Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13C-353-2012.pdf
PDF · 105.51 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/353/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci navrhovateľa: E. J. I., I..W..V.., I. I.: Ú. X, XXX XX D., X.: XX XXX XXX, právne zastúpený T. J., I..W..V.. I. I. Ú. X, XXX XX D., X.: XX XXX XXX, proti odporkyni: K. J., R.. XX.XX.XXXX, D.: Q. I. - D. XX, XXX XX Q. Q., o zaplatenie 208,74 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 139,73 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z tejto sumy od 9.12.2006 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 31,52 Eur (6,30 Eur súdny poplatok a 25,22 Eur trovy právneho zastúpenia), v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.01.2012 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd odporkyňu zaviazal na zaplatenie sumy 208,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,0 % ročne zo sumy 139,73 eur od 09.12.2006 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni.
Postupca a odporkyňa uzatvorili dňa 26.09.2005 zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka 1870475116 v znení jej dodatkov, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky VÚB a.s. na vydanie a používanie kreditných platobných kariet pre fyzické osoby - občanov. Na základe uvedenej zmluvy poskytla VUB a.s. odporkyni kreditnú platobnú kartu, ktorou odporkyňa vykonávala bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu kartového účtu. Na tento účel poskytol postupca odporkyni úver, ktorý bolo možné čerpať kreditnou platobnou kartou do výšky poskytnutého úverového limitu.
Vzhľadom na to, že odporkyňa neplnila splátky úveru riadne a včas, navrhovateľ vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy, ktorá ku dňu postúpenia pohľadávky na navrhovateľa predstavovala sumu 379,38 eur a pozostávala z istiny 310,37 eur, riadneho úroku 39,08 eur, úroku z omeškania 2,45 eur a ostatného príslušenstva a poplatkov v sume 27,48 eur. Odporkyňa následne uhradila ešte sumu 170,64 eur. Navrhovateľ si v konaní uplatnil i úrok z omeškania zo sumy istiny od 09.12.2006, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
Súd návrhu vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu č.k. 2Ro/23/2012-20 zo dňa 13.02.2012, ktorý sa však nepodarilo doručiť odporkyni do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo dňa 22.10.2012 zrušil.
Podľa § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie a vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o drobný spor, nakoľko hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000,- eur (ust. § 29 ods. 6 posledná veta OSP), súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie.
Podľa § 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa 10.01.2013 a rozhodol vo veci rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
Zo žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. mal súd preukázané, že odporkyňa požiadala o vydanie flexikarty - nákupnej karty. Prijatím a schválením tejto žiadosti zo strany spol. Všeobecná úverová banka, a.s. sa žiadosť stala zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty uzatvorenej medzi odporkyňou ako dlžníkom a Všeobecnou úverovou bankou, a.s.. K uzatvoreniu tejto zmluvy došlo dňa 26.09.2005. Súčasťou tejto zmluvy boli Obchodné podmienky VÚB, a.s. na vydanie a používanie kreditných platobných kariet pre fyzické osoby - občanov (ďalej len „obchodné podmienky“).
Listom zo dňa 19.04.2006 VÚB, a.s. vypovedala zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty z dôvodu, že odporkyňa i napriek výzve neuhradila dlžnú pohľadávku banky, a to ku dňu nasledujúcemu po doručení výpovede. Zároveň VÚB, a.s. odporkyni oznámila, že k 19.04.2006 celková výška dlžnej sumy činí 10.862,- Sk a zároveň odporkyňu vyzvala na úhradu dlžnej sumy do 15 dní odo dňa doručenia výpovede.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok z 08.12.2006 uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s. ako postupom a navrhovateľom ako postupníkom mal súd preukázané postúpenie pohľadávok na navrhovateľa, vrátane pohľadávky voči odporkyni.
Podľa výpisu z bankového účtu výška pohľadávky ku dňu postúpenia mala predstavovať istinu v sume 310,37 eur, riadny úrok v sume 39,08 eur, úroky z omeškania v sume 2,45 eur a ostatné poplatky v sume 27,48 eur. Celková výška pohľadávky tak mala ku dňu postúpenia pohľadávky na navrhovateľa činiť sumu 379,38 eur. Po postúpení pohľadávky odporkyňa uhradila sumu 170,64 eur, preto žalovaná suma činí 208,74 eur.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len ZoSU) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a/ ZoSU na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b/ ZoSU zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 3 ods. 1, 2 ZoSU veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 ZoSU : Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 ZoSU, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa §6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Podľa § 4 ods. 4 ZoSU, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 5 ZoSU od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Predmetnú zmluvu preto treba posudzovať nielen vo svetle ustanovení o zmluve o úvere v Obchodnom zákonníku, ale aj podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.
Z doložených listinných dôkazov mal súd zistené, že právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzatvorili dňa 26.09.2005 zmluvu o úvere, na základe ktorej vydal právny predchodca navrhovateľa odporkyni kreditnú platobnú kartu. V zmysle čl. 1 všeobecných podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy, kreditná platobná karta je platobným prostriedkom, prostredníctvom ktorého jej držiteľ (odporkyňa) vykonávala bezhotovostné a hotovostné platobné operácie. Tieto transakcie bola odporkyňa oprávnená vykonávať do výšky úverového limitu. Poskytnutý úver mal charakter revolvingového úveru, keďže každou uhradenou splátkou úveru je úver obnovovaný opäť do výšky poskytnutého úverového limitu.
Pohľadávka voči odporkyni z predmetnej zmluvy o úvere bola postúpená na navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006.
Súd mal zistené, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver na základe zmluvy zo dňa 26.09.2005. Výška dlžnej istiny úveru vyčíslenej ku dňu postúpenia pohľadávky na navrhovateľa v sume 310,37 eur vyplývala z výpisu z bankového účtu navrhovateľa, ktorý preukazuje výšku pohľadávky ku dňu jej postúpenia z právneho predchodcu navrhovateľa na navrhovateľa. Následne odporkyňa uhradila sumu 170,64 eur, z tohto dôvodu aktuálny nesplatený zostatok istiny predstavuje sumu 139,73 eur. Súd mal teda v konaní preukázané, že odporkyňa nedodržala zmluvné podmienky, a to tým, že dojednané splátky poskytnutého úveru riadne a včas nesplácala a poskytnuté peňažné prostriedky nevrátila. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa dlžnú úverovú istinu vo výške 139,73 eur navrhovateľovi uhradila, súd návrhu v tejto časti ako skutkovo a právne dôvodnému vyhovel.
Navrhovateľ si zároveň uplatnil úroky z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 139,73 eur od 09.12.2006 do zaplatenia. Odporkyňa zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, pretože sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľský vzťah a odporkyňa sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, navrhovateľ má nárok na úrok z omeškania vo výške určenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z.
Ku dňu 09.12.2006 (deň nasledujúci po dni postúpenia pohľadávky na navrhovateľa) diskontná sadzba NBS činila 4,75% ročne, preto úroky z omeškania sa určia ako jej dvojnásobok v zmysle § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného k tomuto dňu. Úrok z omeškania potom bude predstavovať 9,5% ročne. Súd preto priznal navrhovateľovi úroky z omeškania z dlžnej istiny len vo výške 9,5% ročne a vo zvyšku požadovaných úrokov z omeškania návrh zamietol, z dôvodu, že navrhovateľ si úroky z omeškania uplatnil nad rámec kogentne ustanovenej sadzby úrokov z omeškania.
Súd ďalej nepovažoval návrh za dôvodný čo do sumy 69,01 eur (titulom riadneho úroku v sume 39,08 eur, vyčísleného úroku z omeškania v sume 2,45 eur a poplatkov v sume 27,48 eur), a to z nasledovných dôvodov:
Zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty zo dňa 26.09.2005 je zmluvou o úvere, ktorú súd z hľadiska splnenia povinných náležitostí posudzoval podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Súd má za to, že v zmluve o úvere nie je uvedená sadzba riadneho úroku, ktorý si navrhovateľ uplatňuje v sume 39,08 eur. V čl. V bode 27 všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou uzatvorenej zmluvy (č.l.8) je uvedené, že úroková sadzba je pohyblivá, jej výška je určená bankou, v zmysle zásad úrokovej politiky VUB, a.s. a je zverejnená na výveskách v obchodných priestoroch banky. Takéto neurčité ustanovenie v obchodných podmienkach nie je možné považovať za splnenie si povinnosti zo strany poskytovateľa úveru uviesť presnú výšku úroku, ktorým sa úročí poskytnutý úver, už priamo v zmluve, ako to vyžaduje § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch. Výška úroku nebola uvedená priamo v zmluve a naviac, ani z formulácie bodu 27 všeobecných obchodných podmienok, výšku úroku nie je možné určiť, hoci výška úroku musí vyplývať zo zmluvy jednoznačne a musí byť zrejmá spotrebiteľovi už pri uzatváraní zmluvy o úvere. Z výpisu z bankovej knihy vyplýva, že riadny úrok z úveru bol navrhovateľom uplatnený v sadzbe 29,90 % p.a., vôbec však nie je zrejmé, na základe akých skutočností si riadny úrok v tejto sadzbe navrhovateľ uplatňuje. S poukazom na to, že podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné od spotrebiteľa žiadať úrok, ktorý nebol v zmluve dohodnutý, súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.
Obdobne súd posudzoval aj návrh v časti, ktorou si navrhovateľ uplatnil voči odporkyni „ostatné príslušenstvo a poplatky“ v sume 27,48 eur. Podľa l. V bodu 26 všeobecných obchodných podmienok, poplatky súvisiace so správou a používaním karty sú uvedené v Cenníku VÚB, a.s., ktorý je banka oprávnená jednostranne meniť a ktorý je zverejnený v obchodných priestoroch banky. Z takto formulovaného ustanovenia nie je možné určiť, aké poplatky je navrhovateľ oprávnený odporkyni účtovať a za aké služby. Takto uvedené ustanovenie taktiež nespĺňa požiadavku určitosti a jednoznačnosti, ktorú pre dohodu o poplatkoch spojených s poskytnutým úverom vyžaduje § 4 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch. Spotrebiteľ sa nemá možnosť pri uzatvorení zmluvy oboznámiť s tým, aké poplatky mu môže poskytovateľ úveru vyúčtovať, naviac, pokiaľ si poskytovateľ úveru ako veriteľ vyhradí možnosť tieto poplatky jednostranne po uzatvorení zmluvy meniť, bez akéhokoľvek upozornenia dlžníka
- spotrebiteľa. V návrhu je naviac uvedená iba celková výška poplatkov a príslušenstva, bez bližšieho popisu a špecifikácie tejto položky, ktorá by súdu umožňovala bližšie preskúmať uplatnené poplatky. Keďže podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné od spotrebiteľa žiadať ani poplatky, ktoré neboli v zmluve dohodnuté, súd návrh navrhovateľa v tejto časti taktiež zamietol.
Navrhovateľ si ďalej uplatnil sumu 2,45 eur ako úrok z omeškania. Pokiaľ sa týka uplatneného nároku na zaplatenie uvedenej sumy, zo žalobného návrhu, ani z predložených dokladov nie je zrejmé, z akej istiny, za aké obdobie a v akej sadzbe je vyčíslený tento úrok z omeškania. Uplatňovaný úrok z omeškania, na ktorý by mal v prípade omeškania poskytovateľ úveru nárok, však naviac nebol v zmluve o úvere vôbec bližšie špecifikovaný. V čl. V bode 35 všeobecných podmienok je uvedené, že v prípade, že držiteľ hlavnej karty do dátumu splatnosti neuhradí minimálnu splátku, banka má právo za každý deň omeškania splátky účtovať úroky z omeškania v zmysle zásad úrokovej politiky VÚB, a.s. ... Z takto neurčito formulovaného ustanovenia nie je možné zistiť, v akej sadzbe bude dlžníkovi účtovaný úrok z omeškania, keďže ani zásady úrokovej politiky poskytovateľa úveru ďalej v zmluve o obchodných podmienkach nie sú bližšie rozvedené tak, aby sa s nimi spotrebiteľ, a v prípade sporu i súd, mohol oboznámiť. Z uvedeného dôvodu súd pre neurčitosť a nejasnosť návrh navrhovateľa aj v tejto časti ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 208,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 139,73 eur od 09.12.2006 do zaplatenia (čo ku dňu vyhlásenia rozsudku činí 111,68 eur).
100%- ný úspech navrhovateľa by tak predstavovalo priznanie sumy 320,42 eur.
Navrhovateľ bol úspešný len čo do sumy 139,73 eur a čo do úroku z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 139,73 eur od 09.12.2006do zaplatenia (čo ku dňu vyhlásenia rozsudku činí 81,61 eur).
Navrhovateľ tak bol úspešný čo do sumy 221,34 eur, tj. bol úspešný v 69,08 %. Čistý úspech navrhovateľa (úspech - neúspech) činí 38,16 %. Navrhovateľ má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38,16 % z uplatnených trov.
Súd preskúmal navrhovateľom uplatnené trovy konania, pričom priznal navrhovateľovi 38,16 % zo sumy zaplateného súdneho poplatku 16,50 eur, tj. sumu 6,30 eur.
Navrhovateľ si uplatnil trovy právneho zastúpenia za 3 úkony (príprava a prevzatie, pokus o zmier a návrh na začatie konania). Súd preskúmal nárok uplatnený navrhovateľom podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.) a priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v rozsahu 38,16 % z uplatnených trov, pozostávajúce z:
a) tarifnej odmeny a režijného paušálu advokáta za :
1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 7,60 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl., vo výške 2,91 eur; 2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 2,91 eur , režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 6,36 eur;
Súd však nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby písomné podanie protistrane - pokus o zmier. Podľa posúdenia súdu nejde o trovy konania v zmysle ust. § 137 O.s.p. vzhľadom k tomu, že aj keď trovy konania nemusia byť účastníkom vynaložené vždy v dobe po začatí konania do jeho právoplatného skončenia, musia však byť vynaložené bezprostredne s týmto konaním. Uvedený úkon právnej služby právneho zástupcu navrhovateľa nebol uskutočnený v bezprostrednej súvislosti s konaním, keďže podmienkou pre začatie konania nie je výzva navrhovateľa na dobrovoľné plnenie adresovaná odporcovi. Navyše doručovanie uvedenej výzvy odporcovi nebolo súdu ani preukázané
b) náhrady DPH z :
odmien a náhrad podľa §§ 14 až 16 vyhl. v sume 4,20 eur, a to v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 vyhl., nakoľko z priloženého osvedčenia o registrácii mal súd preukázané, že právny zástupca navrhovateľa je platiteľom DPH, pričom sadzba DPH je vo výške 20 %.
Spolu teda súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania za súdny poplatok v sume 6,30 eur a za trovy právneho zastúpenia 25,22 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.