Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/53/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobkyne: A.. W. F., D.. XX.XX.XXXX, N. V.. D.W. XXX/XX, XXX XX R., právne zastúpenej: JUDr. Stanislav Súlety, advokát, Nám. SNP 1, 085 01 Bardejov, proti žalovanej: O. X. - H., na neznámom mieste, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k nehnuteľnostiam v katastrálnom území N., obec N., okres N., zapísaným na LV č. XXX, parcela CKN č. XXX - záhrada o výmere 220 m2, parcela CKN č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 369 m2, parcela CKN č. XXX/X - orná pôda o výmere 652 m2.

II. Do výlučného vlastníctva žalobkyne A.. W. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX p r i k a z u j e nehnuteľnosti v katastrálnom území N., obec N., okres N., zapísané na LV č. XXX, parcela CKN č. XXX - záhrada o výmere 220 m2, parcela CKN č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 369 m2, parcela CKN č. XXX/X - orná pôda o výmere 652 m2.

III. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanej peňažnú náhradu za spoluvlastnícky podiel v sume X.XXX,XX eur, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania p r á v o .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 21.9.2023 domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam v katastrálnom území N., obec N., okres N., zapísaným na LV č. XXX, parcela CKN č. XXX - záhrada o výmere 220 m2, parcela CKN č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 369 m2, parcela CKN č. XXX/X - orná pôda o výmere 652 m2.

2. Žalobu odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v k.ú. N. zapísaných na LV č. XXX, parcely CKN č.: XXX - záhrada o výmere 220 m2, XXX - zast. pl. a nádvorie o výmere 369 m2, XXX/X - orná p. o výmere 652 m2 v podiele XX/XX, tak ako je to vedené pod N. cit. listu vlastníctva. Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou vyššie cit. nehnuteľností v k.ú. N. v podiele X/XX, tak ako je to vedené pod N. LV č. XXX. Spoluvlastnícky podiel žalovanej na parcele CKN č. XXX predstavuje výmeru 55 m2, na parcele CKN č. XXX výmeru 92,25 m2 a na parcele CKN č. XXX/X výmeru 163 m2. Vzhľadom k tomu, že u vyššie uvedených parciel ide o pozemky nachádzajúce sa v intraviláne obce N., prichádzala by do úvahy reálna deľba predmetných nehnuteľností. Prihliadajúc na veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, na účelné využitie predmetných pozemkov po ich reálnej deľbe a v neposlednom rade na skutočnosť, že u žalovanej ide o neznámeho vlastníka, sa jej reálna deľba javí ako nehospodárna. Preto žalobkyňa navrhla zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k dotknutým pozemkom prikázaním spoluvlastníckeho podielu žalovanej žalobkyni za primeranú náhradu. Pre určenie primeranej náhrady žalobkyňa vychádza z miestnych pomerov, podľa ktorých sa obdobné pozemky v obci N. predávajú za cenu X,-€/m2.

3. Zástupca žalovanej sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 6.3.2023 tak, že vzhľadom na polohu a funkčné využitie parciel javí sa ako účelný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným parcelám ich prikázanie do vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu. Pokiaľ ide o výšku primeranej náhrady, mal za to, že konečné stanovenie „primeranej náhrady“ bude závisieť od ďalšieho dokazovania a záverečného posúdenia dôkazov zo strany súdu.

4. V replike zo dňa 2.5.2023 žalobkyňa uviedla, že súhlasí so zástupcom žalovanej, že pre určenie všeobecnej ceny pozemku je nutné vziať do úvahy lokalitu, možnosti terajšieho a budúceho funkčného využitia pozemku, s aspektom na jeho veľkosť, polohu, tvar, zasadenie v danej lokalite, samotné využitie pozemku alebo jeho využitie v spojení s inými pozemkami. Pre aplikáciu vyššie uvedených kritérií na prejednávanú vec považuje za potrebné poukázať hlavne na to, že predmetné parcely CKN č. XXX, XXX V. XXX/X sú v danej lokalite situované tak, že jediný možný prístup na ne je len cez parcelu CKN č. XXX/X, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Tým poukázala na to, že žalobou dotknuté parcely sú do budúcna využiteľné prakticky iba v spojení s parcelou žalobkyne CKN č. XXX/X. Ťažko tak podľa jej názoru možno predpokladať, že by o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalovaného na sporných parcelách mohla mať záujem iná osoba ako žalobkyňa. Z hľadiska primeranosti náhrady odstupujúceho spoluvlastníka v prejednávanej veci tak podľa jej názoru nemožno vychádzať z cien pozemkov inzerovaných na stránkach realitných kancelárii, ktoré sú často nadhodnotené a kde ide o pozemky, na ktorých môže prípadný záujemca bez problémov realizovať napr. výstavbu rodinného domu. Pre ďalšie konanie v prejednávanej veci predložila súdu znalecký posudok, ktorým disponuje právny zástupca žalobkyne z inej právnej veci a ktorým bola znalcom určená cena obdobných pozemkov v intraviláne obce N. sumou X,XX €/m2, ktorá suma sa jej najmä s ohľadom na vyššie uvedené okolnosti vo vzťahu k sporným parcelám javí ako primeraná.

5. Zástupca žalovanej v duplike zo dňa 29.6.2023 uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení zo dňa 6.3.2023.

6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 31.8.2023. Právny zástupca žalobkyne na nariadenom pojednávaní zotrval na podanej žalobe s tým, že vychádzajúc zo situovania predmetných parciel, ich ďalšieho využitia do budúcna, najmä pokiaľ ide o prístup na tieto parcely, ktorý je iba cez parcelu žalobkyne, má za to, že nimi navrhovaná výška primeranej náhrady X,XX eur/m2 pri sporných parcelách je primeraná.

7. Zástupca žalovanej má za to, že primeraná náhrada sa v danom prípade javí ako dôvodná minimálne XX eur/m2.

8. Na nariadenom pojednávaní postupom podľa oboznámil podania strán sporu a listinné dôkazy, a to: Žaloba na č.l. 1-3, výpis z LV na č.l. 5, odpoveď obce N.Ž. na č.l. 7, prílohy na č.l. 16-111, prílohy Okresného úradu N., katastrálneho odboru na č.l. 115-119, vyjadrenie zástupcu žalovaného na č.l. 140-142, výpis z LV na č.l. 145-147, inzeráty realitných kancelárií na č.l. 149-151, vyjadrenie žalobkyne na č.l. 170, znalecký posudok na č.l. 171-189, vyjadrenie zástupcu žalovanej na č.l. 213, kúpna zmluva na č.l. 227-229, odpoveď obce N. na č.l. 221, kúpna zmluva o prevode nehnuteľností doručenou krátkou cestou právnym zástupcom žalobkyne zo dňa 12.1.2023, výkres priestorového priestorového usporiadania a funkčného využívania územia a legendy k tomu pripojenej a ďalší obsah spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

9. Z výpisu z listu vlastníctva bolo preukázané, že žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v k.ú. N., obec N., okres N. zapísanej na LV č. XXX, parcela CKN č. XXX - záhrada o výmere 220 m2, parcela CKN č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 369 m2, parcela CKN č. XXX/X - orná pôda o výmere 652 m2, žalobkyňa v podiele XX/XX, žalovaná v podiele X/XX.

10. Na dožiadanie žalobkyne obec N. oznámila písomným podaním zo 07.09. 2022, podľa ktorého v evidencii obyvateľov v obci N. sa nenachádza občan s menom O.F. X. - H. V. nie sú obci známe informácie o tejto podielovej spoluvlastníčke a ani o jej prípadných právnych nástupcoch.

11. Z kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX pod S.-XXX/XXXX, číslo zmeny - A. XX/XX k.ú. N. na LV č. XXXX, kat. územie N. bolo zistené, že zmluvné strany si pri prevode spoluvlastníckeho podielu dohodli kúpnu cenu X Eur/1m2.

12. Z kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX kat. územie N., LV č. XXXX a LV č. XXXX pre k.ú N. bolo zistené, že zmluvné strany si pri prevode nehnuteľností dohodli kúpnu cenu za parcelu EKN č. XXX/X - orná pôda o výmere 1142 m2 na LV č. XXXX v podiele XX/XX za dohodnutú kúpnu cenu XXXX I.ur, t.j. XEur/ m2 a za parcelu EKN č. XXX/X - orná pôda o výmere 659 m2 na LV č. XXXX v podiele XXX/XXX za dohodnutú kúpnu cenu XXXX,XX eur, t.j. X eur/m2.

13. Z komplexného výkresu priestorového usporiadania a funkčného využitia územia plynie, že sporné parcely sú v pláne na sprístupnenie po miestnej komunikácii.

14. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, preto pri právnom posúdení veci súd vychádzal predovšetkým z príslušných ustanovení o podielovom spoluvlastníctve.

15. Podľa , vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

16. Podľa , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

17. Podľa -3 z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

18. Podľa , spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.

19. Podľa -3 , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

20. Ak nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva, spoluvlastníctvo zruší súd, ktorý vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Znamená to, že ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov sa môže obrátiť na súd s návrhom na zrušenie spoluvlastníctva. Návrh na zrušenie spoluvlastníctva sa musí podať voči všetkým ostatným spoluvlastníkom, teda aj voči tým, ktorí mimosúdne so zrušením súhlasili. Je tomu tak preto, aby sa výkon rozhodnutia mohol uskutočniť proti všetkým spoluvlastníkom. Je tiež možné, aby na strane žalobcov vystúpilo viac spoluvlastníkov a na strane žalovaných zvyšní spoluvlastníci.

21. O zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje na základe návrhu jedného alebo viacerých spoluvlastníkov súd, ktorý pri svojom rozhodovaní zoberie do úvahy predovšetkým to, či je rozdelenie spoločnej veci reálne možné, ďalej bude prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych podielov a možnosť vec účelne využívať. Zákon dáva súdu smernice, ako si má počínať pri vyporiadaní, ak ani na súde pokus o zmierne vybavenie veci nevedie k cieľu.

22. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vykoná súd jedným z týchto troch spôsobov:

a) reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov,

b) prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu,

c) predaj veci a rozdelenie výťažku podľa výšky podielov.

23. Ustanovenie stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v ktorom môžu byť použité tieto jednotlivé spôsoby vyporiadania. Ani prípadný súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním nie je dôvodom, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Výnimka z uvedenej zásady sa súdnou praxou pripúšťa iba v prípade, keby sa pred súdom uzavrel súdny zmier (tak pred začatím konania, ako aj v jeho priebehu). V takom prípade by si sami spoluvlastníci mohli zvoliť spôsob vyporiadania formou zmieru, ktorý podlieha schváleniu súdu ( ).

24. Rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov je uvedené na prvom mieste. Súd môže vykonať spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva spočívajúci v prikázaní veci jednému z viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu alebo v nariadení predaja a rozdelenia výťažku, len pokiaľ nie je rozdelenie veci dobre možné.

25. Hľadiská, ktorými sa musí súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva riadiť, uvádza prvá veta . Je to predovšetkým veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci.

26. V prvom rade je teda súd povinný skúmať, či neprichádza do úvahy reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Tento spôsob vyporiadania súd zváži aj v tom prípade, keby návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva obsahoval iný spôsob vyporiadania. Predpokladom použitia tohto spôsobu vyporiadania je reálna deliteľnosť veci, pričom nejde len o faktickú možnosť rozdelenia veci (napr. v prípade budovy nie je prípustné jej horizontálne rozdelenie podľa poschodí, ale len vertikálne delenie) a súlad s právnymi predpismi (napr. stavebnými predpismi).

27. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle je judicium duplex. v upravuje jednotlivé taxatívne spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje ich poradie (1/ rozdelenie veci, 2/ prikázanie veci za náhradu, 3/nariadenie jej predaja), ktoré je pre súd záväzné (R 1/89, str.3, tiež Rc 54/73, obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. , sp.zn. ). Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy ( ) vyplýva, že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri reálnom rozdelení i prikázaní veci), mimo predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania). Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobré možné, ak by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy a funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, tu sa vychádza z posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám, a účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia (X Y. XX/XX). Ďalej je potrebné zohľadniť polohu pozemkov, ich tvar i celkovú plochu (F. XX/XXXX). Určujúcim hľadiskom pre možnosť reálneho rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov je zistenie, či u novo vzniknutých pozemkov je zabezpečený prístup z komunikácie, a to buď priamo z komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku. Na rozdeľovaných pozemkoch možno zriadiť podľa vecné bremeno spočívajúce v práve cesty (F. X/ XX, str. 8). Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemku zastavaného stavbou, súd vždy prihliada k tomu, aby rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby znemožnený prístup k stavbe, zabránené v jej riadnom užívaní vrátane bežného udržiavania.

28. Podľa o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a správca vo veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitných predpisov. Ak sa v konaní pred orgánom verejnej správy podľa osobitných predpisov vyžaduje súhlasné stanovisko fondu a fond sa nevyjadrí v lehote určenej osobitným predpisom alebo v lehote 60 dní, ak lehota nie je určená osobitným predpisom, platí, že fond vydal súhlasné stanovisko; to sa nevzťahuje na stanovisko a vyjadrenie vzťahujúce sa k územiu európskej sústavy chránených území.

29. Podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov fond (Slovenský pozemkový fond) nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami

a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v a v (ďalej len "pozemok vo vlastníctve štátu"),

b) s nezisteným vlastníkom (),

c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak, ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca.

30. Podľa ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.

31. Podľa a fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy. Fond prijíma aj náhrady za vyvlastnenie pozemkov uvedených v a . Prijatú náhradu vyplatí vlastníkovi, ak o ňu požiada; to platí aj pre náhrady prijaté fondom na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu. Náhradu nie je možné previesť na tretiu osobu. Náhrada je splatná najneskôr do dvoch rokov odo dňa podania žiadosti.

32. Podľa fond môže previesť vlastníctvo k pozemku najmenej za cenu zistenú podľa cenového predpisu alebo na pozemku zriadiť vecné bremeno.

33. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území N., obec N., okres N., zapísaným na LV č. XXX, parcela CKN č. XXX - záhrada o výmere 220 m2, parcela CKN č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 369 m2 a parcela CKN č. XXX/X - orná pôda o výmere 652 m2

34. Nikoho nemožno nútiť aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval a keďže žalobkyňa ako podielový spoluvlastník pozemku podala návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva, pričom k dohode o jeho zrušení nedošlo, súd v súlade s v prvom výroku rozsudku podielové spoluvlastníctvo strán k pozemkom, parcela CKN č. XXX - záhrada o výmere 220 m2, parcela CKN č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 369 m2 a parcela CKN č. XXX/X - orná pôda o výmere 652 m2 zapísanej na LV č. XXX v k.ú. N. zrušil.

35. Čo sa týka vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu, súd riadiac sa poradím predpísaným v mal za to, stotožniac sa s názorom oboch strán, že vzhľadom na polohu a funkčné využitie parciel javí sa ako účelný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným parcelám ich prikázanie do vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu. Zástupca žalovanej súhlasil s prikázaním pozemku do vlastníctva žalobcov, preto súd v druhom výroku rozsudku prikázal predmetnú parcelu do vlastníctva žalobkyne, čo argumentačne zodpovedá aj požiadavke rozumného usporiadania veci, keďže reálne spornú parcelu môže využívať iba žalobkyňa.

36. Pri spôsobe zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním za náhradu je potrebné, aby sa súd vyporiadal s výškou náhrady za spoluvlastnícky podiel ustupujúceho podielového spoluvlastníka. Žalobkyňa navrhla primeranú náhradu vo výške X eur/m2. Zástupca žalovanej vzhľadom na vykonané dokazovanie žiadal priznať náhradu minimálne vo výške XX eur/m2. Súd po zohľadnení umiestnenia spornej parcely, jej súčasného využitia a cien za obdobné parcely dospel k záveru, že primeraná náhrada je náhrada vo výške navrhovanej zástupcom žalovanej v sume XX,- eur za 1 m2. Zohľadnil pritom aj skutočnosti vyplývajúce zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 20.10.1997, a to, že súd pri určení primeranej ceny vychádza aj z poznatkov orgánov miestnej správy, poznatkov samotných účastníkov o predaji porovnateľných nehnuteľností a prihliada aj na ponuku a dopyt v danom mieste a čase. Súd sa stotožnil jednak s námietkou právneho zástupcu žalobkyne, že dotknuté parcely sú za stavu rozhodovania súdu využiteľné prakticky iba v spojení s parcelou žalobkyne CKN č. XXX/X, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a momentálne jediný možný prístup na ne je len cez uvedenú parcelu CKN č. XXX/X a že pre primeranosť náhrady odstupujúceho spoluvlastníka v prejednávanej veci pre úplnú objektivizáciu ceny nemožno vychádzať z cien pozemkov inzerovaných na stránkach realitných kancelárii, ktoré sú len orientačnými a nezohľadňujú všetky špecifiká nehnuteľnosti a zahŕňajú aj provízie, pričom za súčasného stavu, reálny záujem o kúpu tejto parcely môže mať jedine žalobkyňa, ako vlastníčka susediacich parciel. Na druhej strane súd vzal do úvahy trhovú cenu vychádzajúc z kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX kat. územie N., LV č. XXXX a LV č. XXXX pre k.ú N., kde sa pohybovala kúpna cena v medziach X eur a X eur za m2 (nevzal do úvahy kúpnu zmluvu kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX pod S.-XXX/XXXX navrhovanú práve vo vyjadrení zástupcom žalovanej, lebo tá vo výške X eur/m2 nezodpovedala reáliám) a tiež skutočnosť prezentovanú zástupcom žalovanej podporenom plánom obce a výkresom priestorového usporiadania a funkčného využitia územia, ktoré predpokladá napojenie sporných nehnuteľností na prístupovú komunikáciu, preto mal za to, že pri porovnaní uvedených cien nehnuteľností pohybujúcich sa v sume okolo X Eur/m2, bude primeranou cena vo výške XX eur/m2, ktorú cenu navrhoval aj zástupca žalovanej.

37. Vzhľadom k uvedenému súd v treťom výroku rozsudku rozhodol o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanej náhradu vo výške X.XXX,XX eur (XXX,XX m2 x XX,- eur) spôsobom v ňom uvedeným.

38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania vzhľadom na charakter sporu, kedy ide o vzájomné vyporiadanie majetkových právnych vzťahov medzi stranami sporu. Spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom, ktorý sa môže začať na návrh ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka, pričom nie je možné konštatovať, že úspech v konaní mal ten, kto podal návrh na začatie konania. Rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pokiaľ súd návrhu vyhovie, je rozhodnutím v záujme všetkých účastníkov. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa každému z podielových spoluvlastníkov dostane jeho podielu buď vo forme veci, ku ktorej sa vyporiadava podielové spoluvlastníctvo, alebo formou finančnej náhrady.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.