Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_12P-11-2013.pdf
PDF · 86.05 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/11/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Z. T., nar. X.XX.XXXX v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: C. Q.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom K., N. B., M. Č.. XXX a P. T., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, C. o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na mal. dieťa Z. T., nar. X.XX.XXXX zo sumy 500,- Sk na sumu 60,- eur mesačne počnúc od 29.1.2013.
Výživné je zročné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa.
Týmto sa mení rozsudok tunajšieho súdu N. zo dňa 11.10.2001 v časti o výživnom na mal. dieťa.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa sa svojím písomne podaným návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca a to zo sumy 500,- Sk na sumu 80,- eur odo dňa vyhlásenia rozsudku. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy súd o výživnom rozhodol rozsudkom N. XXX/XXXX dňa 11.10.2001. Poukázala na to, že mal. dieťa navštevuje 6. ročník ZŠ. Tiež uviedla, že dieťa je vzrastom ako dospelý človek a preto je nutné mu kupovať oblečenie ako na dospelého človeka. S dieťaťom mimoriadne výdavky nemá.
Otec s návrhom matky v rozsahu v akom to žiada nesúhlasil. Uviedol, že je ochotný prispievať na výživu dieťaťa sumou 40,- eur mesačne.
Kolízna opatrovníčka poukázala na to, že v konaní bolo preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, nakoľko naposledy bolo určené výživné v roku 2001 , kedy dieťa malo len 2 roky a odvtedy sa výdavky na dieťa zvýšili. Tiet poukázala na príjem otca vo výške 850,- eur ako aj na jeho schopnosť platiť leasingové splátky vo výške 250,- eur. I keď mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť od posledného určovania výživného navrhla zvýšiť jeho vyživovaciu povinnosť na 70,- eur.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s RL mal. dieťaťa, spisom OS KN N. XXX/XXXX a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno N. zo dňa 11.10.2001 bol mal. Z. zverený do výchovy matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné vo výške 500,- Sk. V čase rozhodovania bola matka na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 2740,- Sk a soc. príspevok vo výške 1150,- Sk. Inú vyživovaciu povinnosť nemala. Otec mal. dieťaťa bol zamestnaný v spol. F., B.. T.. Y.. K. a jeho čistý príjem predstavoval 6500,- Sk. Mal ďalšie vyživovacie povinnosti a to mal. P. a mal. A.. V súčasnej dobe matka mal. dieťaťa je nezamestnaná , riadne evidovaná. Nepoberá žiadne dávky , pretože má manžel živnostenské oprávnenie na murárske práce. Jeho priemerný mesačný príjem je 500,- eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá a matka nemá ani žiaden vedľajší príjem. V súčasnej dobe by si chcela vybaviť prácu v Rakúsku. Otec sa s dieťaťom naposledy stretol na Vianoce u svojej matky . Dieťaťu žiadne darčeky nekupuje. Otec mal. dieťaťa žije v spol. domácnosti so svojou družkou a s ich spol. dieťaťom P., ktorá má 4 roky a s jej ďalšími dvoma mal. deťmi. Otec mal. dieťaťa má stále ďalšie dve vyživovacie povinnosti . Od posledného určenia výživného mu pribudla vyživovacia povinnosť na mal. P. P.. Jeho družka je na predĺženej MD. Nepoberá žiadne dávky , poberá 3x22,- eur PND. Otec je živnostník a jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 700,- eur a má vedľajší príjem mesačne cca 150,- eur. Bývajú v rodinnom dome v podnájme za ktorý platia 13,- eur mesačne. Syna nenavštevuje z dôvodu, že býva na vzdialenosť 30 km. Vlastní mot. vozidlo do ktorého tankuje mesačne 50,- eur a používa ho kvôli práci. Momentálne otec pracuje J. B.. T.. Y.. A. , kde si za prácu fakturuje. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť . Mot. vozidlo zakúpil na leasing pred 5 rokmi . Doteraz platil leasingové splátky vo výške 250,- eur , ktoré končia v júni 2013. Spláca ďalšiu pôžičku v splátkach po 30,- eur, ktorú si zobral vo výške 50.000,- Sk. Túto pôžičku si zobral na akontáciu mot. vozidla. Leasingové splátky má všetky uhradené, avšak výživné má zameškané dva mesiace. Za používanie mob. telefónu platí 20,- eur a jeho družka tiež 20,- eur. Mal. dieťa navštevuje 6. ročník ZŠ. Na stravu do školy nechodí. Výdavky týkajúce sa školy matka nevedela ustáliť , nakoľko sú stále rôzne. Mal. dieťa nechodí na žiadne krúžky ani mimoškol. aktivity. Je zdravé. Nakupuje mu oblečenie a obuv ako pre dospelého vzhľadom na jeho vzrast.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Preto je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného,
avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej, alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod.. Ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine umožňuje súdu, aby v prípade ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť.
V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, avšak nie v plnom rozsahu. Je potrebné poznamenať, že zmenu súdneho rozhodnutia je oprávnená matka požadovať v prípade, ak dôjde k zmene pomerov. Súd v konaní zistil, že na strane mal. dieťaťa nepochybne došlo k zmene pomerov min. v tom rozsahu, že v čase vyhlásenia rozsudku N. XXX/XXXX dňa 11.10.2001 malo dieťa dva roky. V súčasnej dobe navštevuje II. stupeň ZŠ, čiže jeho výdavky i keď nie sú mimoriadneho charakteru sa zvýšili priamoúmerne s vekom dieťaťa ako aj priamoúmerne vzrastom cien spoločnosti. Matka mal. dieťaťa počas celej doby zabezpečovala potreby dieťaťa prakticky bez pomoci otca a jeho osobnej starostlivosti . Otec posielal len súdom stanovenú výšku výživného, ktorú dobrovoľne sám zvýšil na sumu 23,23,- eur. Zmena pomerov však nastala na strane otca , ktorý v čase predchádzajúceho rozhodnutia dosahoval sumu 6500,- Sk a v súčasnej dobe dosahuje príjem 850,- eur. Pribudla mu jedna vyživovacia povinnosť mal. P. P.. Zo svojho súčasného príjmu už 5 rokov je schopný platiť leasingové splátky vo výške 215,- eur +pôžičku 30,- eur. Z uvedeného vyplýva, že fin. situácia napriek ďalšej vyživovacej povinnosti sa podstatne zlepšila a predstavuje takmer 4 násobok predchádzajúceho príjmu. Pomery na strane matky sa taktiež zmenili . V čase predchádzajúceho rozhodnutia bola na MD. V súčasnej dobe je nezamestnaná, bez príjmu. A pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť mal. C.Í.. Družka otca je v súčasnej dobe bez príjmu , teda finančne neovplyvňuje životnú úroveň rodiny. Manžel matky je živnostník s príjmom 500,- eur , ktorý zabezpečuje fin. potreby rodiny matky. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že takmer 4 násobné zvýšenie platu na strane otca je taká významná zmena pomerov , ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti voči dieťaťa, keď naposledy bolo určované výživné vo veku dieťaťa 2 roky. Za významnú zmenu pomerov súd považoval aj tú skutočnosť, že od predchádzajúceho rozhodnutia kedy dieťa bolo v predškol. veku a malo dva roky je v súčasnej dobe vo veku 13 rokov, kedy sú s dieťaťom spojené výdavky týkajúce sa vo zvýšenej miere stravy , ošatenia , hygieny a to i v prípade aj keď nemá mimoriadne výdavky. Nakoniec k zmene pomerov došlo aj na strane matky i keď u nej sa fin. situácia vzhľadom na to, že je nezamestnaná nevylepšila, avšak jej manžel dosahuje príjem 500,- eur od čoho sa odráža životná úroveň rodiny, čo však neznamená, že matka sa s týmto stavom môže uspokojiť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd určil výšku výživného 60,- eur odo dňa vyhlásenia rozsudku s tým, že takto určená výška výživného neohrozí životnú úroveň otca a zodpovedá veku a potrebám mal. dieťaťa. Súd návrhu matky v plnom rozsahu nevyhovel, pretože aj matka má vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu popri osobnej starostlivosti , ktorú si bude vedieť plnohodnotne plniť v prípade ak sa zamestná a bude mať stály príjem.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 146 ods.1 písm. a) O.s.p. v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.