Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/29/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, pred samosudcom JUDr. Stanislavom Dutkom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.01.2013, v trestnej veci obžalovaných S. V. a W. K., pre prečin poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa k , takto

rozhodol:

Obžalovaní:

1/ S. V., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v G., trvale bytom Z., U.. V. M. Č.. XX,

2/ W. K., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v Z., trvale bytom Z., N. U.. Č.. X,

sú v i n n í, ž e

24.01.2012 v čase okolo 21.00 hodine v Z. na M. ulici číslo X spoločným konaním poškodili ľavú stenu prízemnej budovy spoločnosti F. R., M..L..T.. tým, že ju v spodnej časti postriekali viacerými sprej i s rôznymi farbami, kde vytvorili dva nečitateľné nápisy o rozmerov približne 150 x 300 cm a o rozmerov približne 200 x 400 cm, čím týmto konaním spôsobili škodu spoločnosti F. R.L., M..L..T.. so sídlom v Z. na M. ulici číslo X minimálne vo výške 832,- €,

t e d a

spoločným konaním poškodili cudzie vec tým, že ju postriekali farbou,

č í m s p á c h a l i

prečin poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa , .

Za to sa

o d s u d z u j ú

obž. S. V. a obž. W. K.

Podľa § 246 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. každý jeden k trestu odňatia slobody po 2 /dva/ mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu u každého jedného z obžalovaných podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 /osemnásť/ mesiacov

Podľa § 287 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovaných zaväzuje k náhrade škody poškodenému F.-R.L., M..L..T.. Z., M. X, spoločne a nerozdielne vo výške 2.310,- Euro,

odôvodnenie:

Okresný súd Bratislava 1 na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchmi obžalovaných S. V. a W. K., oboznámil tiež nárok zástupcu poškodeného F. R. M..L..T.. R.. F.. W. Č., svedkov Y. G. a G. N., prečítal znalecký posudok vo vzťahu k spôsobenej škode, oboznámil spisový materiál a na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol rovnako ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaní S. V. a W. K. po zákonnom poučení podľa prehlásili, že sa cítia byť v plnom rozsahu obžaloby nevinní.

Obžalovaný S. V. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní uviedol, že v ten večer spolu s obž. K. popíjali alkohol a neskôr išli von, prechádzali od Račianskeho mýta smerom k YMCA. Pri predmetnej budove videli dvoch mladíkov, ktorí sa ich zľakli a utiekli smerom do parku. Spoločne s K. prišli bližšie k stene, zbadali tam jeden ruksak a igelitovú tašku, on sa pozrel do ruksaku, bol tam nejaký sprej a dal si tento ruksak na chrbát. K. zatiaľ pozeral igelitku. Potom stáli pred tou stenou, pozerali si línie tých nástrekov, on ešte predtým našiel na zemi jeden zo sprejov, ktorý mal aj v ruke. Spoločne s K. hodnotili, ktoré línie môžu asi čo znamenať, on sa ešte chytil nástreku rukou, aby zistil, či je to čerstvé alebo nie. Potom počuli ako pri nich zastalo auto, začul kričať „Stoj!“ a utekal, pretože podľa neho to mohli byť tí, ktorí na mieste nechali ruksak a igelitku, prípadne nejakí ich komplici. Výkrikmi „Stoj!“ počul viackrát, a keď počul „Stoj polícia!“, vtedy zastavil. Na otázky uviedol, že nevie popísať osoby, ktoré na mieste činu mali zanechať veci, teda ruksak a igelitovú tašku. Na ďalšiu otázku, prečo ten ruksak vôbec zobral obžalovaný uviedol, že si ho ponechal spoločne so sprejom ktorý bol vnútri. Na druhý deň po výsluchu na polícii a na odporúčania policajtov išiel spoločne s obž. K. za poškodeným, ktorému ponúkol odstránenie maľby, avšak určite sa pred poškodeným nepriznal k spáchaniu skutku.

Obžalovaný W. K. vo svojej výpovedi na hlavom pojednávaní pred súdom zhodne ako v prípravnom konaní uviedol, že v predmetný deň spoločne s obž. V. si boli vypiť, potom okolo 20.00 hod. išli smerom k YMCA. Pri Račianskom mýte, pri stene, videl nejaké dve postavy, išli smerom k nim a oni začali utekať. Keď prišli na miesto skutku, našli na zemi spreje, tak ich zdvihli, potom začuli niečo ako „Stojte!“, on sa zľakol a začal utekať, pričom spreje odhodil. Ešte predtým pri stene dedukovali, že čo tam robili tie dve osoby a došli k záveru, že pravdepodobne tam striekali. Keď počuli ako niekto kričí „Stojte!“, pomysleli si, že to mohli byť tí sprejeri alebo ich spoločníci a tak začali utekať. Keď bežal, tak vyhodil tie farby ktoré predtým zdvihol, asi po 100 metroch si všimol, že ich naháňa polícia, preto ihneď zastavil a povedal, že to oni nerobili. Snažili sa vysvetliť ako sa to stalo ale napriek tomu boli predvedení na políciu. Na druhý deň išli za majiteľom budovy vysvetliť situáciu, vysvetľovali, že sa stalo nedorozumenie, snažili sa dohodnúť a boli ochotní ten nápis aj zatrieť. Poškodený najprv súhlasil, neskôr ale povedal, že nie. Na otázky, aby popísal tých dvoch páchateľov, ktorí mali pomaľovať stenu, uviedol, že išlo pravdepodobne o chalanov, ktorých vek nedokáže odhadnúť, ani ich postavu. Na ďalšiu otázku z akej vzdialenosti spoločne s obž. V. skúmali grafity na stene uviedol, že z bezprostrednej blízkosti, či je to čerstvé.

Poškodený Ing. W. Č., ktorý bol v predmetnej veci vyslúchnutý v prípravnom konaní a na hlavom pojednávaní bola jeho výpoveď na návrh obžalovaných i prokurátora a s ich súhlasom prečítaná uviedol, len to, že ráno bol zobudený políciou, ktorá mu oznámila skutok, tiež uviedol, že mu bolo oznámené, že páchatelia boli chytení. Na druhý deň došli za ním dvaja mladíci, ktorí oľutovali svoje konanie s tým, že v dobe skutku mali vypité a prisľúbili, že všetko dajú do pôvodného stavu. Začali zoškrabávať nápis ale boli tam problémy, lebo celú omietku je potrebné nanovo naniesť a nastriekať. V prípravnom konaní si zákonným spôsobom za poškodeného uplatnil nárok na náhradu škody v celkovej výške 2.310,- Eur s tým, že ide o sumu za uvedenie fasády do pôvodného stavu.

Svedok Y. G. na hlavnom pojednávaní pred súdom zhodne ako v prípravnom konaní uviedol, že v predmetný deň ako policajt vykonával s kolegom N. hliadkovú službu, z Legionárskej ulice smerovali na hlavnú vlakovú stanicu a keď sa priblížili k Smrečianskej ulici videli dvoch mužov ako sprejujú niečo na stenu tejto budovy. V momente keď si ich všimli, tak každý z mužov držal v ruke jeden sprej, ktorým stenu sprejovali. Hore na stene bol nápis F. R.. Tieto osoby videli veľmi dobre, najmenej 5 sekúnd, zastavili pri nich vozidlo a boli od nich vzdialení asi 5 - 10 metrov. Keď vystúpili z vozidla, obaja sa otočili smerom k nim, oboch vyzvali aby upustili od svojho konania a oni začali utekať. Svedok naháňal osobu, ktorá mala na sebe ruksak v ktorom sa nachádzali spreje a násadce na spreje. Na otázku svedok uviedol, že vyslovene videli sprejovať obidve osoby, pretože mali dostatok času keď išli smerom od Račianskej k Smrečianskej ulici. Svedok si nepamätal aké pohyby tieto osoby videli, avšak potvrdil, že obaja mali v jednej ruke sprej a predpokladal, že vytvorili obrysy písmen. Na svojej výpovedi trval aj počas kladenia otázok zo strany obhajoby.

Svedok G. N. na hlavnom pojednávaní pred súdom zhodne ako v prípravnom konaní uviedol, že spoločne s kolegom G. ako policajti vykonávali hliadkovú službu počas ktorej spozorovali dvoch mužov ako sprejujú na stenu budovy F. R.. Prišli až k nim, vystúpili z auta, vyzvali ich aby upustili od svojho konania, pričom obdive osoby začali utekať a boli viackrát vyzývané, aby zastali. Svedok spoznal oboch obžalovaných ako osoby ktoré sprejovali fasádu budovy. Na svojej výpovedi zotrval aj počas kladenia otázok obhajobou.

Na základe takto vykonaného dokazovania, po oboznámení sa so spisovým materiál z prípravného konania, fotodokumentáciou mal súd za preukázané, že skutok sa stal zhodne so skutkom ktorý je uvedený v obžalobe prokurátora. Predovšetkým na hlavnom pojednávaní pred súdom bolo bez akejkoľvek pochybnosti preukázané, že obaja obžalovaní teda S. V. a W. K. spoločne maľovali a sprejovali písmená na fasáde budovy, ktorá patrí spoločnosti F. R.. Nápis ktorý bol sprejovaný má veľmi veľké rozmery cca 200 x 400 cm. Skutočnosť, že to boli práve obaja obžalovaní ktorí sprejovali fasádu budovy mal súd jednoznačne za preukázanú hlavne z výpovedí svedkov G. a N. ktorí ako príslušníci polície zadržiavali oboch obžalovaných a bez akýchkoľvek pochybností potvrdili s určitosťou, že to boli obaja obžalovaní ktorí sprejovali fasádu. Keďže v osobách svedkov ide o očité svedectvo, ktoré nebolo žiadnym spôsobom spochybnené ani v prípravnom konaní ani v konaní pred súdom, súd týmto svedkom uveril vo všetkých bodoch ktoré prejednával.

Bolo tiež preukázané, že to boli práve dvaja obžalovaní, ktorí po výzve zakročujúcich policajtov začali utekať a na úteku boli zadržaní, pričom obž. V. mal na sebe batoh s obsahom farbiaceho spreju. Jeho obranu na hlavnom pojednávaní, že tento batoh našiel na mieste činu a zobral si ho k sebe na chrbát súd vyhodnotil ako zavádzajúcu v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu, že by obvinený hneď po príchode na miesto trestného činu ako prvé našiel ruksak ktorý mal patriť inej osobe a dal si ho na chrbát, takéto tvrdenie je absolútne nedôveryhodné a ako také ho súd aj vyhodnotil.

Súd v tejto súvislosti neprijal obhajobu obžalovaných, že to neboli oni, kto maľoval grafity na stenu patriacu poškodenému, ale iné nezistené osoby, naopak ako logickú a všetkými vykonanými dôkazmi potvrdenú prijal verziu svedkov, policajtov zakročujúcej hliadky, ktorí obžalovaných videli znehodnocovať fasádu F.. Súd sa pri dokazovaní trestného činu nezaoberal otázkami na ktoré poukazovali obaja obžalovaní, teda nepokúšal sa zistiť osoby, ktoré mali byť pred obžalovanými pri stene a striekať na ňu spreje, najmä ak je nesporné, že takéto osoby neboli ani identifikované a ani identifikovateľné a majú výlučne zaviesť dokazovanie .

Na základe týchto dôkazov, po oboznámení sa aj s registrami trestov obžalovaných a predchádzajúcimi odsúdeniami súd dospel k záveru, že obžalovaní S. V. a W. K. konaním uvedeným v obžalobe spáchali prečin poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa , , , pretože spoločne poškodili cudziu vec a to fasádu objektu patriaceho poškodenému popísaním farbou a postriekaním sprejmi.

Pri rozhodovaní druhu a výmere trestu súd postupoval v zmysle ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. prihliadol pri tom v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osoby páchateľov, ich pomery a možnosti ich nápravy.

V prípade oboch obžalovaných súd vychádzal aj z oboznámeného registra trestov, podľa ktorého obaja obžalovaní boli v minulosti odsúdení za úplne identický trestný čin k symbolickým trestom. Súd dospel k záveru, že s poukazom na oboch obžalovaných, ich doterajšie skúsenosti, aj za tých okolností, že sa na nich hľadí ako na súdne netrestaných nie je možné nevychádzať z faktu, že obaja obžalovaní majú dostatočné skúsenosti s trestným konaním a to aj práve vo vzťahu k poškodzovaniu cudzej veci, teda k známym grafity.

Obranu obžalovaných súd vyhodnotil len ako sofistikovanejší spôsob ako sa vyhnúť postihu za konanie ktoré je predmetom obžaloby. Súd nakoniec dospel k záveru, že na prevýchovu oboch obžalovaných, avšak aj v rámci represie je potrebné pôsobiť aj keď len symbolickým, ale predsa len trestom odňatia slobody aj keď s podmienečným odkladom na kratšiu skúšobnú dobu. Súd je toho názoru, že práve takéto potrestanie môže mať dostatočný prevýchovný vplyv a samotná hrozba väzenia bude pre obžalovaných dostatočným ponaučením a výstrahou, aby už v budúcnosti sa podobnej trestnej činnosti nedopúšťali.

Súd obžalovaným nepriznal ani poľahčujúce, ani priťažujúce okolnosti, pretože ani u jedného z obžalovaných podľa názoru súdu neprišlo do úvahy ich použitie. Aj keď obaja obžalovaní už v minulosti boli potrestaní za identické skutky, ktoré sú predmetom tohto konania, sú im nepriznal priťažujúce okolnosti s poukazom na skutočnosť, že na obžalovaných sa hľadí, akoby súdne trestaní neboli. Poľahčujúce okolnosti u žiadneho z obžalovaných zistené neboli.

Súd takto postupoval aj s poukazom na konkrétne okolnosti skutku, na následok s tým, že aj keď obaja obžalovaní prejavili bezprostredne po skutku snahu po náprave, navštívili poškodeného a snažili sa dohodnúť na uvedení fasády do pôvodného stavu, po zistení, že takého uvedenie je značne náročné tak na prácu ako i na prostriedky od nápravy nezákonného stavu ustúpili a zvolili cestu úplného popierania skutku. Takéto správanie obžalovaných súd nemohol nevziať do úvahy avšak s poukazom na fakt, že obžalovaní nesmú byť žiadnym spôsobom nútení k priznaniu a nepriznanie trestnej činnosti nemôže byť priťažujúcou okolnosťou.

Poškodený si nárok na náhradu spôsobenej škody uplatnil a to tak vyčíslením spôsobenej škody, ako aj vyčíslením nákladov na uvedenie do pôvodného stavu poškodenej budovy.

Súd po zohľadnení všetkých okolností prípadu, tiež s poukazom na veľmi rozšírené zneužívanie grafity k poškodzovaniu fasád verejných budov dospel k záveru, že uvedenie do pôvodného stavu úplne a do dôsledkov zodpovedá vo vzťahu k náhrade škody skutočnej ujme poškodeného a preto rozhodol o nároku poškodeného v celom uplatnenom rozsahu.

Vzhľadom k takto zisteným a vyhodnoteným skutočnostiam bolo potrebné rozhodnúť rovnako ako vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.