na jednu osobu. Namietal cenu okuliarov, pretože predložil doklad o tom, že okuliare im kúpil on. Uviedol, že mal. deti nenosia ortopedické vložky a spochybnil aj výšku ceny reproduktorov. Poukázal na to, že jeho auto má 5 rokov, a že aj matka je vlastníčkou auta obdobnej hodnoty. Poznamenal, že má so zamestnávateľom uzavretú dohodu, podľa ktorej sa bude podieľať 20 % na zisku a tento podiel sa bude zvyšovať po zvýšení a rozbehnutí praxe.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie aj matka s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil a zvýšil výživné od otca pre mal. T. na 300 Eur mesačne a pre mal. G. na 200 Eur mesačne, pretože to odôvodňujú ich zvýšené potreby a aj príjem otca. Vyjadrila presvedčenie, že otec sa vzdal výhodnejšieho zamestnania bez ospravedlniteľného dôvodu. V tejto súvislosti poukázala na to, že práca stomatológa je náročnejšia na chrbticu a cievny systém ako práca medicínskeho reprezentanta, ktorú predtým vykonával. Uviedla, že otec nepreukázal, že spotreboval 149.370 Eur za predaj domu. Prezentovala názor, že z týchto prostriedkov je schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v ňou navrhovanom rozsahu. Nestotožnila sa s konštatovaním otca, že si zavinene znížila príjem a poznamenala, že musela zmeniť zamestnanie, nakoľko to pôvodné už časovo nezvládala. Namietala, že súd prvého stupňa povolil otcovi splácať dlh na výživnom v splátkach, aj keď bolo preukázané, že disponuje prostriedkami, aby zaplatil dlh naraz.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca okrem skutočností, na ktoré poukazovala vo svojom odvolaní uviedla, že svoje zamestnanie zmenila preto, že bolo časovo náročné a nestíhala sa venovať výchove mal. detí. Vyjadrila presvedčenie, že súd prvého stupňa rozhodol správne, ak v prevyšujúcej časti nezamietol jej návrh na zvýšenie výživného, pretože v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých takýto výrok nie je potrebný. Konštatovala, že konajúci súd sa v odôvodnení dostatočne vysporiadal s tým, akým spôsobom vyčíslil dlh na výživnom. Uviedla, že nie je možné prihliadať na výdavky otca na bývanie, pretože sú takmer zhodné s jeho príjmom a pokiaľ na nich otec nemal prostriedky, mal si usporiadať svoje pomery tak, aby neohrozoval svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom. Prezentovala názor, že zvýšenie výživného odôvodňujú najmä majetkové pomery otca.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniam matky a otca nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie matky je opodstatnené, preto podľa napadnutý rozsudok zmenil.

Podľa súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (), ani na jeho zrušenie ().

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Zmenou pomerov v zmysle tohto zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Preto v konaní o zvýšenie výživného je potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutia o výživnom s pomermi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých okrem iného vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Zo zásady úmernosti životnej úrovne dieťaťa a jeho rodičov vyplýva aj to, že výživné môže byť určené v zodpovedajúcej miere aj na zvýšené potreby dieťaťa, vyplývajúce z tejto úmernosti a to pre súčasnú dobu, ako aj pre budúcnosť. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodiča predstavuje vyšší životný štandard, možno

spravodlivo očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení nepochybne tiež vyplýva, že okrem odôvodnených potrieb oprávnenej osoby sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov. Pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči mal. dieťaťu je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a takzvanú potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam.

Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne rozhodol, ak zvýšil výživné od otca pre mal. T. len na 160 Eur a pre mal. G. len na 140 Eur mesačne, aj keď mu pomery zjavne umožňovali a umožňujú prispievať na ich výživu v matkou požadovanom rozsahu, preto podľa zmenil rozsudok tak, že zvýšil výživné od otca pre mal. T. na 300 Eur a pre mal. G. na 200 Eur mesačne. Odvolací súd dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k záveru, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov a výživné 300 Eur mesačne pre mal. T. a 200 Eur mesačne pre mal. G., je vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a z nich vyplývajúce zásady primeranejšie zvýšeným potrebám mal. detí a potencionálnym príjmovým a reálnym majetkovým pomerom otca, ktorý obdržal za predaj domu 149.370 Eur. Odvolací súd pri formulovaní tohto záveru vychádzal najmä zo životnej úrovne a majetkových pomerov otca, ktoré mu napriek deklarovanému minimálnemu príjmu umožňovali prispievať mal. deťom v rozhodnom období na rôzne potreby nad rámec vyživovacej povinnosti až 5.900 Eur, čo po prepočítaní na 14 mesiacov, za ktoré plnil, činí až 421,52 Eur mesačne. Aj keby odvolací súd uznal tvrdenie otca, že mu s týmito plneniami pomáhali a pomáhajú rodičia, príjem otca z predaja domu 149.370 Eur bol dostatočný na to, aby si pre seba a mal. deti zabezpečil 3 izbový byt, ceny ktorého sa pohybujú okolo polovice z obdržanej čiastky a zo zvyšku si udržiaval takú životnú úroveň, akú mal v čase, keď pracoval v spoločnosti Novo Nordisc Slovakia s.r.o. dovtedy, kým sa mu podarí vybudovať si v stomatologickej ambulancii stálu klientelu a porovnateľný príjem. Odvolací súd neuveril tvrdeniu otca, že tieto prostriedky použil na kúpu 1/3 rodinného domu, pretože z oznámenia Geodetického a kartografického ústavu v Bratislave vyplýva, že otca neevidujú ako vlastníka, ani ako spoluvlastníka nehnuteľnosti. Odvolací súd nemohol toto tvrdenie zohľadniť aj preto, že podľa druhej vety Zák. o rodine súd neprihliada na neprimerané majetkové riziká a neuvážené investície povinného, ktorými zhoršuje svoje pomery v neprospech mal. detí. Odvolací súd poznamenáva, že podľa tohto zákonného ustanovenia nie je možné akceptovať stav, keď otec údajne investuje všetky svoje prostriedky do spoluvlastníckeho podielu na nadštandardnom rodinnom dome, ktorý oficiálne nevlastní, a ktorý je zjavne nad jeho deklarované príjmové pomery. Nie zanedbateľným je aj zistenie, že otec je aj za svojej zlej finančnej situácie, keď mu jeho príjem takmer nestačí ani na poplatky súvisiace s užívaním domu, stále vlastníkom nadštandardného motorového vozidla zn. Volvo C70, druh AE Cabriolet. Odvolací súd je na základe takto konštatovaných skutkových okolností toho presvedčenia, že životná úroveň otca neklesla oproti stavu, keď dosahoval čistý priemerný mesačný príjem 2.622,85 Eur, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil mal. deťom formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Pokiaľ otec spochybňoval odôvodnenosť vyšších výdavkov matky na niektoré z potrieb mal. detí, odvolací súd poukazuje na vyššie prezentovanú zásadu vyplývajúcu z Zák. o rodine, podľa ktorej mal. deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča, a ak je tá vysoká a umožňuje uspokojovanie nadštandardných potrieb, také isté právo majú aj jeho deti, ktoré nie sú schopné samé sa živiť. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní otca nezohľadnil pokles príjmov matky, pretože ak by tak spravil, zvýšil by výživné ešte vo vyššom rozsahu prihliadajúc na to, že matka by zo svojho príjmu nevedela dopĺňať zdroj výživy mal. detí v rozsahu zodpovedajúcom životnej úrovni, akú majú u otca. Skutočnosť, že matka vlastní auto v porovnateľnej hodnote ako otec, nebola za tejto skutkovej situácie bezprostredne relevantná. Pokiaľ otec namietal, že súd prvého stupňa nerozhodol o celom predmete konania, ak nezamietol návrh matky v prevyšujúcej časti, odvolací súd uvádza, že z dikcie a vyplýva, že súd nie je vo veciach starostlivosti o maloletých viazaný návrhom, preto nie

je potrebné, aby v rozhodnutí vyčerpal celý predmet konania a v prevyšujúcej časti, v ktorej nevyhovel návrhu na zvýšenie výživného v určitom rozsahu, tento zamietol.

Odvolací súd odlišne ako súd prvého stupňa určil počiatok vyživovacej povinnosti otca, pretože na priznanie výživného od prvého dňa mesiaca, v ktorom bol návrh doručený na súd, nebol v predmetnom prípade zákonný podklad. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, z čoho nepochybne vyplýva, že ak dôjde návrh súdu v priebehu mesiaca a ku dňu jeho podania sú splnené podmienky na priznanie výživného, za tento mesiac súd prizná alikvotnú sumu určeného mesačného výživného. Za minulý čas, hoci len jeden deň pred začatím konania však možno výživné priznať len výnimočne, najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, a to len pre maloleté dieťa ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V preskúmanom prípade odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa opodstatňujúce spätné priznanie zvýšeného výživného, preto určil počiatok vyživovacej povinnosti otca voči mal. deťom odo dňa podania návrhu, t.j. od 9.6.2010.

Pokiaľ ide o splatnosť výživného, odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa zaviazal otca prispievať na výživu mal. detí už od 1. dňa v mesiaci, aby mala matka už čase vzniku výdavkov, t.j. napríklad v 2. deň v mesiaci k dispozícii prostriedky na ich úhradu. Podľa takto upravenej splatnosti otec po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu napríklad vo februári 2013 zaplatí výživné za celý nasledujúci kalendárny mesiac marec 2013 do 1. 3.2013, výživné za apríl 2013 do 1.4.2013 atď.

Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil rozsudok o zvýšení výživného od otca pre mal. deti, bolo potrebné určiť aj dlh na výživnom, ktorý však odvolací súd nemohol nepochybným spôsobom vyčísliť, pretože z vykonaného dokazovania nebolo možné zistiť, ako si otec po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa plní svoju vyživovaciu povinnosť. Navyše, otec správne namietal, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, ak určil dlh na výživnom pre obe mal. deti naraz a nie osobitne tak, aby z výroku a jeho odôvodnenia bolo spätne zistiteľné, koľko dĺži mal. T. a mal. G. za situácie, keď odlišne zvýšil rozsah výživného. Z uvedených dôvodov, odvolací súd musel podľa a zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o dlhu na výživnom, nakoľko rozhodnutím na hypotetickom, prípadne úplne novom skutkovom základe by porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania a odňal by účastníkom možnosť konať pred súdom. Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci bude dôsledne zistiť, ako si otec (prípadne jeho rodičia) plnil a plní svoju vyživovaciu povinnosť jednotlivo voči mal. deťom a v závislosti od zistených skutočností znova rozhodnúť o dlhu na výživnom za celé obdobie, o spôsobe jeho zaplatenia a rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade s tak, aby bolo presvedčivé a spätne preskúmateľné.

O trovách konania odvolací súd podľa nerozhodoval, pretože si právo na ich náhradu nikto neuplatnil ( ).

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.