Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-141-2012.pdf
PDF · 76.01 KB
Case nature
Subarea
1Co/141/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach právnej veci žalobcu H. M., J..S..Z.., so sídlom v T., G. Č.. X, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného E.. E. R., advokátom, so sídlom kancelárie v T., E.Á. Č.. X, proti žalovanému R. A., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v A. Č.. XXX, pošta T., o zaplatenie 555,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 1.3.2012 č.k. 12C/117/2011 - 60 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom:
1/ uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 46,60 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia,
2/ nárok žalobcu na zaplatenie 113,50 eur zamietol,
3/ v prevyšujúcej časti konanie zastavil a
4/ uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 192,51 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Rozhodol tak o žalobe o nároku žalobcu, ktorý po čiastočných úpravách predstavoval sumu 158,90 eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 113,37 eur od 10.12.2011 do zaplatenia. Na pojednávaní konanom dňa 1.3.2012 (na ktorom bol vyhlásený rozsudok v merite veci), žalovaný predložil ústrižok poštovej poukážky, z obsahu ktorej vyplynulo, že dňa 30.1.2012 poukázal žalobcovi ďalšiu splátku v sume 113,50 eura.
Rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 323 ods. 2, § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka súd prvého stupňa, tým že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, ktorý vyplynul z uznania záväzku žalovaným dňa 11.7.2006 je čiastočne dôvodný, keď medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že k 21.10.2010 záväzok žalovaného predstavoval sumu 465,17 eur s 9% úrokom z omeškania zo sumy 453,87 eur od 22.10.2010 do zaplatenia a ani to, že dlh k 9.12.2011 (po čiastočnom plnení zo strany žalovaného) predstavoval sumu 158,90 eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 113,37 eura od 10.12.2011 písomným podaním zo dňa 31.1.2012 žalobca svoje nároky voči žalovanému kvantitatívne obmedzil ( t.j. zúžil žalobu) do uvedenej výšky. Po tom, čo žalovaný dňa 31.1.2012 žalovanému poukázal sumu 113,50 eur, jeho záväzok predstavoval sumu 45,40 eur (158,90 eura mínus 113,50 eur).
Povinnosťou žalovaného bolo zaplatiť aj 9% úrok z omeškania zo sumy 113,37 eur od 10.12.2011 do 31.1.2012, t.j. za 43 dní, čo predstavuje sumu 1,20 eura. Celková výška dlhu žalovaného (ku dňu vyhlásenia rozsudku) tak predstavovala sumu 46,60 eura, preto v tejto časti žalobe vyhovel. Keďže žalovaný preukázal zaplatenie sumy 113,50 eur, v tejto časti žalobu zamietol. V prevyšujúcej časti uplatneného nároku (ohľadom zaplatenia sumy 441,61 eur s 9% úrokom z omeškania zo sumy 546,08 eura od 31.7.2010 do 9.12.2011) žalobca zobral žalobu späť, preto konanie v tejto časti bolo zastavené.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1, prvá veta O.s.p. Uzavrel, že z celkovo uplatneného nároku v sume 555,11 eura mal žalobca neúspech vo výške 113,50 eura, čo predstavuje 20%. Žalobcovi preto vznikol nárok na zaplatenie 60% účelne vynaložených trov konania (80% úspechu mínus 20% neúspechu). Zdôraznil, že k čiastočnému zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia došlo z dôvodu plnenia po podaní žaloby. Za účelne vynaložené trovy konania žalobcu možno považovať 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, napísanie žaloby, písomné podanie na súd - späťvzatie z 19.8.2010), pri hodnote jedného úkonu 51,45 eur (podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov) a jeden úkon právnej služby - písomné podanie z 13.10.2011 v hodnote 36,52 eur. Úkon právnej služby - písomné podanie zo dňa 31.1.2012 - späťvzatie nepovažoval za účelný, keď uviedol, že pojednávanie dňa 26.1.2012, na ktorom nebolo zrejmé, či čiastočné plnenia vykonané žalovaným v dňoch 25.10.2011, a 2x dňa 8.12.2011 boli pripísané na účet žalobcu, bolo pre neúčasť zástupcu žalobcu odročené. Žalobcovi priznal aj náhradu režijného paušálu 3 x á 7,21 eur a 1 x 7,41 eur, ako aj príslušnú DPH ( v sadzbe 19 % za úkony vykonané do 31.12.2010 a 20 % za úkony po 1.1.2011) a tiež náhradu za zaplatený súdny poplatok z návrhu 33,- eur, spolu 320,86 eur, z čoho 60% predstavuje sumu 192,51 eur.
Vyslovil, že súdny poplatok sa žalobcovi nevracia, pretože vrátená časť súdneho poplatku by neprekročila sumu 6,70 eur (§ 11 ods. 3,4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov).
Proti tomuto rozsudku, jeho výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zmeniť a uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť mu trovy konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 348,12 eura (z toho 33,- eur titulom súdneho poplatku a 315,12 eur titulom trov právneho zastúpenia). Namietal, že ani žalovaný a ani súd ho neinformovali o v poradí poslednej úhrade v sume 113,50 eur. Vytýkal súdu prvého stupňa, že súd priamo na pojednávaní túto úhradu započítal na dlžnú istinu a preto sa k nej nemal možnosť vyjadriť. V prípade, ak by mu postupom súdu nebola odňatá možnosť konať pred súdom a bolo mu umožnené sa k realizovanej platbe vyjadriť, v zaplatenej časti by zobral žalobu späť a v tejto časti by aj žiadal zastavenie konania (tak ako postupoval aj v prípade predchádzajúcich úhrad). Zdôraznil, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania, čiastočné plnenie uplatneného nároku žalovaným v priebehu konania nemôže byt' považované za neúspech žalobcu a to v súdnom spore, ktorý bol začatý dôvodne podanou žalobou. Za takejto situácie mu preto patrí plná náhrada trov konania, lebo žalovaný sám svojím konaním spôsobil ich vznik, keď čiastočné úhrady svojho dlhu realizoval až v priebehu konania. Čiastočnú úhradu uplatneného nároku v konaní žalovaným pritom nie je možné považovať za jeho úspech v konaní, ale iba za potvrdenie, že žaloba bola podaná dôvodne Trovy konania (v uplatnenej výške) tak vznikli výlučne zavinením žalovaného a súd mu mal priznat' plnú náhradu trov konania.
Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti je dôvodné.
Súd prvého stupňa v preskúmavanej veci pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu k žalobcom zaplatenej poslednej splátke v sume 113,50 eura vychádzal z nesprávneho právneho názoru, ak mal za to, že na rozhodnutie o trovách konania aj v tejto časti je potrebné aplikovať ust. § 142 ods. 2 O.s.p., t.j. vychádzať zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a zisťovať mieru úspechu účastníkov v konaní.
Odvolací súd poznamenáva, že výroky 1/, 2/ a 3/ ( takto označené v úvode odôvodnenia) rozsudku súdu prvého stupňa odvolaním napadnuté neboli, preto nadobudli právoplatnosť a neboli predmetom preskúmavania dovolacím súdom (§ 206 ods. 2,3 O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery, a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Z obsahu preskúmavanej veci vyplýva, že žalovaný po podaní žaloby v priebehu súdneho konania svoj záväzok postupne, viacerými platbami na účet žalobcu plnil, v dôsledku čoho žalobca jednotlivými podaniami čiastočne zobral žalobu späť.
Je nesporným, že po poslednom čiastočnom späťvzatí žaloby, ktorým bol nárok žalobcu obmedzený na sumu 158,90 eur žalovaný svoj dlh plnil žalobcovi čiastočne aj platbou zo dňa 30. 1. 2012 (poštovou poukážkou podacej pošty T.) v sume 113,50 eura. V prípade tejto platby po predložení potvrdenia o jej zaplatení súd prvého stupňa žalobcu nevyzval, aby na túto platbu reagoval, ale na pojednávaní dňa 1.3.2012 v tejto časti (po odpočítaní príslušného úroku z omeškania) žalobu žalobcu zamietol, čo pri rozhodovaní v súvisiacom výroku o náhrade trov konania posudzoval ako procesný neúspech žalobcu v konaní.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
V prípade ak žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca zobral žalobu späť, rozhodnutie o náhrade trov konania účastníkov sporu je potrebné posudzovať podľa ustanovenia § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., pretože v takomto prípade došlo k späťvzatiu žaloby, ktorá bola podaná dôvodne iba pre správanie sa žalovaného.
Za takejto situácie preto bolo povinnosťou zvážiť, či žalobca mal dostatok času reagovať na v poradí poslednú čiastkovú platbu žalovaného a aj dostatok času na to, aby súdu oznámil, či aj v tejto časti berie podaný návrh čiastočne späť. Ak na takýto úkon nemal dostatok času ( a zároveň súdom nebol vyzvaný aby na túto skutočnosť reagoval), záver o tom, že žalobca bol v tejto časti uplatneného nároku neúspešný je nesprávny, a to už aj vzhľadom k tomu, že žalovaný aj pred tým niekoľkými platbami na účet žalobcu svoj záväzok plnil a žalobca v týchto prípadoch v rozsahu plnenia zobral podanú žalobu späť.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 221 ods.1 písm. h/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania zrušil a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci bude preto pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu k uplatnenému nároku do výšky, ktorú v konaní plnil žalovaný postupnými platbami zvážiť možnosť použitia ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. a vo vzťahu k priznanému nároku v sume 46,60 eur zvážiť použitie ust. § 142 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.