Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_6C-130-2010.pdf
PDF · 91.86 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/130/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Andreou Sedlačkovou v právnej veci žalobcu: Č. Y. A., P.. B.., V. XX, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou Geško, Hulín a partneri s.r.o., Ľubinská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 35 922 907 proti žalovanému 1/: V. H., N.. X.X.XXXX, V. XXXX/ X, XXX XX W. a proti žalovanému 2/: D. H., N.. X.XX.XXXX, V.Y. XXXX/X, XXX XX W., obaja zastúpení JUDr. Petrom Dráčom, advokátom, Pri Starej prachárni 14, 831 04 Bratislava o zaplatenie 17.359,67 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zo dňa 17.9.2009 z a m i e t a .
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1/ a žalovanému 2/ spoločne a nerozdielne na účet ich právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 2.273,46 eur titulom trov právneho zastúpenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 17.9.2009 domáhal voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ zaplatenia sumy 17.359,67 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Na zdôvodnenie svojho nároku žalobca uviedol, že dňa 2.9.2002 uzavrel ako veriteľ ako žalovanými 1/ a 2/ ako spoludlžníkmi zmluvu o osobnom spotrebiteľskom úvere č. W., na základe ktorej poskytol žalovaným spotrebiteľský úver vo výške 9.958,17 eur (300.000 Sk). Zmluvné strany sa dohodli, že vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou 13% p.a. Peňažné záväzky, ktoré spoludlžníci riadne a včas neuhradia, sa budú úročiť zmluvne dohodnutou sadzbou úroku z omeškania vo výške 15% p.a. Vzhľadom na neplatenie splátok predmetného úveru bola celá suma úveru veriteľom vyhlásená za splatnú ku dňu 2.8.2004.
Žalobca ďalej uviedol, že dňa 27.6.2002 uzavrel so žalovaným 1/ zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej bol žalovanému 1/ zriadený bežný účet, pričom ku dňu 30.6.2009 predstavoval debetný zostatok sumu 32,39 eur. Debetný zostatok sa úročí sumu 20% p.a.
Žalovaní 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 4.3.2011 vzniesli námietku premlčania pohľadávky žalobcu. Na svoju obranu ďalej uviedli, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. W. zo dňa 2.5.2003 nepodpísal žalovaný 2/, a teda nemôže byť ani účastníkom konania. Namietali tiež skutočnosť, že pri uzatváraní v poradí druhej zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 2.5.2003 bol žalovaný 1/ uvedený do omylu, keď dôvodom uzavretia druhej zmluvy mala byť inovácia bankového operačného systému, pričom hlavným dôvodom bolo pochybenie zamestnankyne žalobcu pri spisovaní prvej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď uviedla, že žalovaní sú povinní splácať úver v pravidelných 48 mesačných
anuitných splátkach vo výške 5.4858 Sk, čo predstavuje celkom sumu 261.984 Sk, teda menej ako im bolo požičané.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to obchodnými podmienkami pre Č. spotrebiteľské úvery, zmluvou o bežnom účte, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. W. zo dňa 2.9.2002, zmluvou o Č. spotrebiteľskom úvere č. W. zo dňa 2.5.2003, príkazom na úhradu zo dňa 2.9.2002, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 2.8.2004 a zistil nasledovný skutkový stav.
Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. W. zo dňa 2.9.2002 súd zistil, že žalobca veriteľ sa zaväzuje poskytnúť žalovaným 1/ a 2/ ako spoludlžníkom spotrebný účelový úver do výšky úverového limitu 300.000 Sk. Spoludlžníci sa zaviazali splácať úver v pravidelných 48 mesačných anuitných splátkach vo výške 5.4858 Sk. Predmetnú zmluvu podpísali ako spoludlžníci žalovaní 1/ a 2/.
Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. W. zo dňa 2.5.2003 súd zistil, že dohodou zmluvných strán táto zmluva v plnom rozsahu nahradzuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. W. zo dňa 2.9.2002. V bode I. uvedenej zmluvy je uvedené, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným 1/ a 2/ ako spoludlžníkom spotrebiteľský úver do výšky úverového limitu 300.000 Sk. V bode IV. je uvedené, že spoludlžníci sa zaväzujú splácať úroky a istinu úveru v 84 mesačných anuitných splátkach po 5.457,46 Sk vždy do 2. dňa v mesiaci. Predmetnú zmluvu podpísal ako dlžník žalovaný 1/.
Z príkazu na úhradu súd zistil, že žalobca uhradil dňa 2.9.2002 v prospech účtu žalovaného 1/ sumu 300.000 Sk.
Z oznámenia o zosplatnení úveru súd zistil, že vzhľadom na omeškanie žalovaných s plnením svojich záväzkov vyhlásil žalobca ku dňu 2.8.2004 pohľadávku za splatnú a súčasne vyzval žalovaných na úhradu zvyšnej časti dlhu vo výške 295.463,33 Sk do 13.8.2004.
Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že žalobca a žalovaní 1/ a 2/ uzavreli dňa 2.9.2002 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. W., na základe ktorej poskytol žalobca ako veriteľ žalovaným ako spoludlžníkom spotrebný účelový úver do výšky úverového limitu 300.000 Sk, pričom spoludlžníci sa zaviazali splácať úver v pravidelných 48 mesačných anuitných splátkach vo výške 5.4858 Sk. Dňa 2.5.2003 uzavrel žalobca a žalovaný 1/ zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. W., na základe ktorej sa žalovaný 1/ ako dlžník zaviazal splácať úroky a istinu úveru v 84 mesačných anuitných splátkach po 5.457,46 Sk vždy do 2. dňa v mesiaci. V dôsledku omeškania sa žalovaných so splácaním jednotlivých splátok vyhlásil žalobca splatnosť celého dlhu, a to ku dňu 2.8.2004.
Žalobca so vznesenou námietkou žalovaných nesúhlasil a odvolávajúc sa na § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka uviedol, že žalovaný 1/ a 2/ aj po zosplatnení úveru čiastočne plnili svoj dlh, keď poukazovali platby v priebehu rokov 2005-2009 na účet žalobcu. Vzhľadom na čiastočné plnenie zo strany žalovaných má žalobca za to, že žalovaní predmetný dlh uznali, a teda nemožno akceptovať námietku premlčania.
Žalovaní v rámci svojej argumentácie uviedli, že citované ustanovenie nemožno vykladať tak, že akékoľvek čiastočné plnenie zo strany dlžníka znamená uznanie záväzku podľa ľubovôle veriteľa. Platby v rokoch 2005-2009 vykonali pod nátlakom, nakoľko v roku 2004 boli kontaktovaní spoločnosťou K. B., B..T..Y.., ktorá ich vyzvala k úhrade sumy 305.039,45 Sk a súčasne zaslala dokumenty - uznanie záväzku a dohodu o splnení, ktoré neboli zo strany žalovaných podpísané. K uvedenému listu zo spoločnosti K. B., B..T..Y.. napísali aj pripomienky, v ktorých namietali výšku dlhu.
Súd konštatuje, že z ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že čiastočné plnenie nespôsobuje uznanie zvyšku záväzku samo o sebe. Citované ustanovenie spolu s uskutočneným čiastočným plnením vyžaduje, aby bolo možné usudzovať, že plnením dlžník uznáva i zvyšok záväzku. V posudzovanej veci žalovaní 1/ a 2/ už v roku 2005 namietali výšku dlhu, ktorý mali uhradiť, a to v liste zo dňa 12.1.2005 označenom ako pripomienky adresovanom spoločnosti K. B., B..T..Y.., ktorá vymáhala predmetný dlh. Takisto v tomto konaní žalovaní uviedli, že jednotlivé platby boli vykonané pod nátlakom práve zo strany spoločnosti, ktorá dlh vymáhala. V žiadnom prípade však nesúhlasili s výškou zostatku dlhu.
Čiastočné plnenie musí byť poskytnuté za takých okolností, že možno v konkrétnom prípade usudzovať na to, že jeho poskytnutím dlžník uznáva i zvyšok záväzku. Pre uznanie dlhu v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka nestačí, že dlžník čiastočne plní svoj záväzok, ale musí byť splnená i druhá podmienka, že z takéhoto plnenia možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva o zvyšok záväzku.
V danom prípade zastáva súd prvého stupňa názor, že napriek čiastočným úhradám zo strany žalovaných v rokoch 2005-2009 nemožno jednoznačne usudzovať, že dlžníci uznávajú zvyšok svojho záväzku. Na prijatie opačného záveru nemôže mať vplyv ani skutočnosť, že dlžníci plnili časť svojho záväzku po lehote splatnosti (totožne rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 32 Odo 276/2005).
Vzhľadom na uvedené sa súd nestotožnil s názorom žalobcu, že čiastočným plnením žalovaní uznali aj zvyšok záväzku a vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovanými za dôvodnú. Ako vyplýva z oznámenia žalobcu o zosplatnení úveru adresovaného žalovaným, žalobca vyhlásil vzhľadom na omeškanie žalovaných s plnením svojich záväzkov pohľadávku za splatnú ku dňu 2.8.2004. Žalobca podal žalobu na súd až dňa 17.9.2009, teda po uplynutí 4-ročnej premlčacej dobe. Na základe vznesenej námietky premlčania rozhodol súd tak, že žalobu zamietol.
Pokiaľ ide o námietku nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného 2/ z dôvodu, že tento nepodpísal zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 2.5.2003 súd poznamenáva, že v zmysle § 145 Občianskeho zákonníka bežné veci môže vybavovať každý z manželov samostatne, takže na platnosť právneho úkonu, ktorý v tejto súvislosti manžel urobil, sa nevyžaduje súhlas druhého manžela. Ak ide o vybavovanie iných než bežných vecí, na platnosť právneho úkonu, pokiaľ v ňom nevystupujú obaja manželia ako jeho účastníci alebo pokiaľ jeden z nich nekoná na základe plnomocenstva ako zástupca aj za druhého manžela, sa vyžaduje súhlas oboch manželov. Tento súhlas možno dať v akejkoľvek forme. To znamená, že ho možno dať nielen ústne alebo písomne, ale aj mlčky - konkludentne, ak zo správania druhého manžela možno usúdiť, že súhlasil s tým, aby bola záležitosť takto vybavená. Právny úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela a ktorý nie je vybavovaním bežnej veci, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý, sa jeho neplatnosti nedovolá. Nejde teda o absolútnu neplatnosť, ale o relatívnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40a). Z vykonaného dokazovania nevyplynula skutočnosť, že by sa žalovaný 2/ dovolával neplatnosti právneho úkonu - zmluvy spotrebiteľskom úvere zo dňa 2.5.2003, a preto súd považoval daný úkon za platný.
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci (bez ohľadu na to, či sa vybavovala bežná alebo "ostatná", teda nie bežná vec) sú obidvaja manželia voči tretím osobám oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne, t.j. solidárne, a preto prípadný peňažný dlh vyplývajúci zo spoločnej veci je každý z manželov povinný zaplatiť v celej výške a veriteľ je oprávnený celý dlh vymáhať od ktoréhokoľvek z manželov oddelene alebo spoločne.
Na základe uvedeného považoval súd prvého stupňa pasívnu legitimáciu žalovaného 2/ za splnenú.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Výška priznanej náhrady trov konania pozostáva z trov právneho zastúpenia vo výške 2.273,46 eur vyčíslených podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za:
1. prevzatie a prípravu zastúpenia - úkon právnej služby vo výške 336,94 eur + 7,41 režijný paušál + 20% DPH 413,22 eur
2. písomné podanie na súd 4.3.2011 - úkon právnej služby vo výške 336,94 eur + 7,41 eur režijný paušál + 20% DPH 413,22 eur
3. pojednávanie dňa 7.3.2011 - úkon právnej služby vo výške 1 - 84,24 eur + 1 z 7,41 eur režijný paušál + 20% DPH 103,31 eur
4. pojednávanie dňa 27.6.2011- úkon právnej služby vo výške 1 - 84,24 eur + 1 z 7,41 eur režijný paušál + 20% DPH 103,31 eur
5. písomné podanie na súd 5.8.2011, 12.8.2011, 18.8.2011- úkon právnej služby vo výške 336,94 eur + 7,41 eur režijný paušál + 20% DPH 413,22 eur
6. pojednávanie dňa 2.4.2012- úkon právnej služby vo výške 336,94 eur + 7,63 eur režijný paušál + 20% DPH 413,48 eur
7. pojednávanie dňa 29.1.2013- úkon právnej služby vo výške 336,94 eur + 7,81 eur režijný paušál + 20% DPH 413,70 eur.
Súd priznal žalovaným právo na náhradu za úkon právnej služby - pojednávanie dňa 27.6.2011 vo výške 1 tarifnej odmeny podľa § 14 ods. 5 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., nakoľko pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci.
Súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi žalovaného 1/ a 2/ s poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).