Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-213-2011.pdf
PDF · 93.84 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/213/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Dušana Čima a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Jána Mihala v právnej veci žalobkyne: ESSOX SK s. r. o., Bratislava, Cesta na Senec 2/A, zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s. r. o., Bratislava, Ružinovská 42, proti žalovanej: M. N., nar. XX. A. XXXX, bytom S., T. S. č. XXX, o 685,46 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 19. septembra 2011 č. k. 10C/70/2011-37 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej p o t v r d z u j e.
V napadnutej časti trov konania rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni (správne žalovanej) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (správne žalobkyni) sumu 620,02 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 619,37 eur od 24. mája 2009 do zaplatenia v mesačných splátkach po 10 eur mesačne vždy do posledného dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti rozsudku tak, že omeškanie splnením (správne so splnením) jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a vo zvyšku návrh (správne žalobu) zamietol (k správnemu označovaniu účastníkov tzv. sporového konania i podania, ktorým sa takéto konanie začína inak por. najmä § 79 ods. 1 a § 90 O. s. p., čiže Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - pozn. odvolacieho súdu). Žalovanej (i tu nesprávne odporkyni) uložil tiež povinnosť zaplatiť žalobkyni (podľa okresného súdu navrhovateľovi) „do rúk právnemu zástupcovi navrhovateľa“ (hoci obchodná spoločnosť vystupujúca tu v pozícii splnomocnenkyne účastníčky nemá ruky - opäť pozn. odvolacieho súdu) sumu vo výške 97,70 eur do 3 dní (v tomto prípade bez uvedenia aj vo výroku rozsudku, že tu má ísť o náhradu trov konania). Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil použitím ustanovení § 2 ods. 3, § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 517 ods. 1 a 2, § 544 a § 879l O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), § 1 ods. 1 a ods. 3 vety prvej, § 2 ods. 1 písm. a/, b/ a g/ a ods. 3 bližšie neoznačeného zákona o ochrane spotrebiteľa (v tomto prípade zákona č. 634/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, medzičasom inak už nahradeného novším zákonom č. 250/2007 Z. z.), odkazmi na viaceré ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a napokon i ust. § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „ZoSÚ“). Z výsledkov vykonaného dokazovania podľa neho (súdu prvého stupňa) vyplývalo, že medzi žalobkyňou a žalovanou bola uzavretá 23. decembra 2008
zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 8300061557 (ďalej tiež len „úverová zmluva“), na základe ktorej žalobkyňa žalovanej poskytla úver vo výške 567,31 eur (niekdajších 17.091 Sk) na nákup spotrebného tovaru (televízora). Žalobkyňa uhradila za žalovanú časť kúpnej ceny tovaru zodpovedajúcu výške poskytnutého úveru a žalovaná zaplatila priamou platbou sumu 63,03 eur (1.899 Sk). Žalovanej vznikla povinnosť splatiť poskytnutý úver v 24-och mesačných splátkach vo výške 31,40 eur (946 Sk), vždy k 15-temu dňu v mesiaci počnúc 15. januárom 2009, avšak táto nezaplatila ani jednu splátku. Preto bolo treba žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť žalobkyni 620,02 eur, ktorá suma pozostáva zo sumy 125,60 eur predstavujúcej dlžné splátky do účinnosti odstúpenia žalobkyne od zmluvy, zo sumy 493,77 eur ako nesplatenej časti istiny, splatnej ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy a zo sumy 0,65 eur ako úrokov z omeškania naúčtovaných ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom ku skutočnosti, že v úverovej zmluve nie je presne určená adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (nachádza sa v nej pečiatka obchodného miesta Euronics Galantská cesta č. 5855/22, Dunajská Streda, ale ako predajca je uvedené obchodné meno A. T. - G. Shop, miesto podnikania Á. Vámberyho č. 54/11, Dunajská Streda), súd prvého stupňa považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Rozhodnutie o trovách konania potom odôvodnené bolo právne len paušálnymi odkazmi na ust. § 142 ods. 3 a § 149 ods. 1 O. s. p., vecne potom tým, že žalobkyňa bola úspešná v časti (v akej ?) a preto jej bolo treba priznať náhradu trov konania „z titulu zaplateného súdneho poplatku“ (za žalobu) vo výške 41 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 56,7 eur (2x 39,84 eur, 2 x7,41 eur ako režijný paušál + 20% DPH).
Proti tomuto rozsudku len v zamietajúcej časti vo veci samej (t. j. v časti nepriznania sumy 65,44 eur) a v časti trov konania podala iba žalobkyňa včas odvolanie s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovanej uloží povinnosť zaplatiť žalobkyni celú žalobou požadovanú sumu (685,46 eur s úrokmi z omeškania 9% ročne zo sumy 619,37 eur od 24. mája 2009 do zaplatenia a tiež náhradu trov konania 198,76 eur, všetko do 3 dní). Napádaný rozsudok podľa nej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a súd prvého stupňa dospel na základe listinných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Záver súdu prvého stupňa, že v úverovej zmluve nie je presne určená adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, nie je správny a nevyplýva z vykonaného dokazovania. V úverovej zmluve je pri identifikácii zmluvných strán uvedený údaj o predajcovi, aj sídlo/miesto podnikania: Námestie Á. Vámberyho 54/11, 929 01 Dunajská Streda, pričom v ustanovení čl. III bod 7 Obchodných podmienok je uvedené, že klient si všetky svoje práva vyplývajúce mu zo záručných a pozáručných podmienok predajcu uplatňuje priamo u predajcu, ktorého kontaktná adresa je uvedená v úverovej zmluve. Preto skutočnosť, že na úverovej zmluve je pečiatka obchodného miesta s inou adresou, nie je rozhodujúca (jednalo sa o adresu prevádzky predajcu), keď z úverovej zmluvy i obchodných podmienok jednoznačne vyplýva, že žalovaná je oprávnená reklamovať alebo podať sťažnosť ohľadne zakúpeného tovaru na adrese predajcu, ktorá je označená dostatočne jasne a zrozumiteľne.
Žalovaná odvolací návrh nepodala.
Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. vec v medziach odvolania žalobkyne, teda pokiaľ šlo o vec samu, iba v časti, v ktorej súd prvého stupňa žalobu čiastočne zamietol (na čom nič nemenila ani podoba odvolacieho návrhu, sledujúca sústredenie rozhodnutia o všetkých požiadavkách žalobkyne do jedného rozhodnutia - tu rozumej do rozsudku odvolacieho súdu, keďže žalobkyňa subjektívne oprávnenie napadnúť rozsudok aj tam, kde jej bolo vyhovené práve rozhodnutím vyhovujúcim jej požiadavke v zodpovedajúcom rozsahu stratila) a tiež v časti trov konania (kde aj nebyť nesúhlasu odvolateľky i s takouto časťou rozhodnutia súdu prvého stupňa malo rozhodnutie povahu rozhodnutia závislého na výslovne napadnutom rozhodnutí v časti veci samej) a to podľa § 214 ods. 2 a contrario O. s. p. bez pojednávania, pretože tu nevznikla potreba opakovania ani dopĺňania dokazovania, súd prvého stupňa prejednal i rozhodol vec na pojednávaní, nešlo tu o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a na pojednávaní odvolacieho súdu v tejto veci nebol ani žiaden dôležitý verejný záujem; pričom dospel k záveru, že odvolaniu nemožno priznať podstatný vecný úspech a rozsudok súdu prvého stupňa (urobený predmetom tohto odvolacieho konania) tak treba považovať (hoc aj len v napadnutej časti vo veci samej) za vecne správny.
Predovšetkým sa však žiada uviesť, že (navzdory presne opačnému názoru odvolateľky) tu nebol dôvod, pre ktorý by sa odvolací súd nemal stotožniť s argumentáciou súdu prvého stupňa (zanesenou týmto do odôvodnenia napádaného rozsudku a podporujúcou okresným súdom zvolený spôsob rozhodnutia, teda najmä závery o tom, prečo žalobu v zamietnutej časti nešlo považovať za dôvodnú). Pre správnosť úvah súdu prvého stupňa (opäť sa žiada zopakovať, že len vo vzťahu k napadnutej časti vo veci samej) aj pre ich podanie objektívne zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom (ktorou objektívnou presvedčivosťou samozrejme nie je ambícia presvedčiť absolútne kohokoľvek, teda i niekoho subjektívne presvedčeného o svojej pravde bez ohľadu na akékoľvek možné vysvetlenia) by tak odvolaciemu súdu zásadne postačovalo i len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa a odvolanie sa na ne (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O. s. p.). Nakoľko však aktuálna právna úprava odvolacieho konania umožňuje účastníkovi nespokojnému s rozhodnutím súdu prvého stupňa polemizovať s použitými dôvodmi rozhodnutia (v odvolaní proti nemu) a takto poskytnúť i iný pohľad na vec, tým je daná aj nevyhnutnosť vyporiadania sa odvolacieho súdu prakticky v každej ním prejednávanej veci aj s námietkami odvolateľa z jeho odvolania (tu bez ohľadu na to, či ide aj o vecnú polemiku s názormi súdu prvého stupňa z jeho rozhodnutia, alebo len o zotrvávanie na vlastných stanoviskách a ich opätovné podsúvanie ďalšími podaniami). Z tohto dôvodu a i pre celkovú úplnosť sa potom odvolaciemu súdu javí potrebné doplniť (§ 219 ods. 2 O. s. p. in fine) nasledovné :
Podľa § 1 ods. 1 ZoSÚ v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy v tejto veci (23. decembra 2008) a inak až do 31. decembra 2008 (čiže do nadobudnutia účinnosti zákona č. 659/2007 Z. z.) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 ZoSÚ sa na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme (písm. a/) a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (písm. b/).
Podľa § 4 ods. 2 písm. d/ ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí (a popri iných náležitostiach, vymedzených práve v jednotlivých písmenách tu spomínaného paragrafu i odseku zákona) musí obsahovať adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.
Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ druhej vety ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala pomerne prísne (kategoricky) určené požiadavky, predpísané pre takýto zmluvný typ. Účelom právnej úpravy je tu ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovoprávneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru, hoci takýto z povahy veci súkromnoprávny vzťah by sa mal inak vyznačovať rovnosťou jeho strán. Dôsledné trvanie na uplatnení takejto úpravy znamená, že absenciu náležitostí považovaných pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere za nevyhnutné nemožno dodatočne napraviť ani nahradiť, pretože každý spotrebiteľ musí dostať čas a príležitosť na to, aby mohol posúdiť, či navrhovaná úverová zmluva (spravidla predkladaná zmluvným partnerom spotrebiteľa v podobe predtlačeného formulára) zodpovedá jeho potrebám, finančnej situácii a i schopnosti učiniť zadosť takto zakladaným záväzkom a (na druhej strane) mu poskytuje dostatočný stupeň ochrany pri uplatňovaní jeho práv zo zmluvy plynúcich. Sankciou pre zmluvného partnera spotrebiteľa, ktorý z akéhokoľvek dôvodu štandardy predpísané zákonom nedodrží, je potom nástup nevyvrátiteľnej právnej domnienky o nazeraní na úver ako na bezúročný a nespoplatnený (čoho dôsledkom je, že poskytovateľ spotrebiteľského úveru v takýchto prípadoch nemá oprávnenie žiadať od spotrebiteľa nič viac než istinu úveru a prípadné úroky z omeškania nepresahujúce výšku určenú na základe O. z., ak k splneniu záväzku spotrebiteľom nedôjde včas).
Súd prvého stupňa v prejednávanej veci založil svoj záver o nástupe zhora uvedenej nevyvrátiteľnej domnienky na tom, že v úverovej zmluve nebola presne určená adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ(ka) uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Vychádzal z toho, že na úverovej zmluve sa v časti označujúcej predajcu nachádzajú údaje v tvare „A. T.“ (podľa súdu prvého stupňa nesprávne „T.“) „- G. SHOP, IČO: 30724392, Námestie Á. Vámberyho 54/11, 929 01 Dunajská Streda“, zároveň je tu však v časti tzv. formulárovej zmluvy označenej kolónkou „pečiatka obchodného miesta“ tiež ďalší údaj „EURONICS, Galantská cesta 5855/22, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 30724392“ (pominúc telefónne čísla tam uvedené).
Za situácie zadefinovanej spôsobom priblíženým vyššie ale samozrejme nemohol obstáť výklad podsúvaný odvolaním, ktorého cieľom bolo presvedčiť primárne o bezchybnosti úverovej zmluvy (tu z pohľadu naplnenia ust. § 4 ods. 2 písm. d/ ZoSÚ) a sekundárne o zachovaní práva žalobkyne aj na tie zložky spotrebiteľského úveru, ktorých existenciu zákon pri nedostatku ktorejkoľvek z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere s výnimkou tých podľa § 4 ods. 2 písm. d/ a m/ - s/ ZoSÚ vylučuje. Takto to muselo byť predovšetkým preto, že označenie predajcu spôsobom zhora nespĺňalo v príslušnej časti elementárne požiadavky na určitosť právneho úkonu s následkom neplatnosti dojednania len v takejto časti (§ 37 ods. 1 a § 41 O. z.), pričom spomínanú neurčitosť (nejasnosť) nešlo odstrániť ani žiadnou do úvahy prichádzajúcou metódou výkladu, ak celkom nepochybne tej istej osobe podnikateľa (označenej na dvoch miestach zmluvy rovnakým jednoznačným identifikátorom - tzv. identifikačným číslom organizácie /IČO/) boli priradené dve rôzne adresy (nech aj v tom istom okresnom meste) a spotrebiteľ bol zneistený v tom, na ktorej z takýchto adries je potrebné prípadné reklamácie či sťažnosti uplatniť.
Ak teda súd prvého stupňa považoval za takejto situácie poskytnutý úver za bezúročný i bez poplatkov pre neexistenciu zákonom predpokladanej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. d/ ZoSÚ, urobil tak správne.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
To naopak nebolo možné u rozhodnutia o trovách konania, kde pominúc formulačné nedostatky príslušného čiastkového výroku rozsudku a absenciu citácie aj výkladu použitých ustanovení procesného práva (jedného z nich navyše citovaného zjavne nepríhodne, pretože tu nešlo o závislosť rozhodnutia o výške plnenia od znaleckého posudku ani úvahy súdu a ani o nepatrnosť neúspechu žalobkyne, pričom na prípady len čiastočného úspechu účastníkov dopadá ustanovenie § 142 ods. 2 O. s. p.) súd prvého stupňa najmä vôbec neustálil mieru úspechu a neúspechu jednotlivých strán sporu a ani konkrétne nevysvetlil, ako dospel k záveru o potrebe priznania náhrady trov konania žalobkyni práve v rozsudku uvedenou sumou. Šlo tu o pomerne ukážkový prípad porušenia práva účastníkov na spravodlivé súdne konanie tým, že súd riadne neodôvodnil ním zvolený spôsob rozhodnutia a pretože výskyt takejto vady je i jednou z variácií na postup súdu odnímajúci účastníkom konania reálnu možnosť konať pred súdom (tu por. i § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O. s. p. a v tejto súvislosti napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005) a zásadná neprípustnosť dovolaní voči rozhodnutiam odvolacích súdov o trovách konania by pri záujme odvolacieho súdu napraviť pochybenie súdu prvého stupňa v prípadoch obdobných tomu z prejednávanej veci zapríčinila faktickú jednoinštančnosť rozhodovania (keď len rozhodnutie odvolacieho súdu by napĺňalo atribúty riadneho rozhodnutia), musel tým byť predurčený tiež jediný možný výsledok odvolacieho konania v tu diskutovanej časti (ako tento vyplýva z druhého čiastkového výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu).
Žalovaná pre potvrdenie rozsudku v zamietajúcej časti vo veci samej v odvolacom konaní zaznamenala plný úspech a v prípade trov takéhoto konania medzi ňou a žalobkyňou bolo namieste uplatnenie zásady zodpovednosti za výsledok konania vyjadrenej v ustanovení § 142 ods. 1 O. s. p. (v odvolacom konaní i v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p.). Keďže však žalovaná nielen pred rozhodnutím odvolacieho súdu, ale ani v deň jeho rozhodnutia požiadavku na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila (návrhom podľa § 151 ods. 1 O. s. p.) a tým skôr nemohla ani trovy s požadovanou náhradou
vyčísliť, pričom ani podľa obsahu spisu jej v takomto štádiu konania žiadne trovy preukázateľne nevznikli, odvolací súd jej náhradu nepriznal.
K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.