Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8C-228-2011.pdf
PDF · 103.94 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/228/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudcom JUDr. Ondrejom Krajčom, vo veci žalobkyne: F. N., bytom L. XXXX/XX, Z. N., proti žalovanému: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Anger & Werner, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd návrh v celom rozsahu zamieta.
Žalobkyňa a vedľajší účastník na strane žalobkyne sú povinní zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 379,28 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, právnemu zástupcovi žalovaného Anger & Werner, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, s tým, že plnením zo strany žalobkyne alebo vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne zaniká v rozsahu splnenia aj povinnosť druhého z nich.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa v predmetnej veci domáhala zrušenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava sp. zn. SR 02559/11, tiež určenia, že rozhodcovská doložka uvedená Všeobecných obchodných podmienkach v zmluve o úvere spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako súčasti zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 16.08.2010 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným je neprijateľná, určenia, že úver na základe zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 16.08.2010 uzavretých medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov, určenia, že zmluvné podmienky vo Všeobecných obchodných podmienkach úverovej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným č. XXXXXXXXX zo dňa 16.08.2010: čl. 16 Všeobecných obchodných podmienkach a čl. 04,06,13 Všeobecných obchodných podmienkach sú neprijateľné. Napokon sa domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie 500 eur.
Žalobkyňa poukázala na to, že ako spotrebiteľka so žalovaným uzavrela zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej poskytol peňažné prostriedky vo výške 1400 eur. Na podpis obchodný mandatár predložil zmluvu s početnými neprijateľnými podmienkami, na čo ju až neskôr upozornil vedľajší účastník. Zmluvu podpísala v nepriaznivej finančnej situácii, finančné prostriedky z poskytnutého úveru boli použité na dostavbu domu a vyplatenie predchádzajúcich úverov, čím bola daná aj jej finančná tieseň. Žalovanému k dnešnému dňu uhradila sumu 1826 eur a napriek tomu žalovaný žiada zaplatiť ďalších 1838,70 eura spolu zo zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne. Túto sumu a nároky mu medzičasom priznal rozhodca - súkromný „sudca“, ktorý však konal a rozhodoval na základe neplatnej - neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, nehovoriac o tom, že rozhodca nerešpektoval ani vnútroštátne a európske právo na ochranu spotrebiteľa. Žalobkyňa sa vo veci samej
domáha o ochranu práv spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, čo je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Žalovaný sa voči nej ako spotrebiteľke dopustil vážnej nekalej obchodnej praktiky tým, že jej ekonomické rozhodnutie sprevádzali neštandardné postupy obchodného mandatára, ktorý sám vypísal zmluvu a zakrížikoval proti jej vôli, v rozpore s jej predstavou podnikanie ako účel úveru. Je zrejmé, že tým sledoval vylúčenie ochranného režimu podľa zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Finančné prostriedky boli použité pre osobné účely, hlavne na dostavbu domu a vyplatenie úverov, nie na podnikanie, ako uvádza žalovaný. Ide o hromadný postup žalovaného, ktorý účelovo sleduje aby bol spotrebiteľ vyňatý spod ochrany noriem na ochranu spotrebiteľa. Takýto účel na ktorý sa zmluva uzaviera musí byť preukázaný nad akúkoľvek pochybnosť Ak žalovaný tvrdí, že žalobkyňa úver zobrala na podnikanie, musí to preukázať, keďže v prípade pochybnosti o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (vzťah) má dôkazné bremeno dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie. Ide o nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Tento postup nemá nič spoločné s požiadavkou na odbornú starostlivosť a takéto nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Žalovaný porušil jej spotrebiteľské práva ďalej tým, že použil v zmluve početné neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré napĺňajú znaky ustanovené v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a sú neplatné podľa § 53 ods. 5 OZ. Vo vzťahu k odplate v rozsahu až 96 % poukázala na to, že v zmluve o úvere absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Vo vzťahu k sankciám za omeškanie namietala, že akékoľvek porušenie zmluvy podľa článku 04 Všeobecných podmienok je veľmi vágny pojem a umožňuje veľký priestor na svojvoľný postup veriteľa. Naviac ide aj o neprimerané sankcie podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Rovnako v prípade paušálnej náhrady nákladov v článku 06 Všeobecných podmienok ide o neprimeranú sankciu § 54 Občianskeho zákonníka. Neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 OZ je aj dohoda o vyplnení zmeniek v článku 13 Všeobecných podmienok a rovnako tak aj dohoda, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom v článku 16 Všeobecných podmienok. Neprijateľnou podmienkou je aj rozhodcovská doložka.
Na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky rozhodcovskej doložky rozhodca JUDr. W. L. dňa 05.05.2011 vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 02599/11, ktorým ju zaviazal žalovanému zaplatiť dlžnú čiastku 1838,70 eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne. Rozhodca rozhodol v prospech žalovaného a nezohľadnil vôbec právo na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami - iba stroho skonštatoval, že podľa jeho mienky zmluva neprijateľné zmluvné podmienky neobsahuje. Rozsudok je ničotným právnym úkonom rozhodcu, keďže bol vydaný na základe hrubo nemorálnej - neprijateľnej rozhodcovskej doložky, a teda nemôže obstáť a tvoriť nový kvalifikovaný záväzok medzi stranami. S poukazom na uvedené žiadali žalobkyňa i vedľajší účastník vystupujúci na jej strane žalobe v celkom rozsahu vyhovieť, pričom vedľajší účastník vystupoval na jej strane už pri podaní žaloby, ktorú tiež podpísal spolu so žalobkyňou.
Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietal, že žalobkyňa okrem vlastných tvrdení nepredložila žiaden dôkaz o tom, že jej v predmetnej právnej veci možno prisúdiť status spotrebiteľa. Žalobkyňa pritom nie je spotrebiteľom, a to ani v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, ani v zmysle akejkoľvek inej definície spotrebiteľa obsiahnutej v inom právnom predpise. Žalobkyňa už len podľa jej vlastných tvrdení a zmluvných vyhlásení z vlastnej vôle (a v tomto smere nepreukázala nič iné) vstúpila do zmluvných vzťahov za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon podnikania. V zmluve o úvere výslovne prehlásila a svoje vyhlásenie potvrdila osobitne svojím podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. V zmluve o úvere a Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (ďalej len „VOP“) žalobkyňa vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom zmluvy (vrátane VOP) a že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. Žalobkyňa tiež prehlásila, že informácie, ktoré poskytla žalovanému pred uzavretím zmluvy sú pravdivé. Žalovaný v danom prípade pri poskytnutí Úveru vychádzal z vyhlásenia žalobkyne, že ide o úver poskytnutý na výkon podnikania, pričom si existenciu živnostenského oprávnenia žalobkyne preveril a sama žalobkyňa mu predložila doklad o živnostenskom oprávnení a toto svoje vyhlásenie potvrdila svojím osobitným podpisom v zmluve. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že v prípade postavenia žalovaného treba akcentovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobkyňou vstupoval. Argumentácia žalovaného v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru
druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci V. Q. proti Z. Wa AG). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá je všeobecným princípom zmluvného práva. Nakoľko žalobkyňa nemienila použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Naviac, vzájomný právny vzťah účastníkov konania je obchodno-právny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec na mieste. Keďže žalobkyňa je podnikateľom a predmetnú zmluvu uzavierala v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou, nemôže byť ani spotrebiteľom v zmysle Občianskeho zákonníka a nemožno uvažovať o existencii spotrebiteľskej zmluvy v tomto prípade. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe návrhu na začatie konania žalovaného, ktorým sa domáhal plnenia zo zmenky (t.j. cenného papiera), a nie zmluvy (t.j. právneho úkonu). Aj z tohto dôvodu je akákoľvek argumentácia zmluvou o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľskou zmluvou úplne irelevantná. Zmenka je už zo svojej povahy nesporným cenným papierom. Žalobkyňa vystavila v prospech žalovaného zmenku a žalovaný má právo na jej zaplatenie. Spotrebiteľská legislatíva je v prípade žalobkyne už na prvý pohľad úplne neaplikovateľná a irelevantná.
S poukazom na uvedené, no i ďalšie skutočnosti a závery, ktoré žalovaný zahrnul do svojho vyjadrenia, žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Žiadosti o úver zo 16.8.2010, Zmluvou o Úvere zo dňa 16.8.2010, samostatnou Rozhodcovskou zmluvou zo dňa 16.8.2010, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava sp. zn. SR 02559/11 zo dňa 28.4.2011 a výpisom zo živnostenského registra žalobkyne.
Súd, po vykonaní dokazovania a vyhodnotení vykonaných dôkazov, ustálil skutkový stav veci, významný pre rozhodnutie súdu o žalobe, nasledovne:
Žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 16.8.2010 zmluvu o úvere, na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 1.420 eur a celková dlžná čiastka predstavovala sumu 1 820 eur. Zo záhlavia zmluvy o úvere je zrejmé, že v prípade žalobkyne je pri jej mene označenie „Obchodné meno“, v záhlaví je uvedené R.: XXXXXXXX, pri adrese je uvedené: „W. pod.“, zmluva v záhlaví obsahuje aj údaj o tom, na ktorom miestne príslušnom živnostenskom registri je dlžník zapísaný (G.). Naviac, aj v žiadosti o úver zo 16.8.2010 žalobkyňa jednoznačne uvádza, že je živnostníčka a taktiež uvádza aj R..
Z výpisu zo živnostenského registra žalobkyne zo dňa 26.7.2011 vyplynulo, že žalovaná je zapísaná v živnostenskom registri vedenom OÚ G., má pridelené R.: XXXXXXXX, ktoré je uvedené aj v zmluve o úvere a rovnako je so zmluvou o úvere totožná aj adresa miesta podnikania.
Dňa 28.4.2011 bol Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava v konaní sp. zn. SR 02559/11 vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná na zaplatenie sumy 433,17 eura spolu so zmenkovým úrokom a ďalším príslušenstvom.
Ďalšie skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov nemali vzhľadom dôvody, pre ktoré súd žalobu zamietol. zásadný význam pre rozhodnutie súdu a preto je nadbytočné podrobne sa nimi zaoberať v odôvodnení tohto rozsudku.
Takto ustálený skutkový stav veci súd po právnej stránke posúdil nasledovne:
Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon“), účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, z dôvodov taxatívne uvedených v tomto ustanovení, podľa písm. a), c), d), j), ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského
konania, ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, ak sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal a ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
V prvom rade možno uviesť, že súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi žalobkyne i vedľajšieho účastníka ohľadne následkov rozporu právnych úkonov v spotrebiteľských vzťahoch a tiež ohľadne následkov neplatnej rozhodcovskej doložky. Rovnako možno v zhode so žalobkyňou a vedľajším účastníkom konštatovať, že neplatnosť rozhodcovskej doložky je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku a tiež, že súd na návrh vysloví neprijateľnosť niektorého zmluvného dojednania, ak je toto neprijateľnou doložkou a napokon aj s tým, že spotrebiteľ sa v prípade, ak došlo k porušeniu jeho práv, môže domáhať sa v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 z. č. 250/2007 Z.z. aj priznania finančného zadosťučinenia.
Takéto právne závery sú však relevantné pre právne posúdenie veci iba vtedy, ak ide o spotrebiteľský spor, teda iba v prípade ak dotknutá osoba má postavenie spotrebiteľa a uplatňuje tieto jeho práva voči druhému účastníkovi, ktorý má postavenie dodávateľa (poskytovateľa spotrebiteľského úveru). Ak uvedené osoby takýmto právnym postavením nedisponujú, síce to nič nemení na správnosti vyššie uvedených záverov, avšak tieto sú na danú vec celkom neaplikovateľné.
V prejednávanej veci pritom súd dospel k záveru, že v prípade žalobkyne v tomto prípade nejde o spotrebiteľku, predmetný právny vzťah nemožno hodnotiť ako vzťah spotrebiteľský. Išlo tu síce o zmluvu o úvere, avšak nie o úver spotrebiteľský.
K tomuto záveru súd dospel na základe vykonaného dokazovania, keď žalobkyňa celkom jednoznačne vstupovala do úverového vzťahu so žalovaným ako podnikateľka - živnostníčka, čo je zrejmé už len z obsahu samotnej zmluvy o úvere. Tvrdenie žalobkyne, že text zmluvy vypĺňal zástupca žalovaného a proti jej vôli tam zaškrtol, že úver je poskytovaný na podnikateľské účely, nebol zo strany žalobkyne ničím preukázaný a naviac je celkom vylúčené, aby toto tvrdenie mohlo zodpovedať skutočnosti. Informácia o žalobkyni ako podnikateľke totiž nevychádza z jedného zaškrtnutého políčka, ako sa to snaží žalobkyňa zavádzajúco podsunúť, ale z viacerých celkom jednoznačne vyplnených údajoch o žalobkyni ako podnikateľke, vrátane jej R., označenia OÚ G., kde je v živnostenskom registri zapísaná a obsah zmluvy o úvere nepripúšťa o tom, že žalobkyňa si úver zobrala ako podnikateľka, absolútne žiadne pochybnosti. Preto je nenáležitá aj argumentácia žalobkyne, že v prípade pochybností treba daný vzťah považovať za spotrebiteľský.
Nakoľko predmetný právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi na základe zmluvy o úvere, nie je spotrebiteľským vzťahom, nemožno naň aplikovať žiadne z ustanovení Občianskeho zákonníka, Zákona o ochrane spotrebiteľa, Zákona o spotrebiteľských úveroch, ani ustanovenie § 153 ods. 3 O.s.p.
Základným predpokladom pre vyhovenie žalobe o určenie neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, prípadne inej zmluvnej podmienky, tiež pre vyhovenie žalobe o určenie, že určitý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, a napokon aj pre vyhovenie žalobe o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia 500 eur podľa § 3 ods. 5 z. č. 250/2007 Z.z., je zistenie, že daný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským. Keďže z vykonaného dokazovania v prejednávanej veci celkom jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa nemôže mať postavenie spotrebiteľky, a teda, že daný právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, súd jej žalobu v týchto častiach ako nedôvodnú už len z tohto dôvodu, bez potreby skúmania akýchkoľvek iných otázok, v celom rozsahu zamietol.
Čo sa týka žaloby v časti o zrušenie rozhodcovského rozsudku, aj v tejto časti súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú. Z predloženej samostatnej rozhodcovskej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi dňa 16.8.2010 totiž celkom jednoznačne vyplýva, že sa dohodli na tom, že ich vzájomné spory zo zmluvy o úvere zo dňa 16.8.2010 budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s., ktorý vec napokon aj prejednal a rozhodol rozhodcovským rozsudkom zo dňa 5.5.2011. Osobitne treba poukázať na to, že rozhodcovská zmluva zo dňa 16.8.2001 sa výslovne (č. II, bod. 1 rozhodcovskej zmluvy) vzťahuje aj zmenkové spory medzi účastníkmi.
Keďže teda so zreteľom na obsah rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 16.8.2010 bola na prejednanie predmetnej zmenkovej veci daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., ktorý vec prejednal a rozhodol rozhodcovským rozsudkom zo dňa 5.5.2011 a z vykonaných dôkazov nevyplynuli ani iné skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol aj v tejto časti.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v plnom rozsahu úspešnému žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré mu v konaní vznikli. Žalovanému súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške tarifnej odmeny advokáta podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. V prejednávanej veci išlo o viaceré spojené veci a preto bolo potrebné pri ustálení výšky tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci v prejednávanej veci vychádzať z ustanovenia § 13 ods. 3 vyhlášky, podľa ktorého pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Preto tarifná odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje:
1. V roku 2012 po zvýšení tarifnej odmeny 58,69 eura za časť konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku o 1/3 tarifnej odmeny za konanie o určenie neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v sume 19,56 eura (58,69 eura/3), 1/3 tarifnej odmeny za konanie o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov v sume 19,56 eura (58,69 eura/3), 1/3 tarifnej odmeny za konanie o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluve o úvere v sume 19,56 eura (58,69 eura/3) a o 1/3 tarifnej odmeny za konanie o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia 11,62 eura (34,86 eura/3) predstavoval po zaokrúhlení sumu 129 eur (58,69+19,56+19,56+19,56+11,62 eura).
2. V roku 2013 po zvýšení tarifnej odmeny 60,08 eura za časť konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku o 1/3 tarifnej odmeny za konanie o určenie neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v sume 20,02 eura (60,08 eura/3), 1/3 tarifnej odmeny za konanie o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov v sume 20,02 eura (60,08 eura/3), 1/3 tarifnej odmeny za konanie o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluve o úvere v sume 20,02 eura (60,08 eura/3) a o 1/3 tarifnej odmeny za konanie o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia 11,62 eura (34,86 eura/3) predstavoval sumu 131,76.- eura (60,08+20,02+20,02+20,02+11,62 eura).
Preto súd žalovanému priznal náhradu trov konania za úkony právnej pomoci v roku 2012 - prevzatie veci a príprava zastúpenia a účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 11.12.2012 tarifnú odmenu po 129 eur, resp. 32,25 eura (129/4) + paušálna náhrada 2 x 7,63 eura a za účasť na riadnom pojednávaní dňa 29.1.2013 tarifnú odmenu za 131,76 eura + paušálna náhrada v sume 7,81 eura, teda spolu 316,08 eura + DPH 20 % z tohto základu (keďže právny zástupca žalovaného je platiteľom DPH), t.j. 63,22 eura, teda spolu sumu 379,28 eura.
Napokon treba pre úplnosť uviesť, že podľa výsledku konania súd zaviazal na zaplatenie náhrady trov konania ako žalobkyňu, tak aj vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval v konaní na jej strane, a to tak, že splnením povinnosti jedným z nich zaniká v rozsahu splnenia povinnosť druhého, nakoľko žalobkyňa a vedľajší účastník na jej strane mali v konaní celkom samostatné procesné postavenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 2 O.s.p.)