Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-9-2013.pdf
PDF · 88.65 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/9/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky S. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, J. J., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, proti odporcovi C. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, právne zastúpeného JUDr. Mgr. Ivanou Švarcovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Banská Bystrica, Horná 41, P. O. BOX 239, o zaplatenie 479,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/26/2012-116 zo dňa 24. 10. 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 210 Eur, z r u š u j e a konanie vo veci v tejto časti z a s t a v u j e .
Rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke 9 %-ný úrok z omeškania ročne počítaný zo sumy 200 Eur od 31. 12. 2010 do zaplatenia a 9 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 10 Eur od 01. 01. 2011 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v tomto rozsahu v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd vo veci samej sčasti vyhovel návrhu navrhovateľky a zaviazal odporcu zaplatiť jej 210 Eur spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 200 Eur od 31. 12. 2010 do zaplatenia a 9 %-ný úrok z omeškania ročne počítaný zo sumy 10 Eur od 01. 01. 2011 do zaplatenia. Vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/105/2010-31 zo dňa 21. 09. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02. 11. 2010, bolo manželstvo účastníkov rozvedené a odporca bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého syna z manželstva výživným vo výške 200 Eur mesačne od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Notárskou zápisnicou zo dňa 19. 11. 2010 sa odporca zaviazal prispievať na primeranú výživu svojej bývalej manželky sumou 330 Eur mesačne so splatnosťou v posledný deň príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom november 2010, končiac mesiacom september 2011, bezhotovostným prevodom na jej účet, vedený v D. D., a. s., pobočka J. J., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX. Dňa 19. 11. 2010 účastníci uzatvorili aj dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, podľa ktorej pasíva - spoločný dlh bývalých manželov voči E., a. s. J. z úveru č. XXX/XX/XXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 19. 02. 2008 preberie v plnom rozsahu odporca a splatí všetky splátky úveru až do jeho úplného zaplatenia. V dohode boli vyporiadané aj finančné prostriedky, ktoré účastníci vložili zo svojho výlučného vlastníctva do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom súdneho konania boli aj detské prídavky na spoločné maloleté dieťa účastníkov, ktoré poberal odporca v čase, keď pracoval v zahraničí, vo výške 270 Eur. Ku dňu 30.09.2010 mu zanikol nárok na vyplácanie prídavku na dieťa, preplatok preto musel vrátiť. Odporca dňa 08. 12. 2010 poukázal navrhovateľke platbu vo výške 800 Eur na č. ú. XXXXXXXXXX vedený vo E., a. s., ktorou mienil uhradiť výživné na dieťa, príspevok na bývalú manželku a rodinné prídavky. Okresný súd zistil, že uvedenú platbu banka zúčtovala tak, že odpočítala platby spojené s úverom vo výške 65 Eur, 121,30 Eur a 293,53 Eur, celkom spolu
479,83 Eur. Navrhovateľke tak zostalo zo sumy 800 Eur 320 Eur, ktoré použila pre potrebu seba a detí a sumu 479,83 Eur potom žiadala priznať súdnou cestou od odporcu. Okresný súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 210 Eur s príslušenstvom, pretože tento mal povinnosť voči navrhovateľke zaplatiť jej príspevok na rozvedeného manžela vo výške 330 Eur na účet vedený v D. D. a tiež mu vznikla na základe rozsudku o rozvode povinnosť prispieť na výživu maloletého dieťaťa sumou 200 Eur. I keď odporca poukázal navrhovateľke sumu 800 Eur, poukázal ju na nesprávny účet vedený vo E. Z., a. s. (ďalej len „E.“), ktorá si odpísala z účtu splátky úveru celkom vo výške 479,83 Eur. Keďže odporca sa zaviazal zaplatiť banke celý zostatok úveru (na účet E., a.s.), a tiež platiť výživné a príspevok na rozvedeného manžela (k rukám matky a na účet D. D., a.s.) a neplnil na dohodnuté miesto, nesplnil si svoju povinnosť voči navrhovateľke a maloletému dieťaťu. M. nárok navrhovateľky predstavuje rozdiel medzi sumou XXX R. (príspevok na rozvedeného manžela vo výške XXX R. a výživné na maloleté dieťa vo výške XXX R.) a sumou vyplatenou bankou (E., a.s.) vo výške 320 Eur, teda suma 210 Eur [(200 + 330) - 320 = 210], ktorú súd uložil odporcovi vyplatiť navrhovateľke. Súčasne súd zaviazal odporcu aj k zaplateniu úroku z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), pretože tento sa dostal do omeškania so zaplatením výživného na maloleté dieťa za mesiac december 2010 dňa 16. 12. 2010 (výživné na dieťa je splatné do 15-teho dňa v mesiaci) a so zaplatením príspevku na rozvedenú manželku sa do omeškania dostal dňa 01. 01. 2011 (splatnosť v posledný deň príslušného mesiaca). V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol z dôvodu, že navrhovateľka si uplatnila nárok z titulu neuhradenia rodinných prídavkov vo výške 270 Eur, ale v konaní bolo preukázané, že predmetný nárok (na prídavok na dieťa) ku dňu 30. 09. 2010 účastníkom zanikol. Súd tiež navrhovateľke nepriznal nárok na úrok z omeškania zo sumy 10 Eur za deň 31. 12. 2010, pretože príspevok na rozvedeného manžela bol splatný v posledný deň príslušného mesiaca, teda odporca sa dostal do omeškania až po uplynutí tohto dňa, t.j. 01.01.2011. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) tak, že nepriznal účastníkom náhradu trov konania, pretože navrhovateľka mala úspech len čiastočný.
Proti výroku o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľke 210 Eur s príslušenstvom v zákonnej lehote podal odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zamietol návrh navrhovateľky ako nedôvodný, alternatívne, aby vec po zrušení vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Poukázal na to, že súd nedostatočne vyhodnotil vážny zdravotný stav odporcu; okrem toho, za trvania manželstva ako aj v čase svojho pracovného pôsobenia v zahraničí odporca posielal zarobené finančné prostriedky na bankový účet navrhovateľky a tak to bolo aj v čase po rozvode s ňou. Pri rozvode sa s navrhovateľkou dohodol, že jej aj ich spoločnému synovi bude naďalej poskytovať maximálny možný životný štandard, avšak vzhľadom na jeho zdravotné komplikácie musel prácu výkonovo obmedziť, v dôsledku čoho klesli aj jeho príjmy. Navrhovateľka tiež zamlčala, že v rámci dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v novembri 2010 prevzal odporca pasíva navrhovateľky, ktoré vniesla do manželstva vo výške 4.068,50 Eur a znášal ich výlučne zo svojho vlastníctva. Taktiež zamlčala dohodu, že v mesiaci december 2010 zaplatí poslednú splátku úveru ona, preto sa nestotožnil so záverom súdu, že nedoplatok na úvere si zavinil sám. Ním zaslané finančné prostriedky boli určené aj na splnenie jeho vyživovacej povinnosti jednak voči navrhovateľke aj voči dieťaťu, a ak tieto boli použité inak, bolo to mimo jeho vôle, pretože peniaze posielal pravidelne pri každej výplate na slovenský bankový účet v dostatočnom množstve. Pokiaľ došlo k prečerpaniu finančného limitu na bankovom účte v mesiaci december 2010, zavinila to navrhovateľka, ktorá po celú dobu existencie bankového účtu týmto disponovala. Odporca konal v dobrej viere s tým, že navrhovateľka z finančných prostriedkov uhradí aj jeho záväzky v Slovenskej republike.
Navrhovateľka sa napriek doručeniu odvolania dňa 21. 11. 2012 k nemu nijako nevyjadrila.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 210 Eur, podľa § 221 ods. 1 písm. d/ O. s. p. zrušil a za použitia § 221 ods. 2 O. s. p. konanie zastavil; v časti výroku, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke 9 %-ný úrok z omeškania ročne počítaný zo sumy 200 Eur od 31. 12. 2010 do zaplatenia a 9 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 10 Eur od 01. 01. 2011 do zaplatenia, ako aj vo výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:
V zmysle § 41 ods.1,2 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Podľa § 159 ods. 3 O. s. p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Občiansky súdny poriadok ukladá v § 103 O. s. p. súdu kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci z právoplatne rozhodnutej veci o rozvode manželstva a úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode - povinnosť platiť výživné vo výške 200 Eur vždy do 15. teho dňa v mesiaci od právoplatnosti rozhodnutia (Okresný súd Banská Bystrica č. k. 10C/105/2010-31 z 21. 09. 2010, právoplatný 02. 11. 2010 - č. l. 12 - 14 súdneho spisu), ako aj záväzok odporcu voči navrhovateľke, obsiahnutý v notárskej zápisnici N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo dňa 19. 11. 2010 o uznaní dlhu a súhlase s exekúciou, kde sa odporca zaviazal platiť príspevok na bývalú manželku mesačne vo výške 330 Eur na účet vedený v D. D., a. s., pobočka J. J. č. XXXXXXXXXX/XXXX (č. l. 6 - 8 súdneho spisu) so splatnosťou v posledný deň príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom november 2010, končiac mesiacom september 2011. Rozsudok aj notárska zápisnica sú v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Exekučného poriadku titulom pre výkon rozhodnutia, teda pre exekúciu. Pokiaľ si odporca neplnil svoju povinnosť, ku ktorej ho zaviazal súd, ale aj on sám v notárskej zápisnici, navrhovateľka mala možnosť domáhať sa plnenia v exekučnom konaní. Z vyššie uvedeného vyplýva, že o výživnom na maloleté dieťa a príspevku na rozvedeného manžela bolo právoplatne a vykonateľne rozhodnuté, a preto v zmysle § 159 ods. 3 O. s. p. vec nemožno prejednávať znova (prekážka veci rozhodnutej - res iudicatae). Toto ustanovenie je vyjadrením všeobecne platnej prekážky, ktorá vyjadruje zákaz konať vo veci a meritórne rozhodnúť, ak o určitej otázke už bolo vydané rozhodnutie (okrem zákonných výnimiek). Táto prekážka má za následok, že konanie v ktoromkoľvek štádiu konania musí byť zastavené. Prekážka veci rozhodnutej predstavuje takú podmienku konania, ktorú nemožno nijako odstrániť. Za takýchto okolností mal odvolací súd za to, že prvostupňový súd nesprávne konal, keď rozhodoval duplicitne o povinnosti odporcu zaplatiť výživné na maloleté dieťa a príspevok na rozvedeného manžela za mesiac december 2010, preto napadnutý výrok rozhodnutia, týkajúci sa vyššie uvedených skutočností musel zrušiť a konanie vo veci zastaviť.
Prvostupňový súd priznal v odvolaním napadnutom výroku rozsudku navrhovateľke okrem istiny aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom bližšie zdôvodnil len počiatok omeškania odporcu, nie však samotný základ tohto nároku. Otázku zásadného právneho významu, či v prípade dlžného výživného, resp. výživného vôbec podľa Zákona o rodine prichádza do úvahy uplatnenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, riešil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 26. 01. 2012 sp. zn. 5 Cdo 217/2010.
Dovolací súd v tomto rozhodnutí uviedol, že podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Ustanovenie § 517 citovaného zákona určuje, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení (ods. 1). Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ods. 2). Úroky z omeškania súvisia so záväzkovo právnymi vzťahmi, ktorých predmetom je peňažné plnenie.
Rodinné právo upravuje najmä práva a povinnosti osobnej povahy medzi manželmi, rodičmi, deťmi a ďalšími príbuznými. Úprava čisto majetkových vzťahov v tomto zákone absentuje. Vyživovacia povinnosť vzniká v rámci vyživovacieho vzťahu, ktorý existuje podľa zákona medzi určitými subjektmi rodinnoprávneho vzťahu; vyživovacie vzťahy sú svojou povahou vzťahmi majetkovými, ale závislosťou na osobne právnych vzťahoch v rodine sú vzťahmi rodinnoprávnymi. Nie sú zmluvne prevoditeľné na iné osoby a vznikajú priamo zo zákona, nemajú teda podklad v zmluve alebo rozhodnutí súdu. Právo na výživné je osobným právom účastníka (dieťaťa, manžela, rozvedeného manžela apod.), ktoré je upravené v Zákone o rodine, ktorý je zákonom samostatne upravujúcim rodinnoprávne vzťahy, oddelene od občianskoprávnej úpravy.
Podľa § 110 Zákona o rodine, ustanovenia Občianskeho zákonníka sa použijú, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Toto ustanovenie vyjadruje vzťah Zákona o rodine ako zákona špeciálneho (lex specialis) k Občianskemu zákonníku (lex generalis), teda ustanovenia Občianskeho zákonníka sa použijú iba vtedy, ak zákon o rodine neustanovuje inak. Ide o subsidiaritu Občianskeho zákonníka, ktorého ustanovenia sa použijú v prípade, ak Zákon o rodine určitú právnu úpravu neobsahuje vôbec, alebo ju obsahuje len čiastočne, nie komplexne. V ostatných prípadoch majú ustanovenia Zákona o rodine prednosť pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Výživné je vzťah vyplývajúci z rodinného práva, nie je to záväzok podľa Občianskeho zákonníka. Preto nie je možná použiteľnosť Občianskeho zákonníka a teda ani ustanovenia § 517 ods. 2 a ani dlžné výživné potom nie je dlhom podľa Občianskeho zákonníka. Úrok z omeškania je svojím charakterom sankcia za omeškanie dlžníka so splnením záväzku a neplatenie výživného je sankcionované trestným právom, prípadne stratou výhody splátok, ak boli tieto povolené a zosplatnením celého zročného výživného s následnou možnosťou exekúcie.
Okresný súd v dôvodoch rozhodnutia nevysvetlil, ako dospel k názoru, že navrhovateľke vznikol nárok na úroky z omeškania, prečo právny vzťah účastníkov podriadil pod ustanovenia Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. a zároveň aj pod ustanovenia Občianskeho zákonníka. Bez vysvetlenia jeho myšlienkového pochodu nemohol odvolací súd preskúmať správnosť jeho úvah. Odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti nezodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 O. s. p..
K možnému právnemu posúdeniu veci v zmysle záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 217/2010 sa účastníci konania nemali možnosť (pre nesprávne právne posúdenie veci) doteraz vyjadriť, preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. výrok rozsudku v napadnutej časti ohľadom úroku z omeškania zrušil a v zmysle § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil na ďalšie konanie za účelom opätovného právneho posúdenia veci v naznačenom (vyššie v odôvodnení) smere.
Odvolací súd zrušil aj súvisiaci výrok o trovách konania. V súlade s § 224 ods. 3 O. s. p. v novom rozhodnutí vo veci o trovách konania rozhodne súd prvého stupňa.
Odvolaním nenapadnutý výrok ohľadom zamietnutia návrhu, ktorý sa v zmysle odôvodnenia prvostupňového rozsudku týkal prídavkov na maloleté dieťa za mesiac december 2010 vo výške 270 Eur, odvolací súd nepreskúmaval a tento výrok zostal nedotknutý.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.