Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_13C-207-2012.pdf
PDF · 107.51 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/207/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci navrhovateľa: L. V. G., R..K..S.., R. R.: Š. XX, L. XXX XX, A.: XX XXX XXX, právne. zast.: R. - Š., R..K..S.., R. R.: Š. XX, XXX XX L., A.: XX XXX XXX, proti odporcovi: P. H., X.. XX.XX.XXXX, L.: G. XXXX/X, XXX XX Ž. - V., o zaplatenie 62,55 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.03.2012 upraveným podaním doručeným súdu dňa 29.03.2012 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 62,55 eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 62,55 eur od 06.04.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca a navrhovateľ ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na navrhovateľa, vrátane pohľadávky voči odporcovi vedenému pod referenčným číslom 1.90703576. Odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o pripojení č.1905400, odporca sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v cenníku.
Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi faktúru č. 7902576017, splatnú 05.04.2009 na sumu 62,55 eur, z ktorej odporca po postúpení pohľadávky na navrhovateľa neuhradil ani časť. Aktuálna návrhom uplatnená dlžná suma tak činila 62,55 eur, z ktorej si navrhovateľ uplatnil aj úroky z omeškania.
Podľa § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie a vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o drobný spor, nakoľko hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000,- eur (ust. § 29 ods. 6 posledná veta OSP), súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie.
Podľa § 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa 11.01.2013
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
Z výpisu z obchodného registra mal súd zistené, že notárskou zápisnicou N 185/2010, Nz 21791/2010 zo dňa 17.06.2010 osvedčujúcej priebeh mimoriadneho valného zhromaždenia sa rozhodlo o zlúčení spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019 so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469. Právny predchodca navrhovateľa bol teda legitímnym právnym nástupcom spol. T-Mobile Slovensko, a.s..
Právny predchodca navrhovateľa - Slovak Telekom, a.s. postúpil zmluvou zo dňa 16.12.2011 pohľadávky na navrhovateľa - BL Telecom debt, s.r.o., a to vrátane pohľadávky voči odporcovi. I navrhovateľ je tak legitímnym právnym nástupcom svojho právneho predchodcu.
Spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s. s odporcom uzatvorila dňa 02.12.2004 zmluvu o pripojení vrátane dodatku (č.l. 11). Predmetom zmluvy bolo poskytovanie služieb verejných elektronických komunikačných služieb odporcovi. Odporca sa zaviazal v zmluve plniť riadne a včas všetky povinnosti vyplývajúce zo všeobecných a osobitných podmienok a cenníka. K predmetnej zmluve bol dňa 19.02.2007 uzavretý ďalší dodatok. Touto zmluvou a dodatkom sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal odporcovi poskytovať elektronické komunikačné služby vo forme programu služieb 55 Viac a odporca sa zaviazal za poskytnuté služby s dobou viazanosti 24 mesiacov (tabuľka č. 1 Dodatku) platiť cenu služieb podľa zvoleného programu. Podľa dodatku odpredal právny predchodca navrhovateľa odporcovi mobilný telefón Sony Ericson K510i purple za kúpnu cenu 1,- Sk s DPH. Mobilný telefón odporca v zmysle preberacieho protokolu zo dňa 19.02.2007 prevzal. Ako súd uviedol vyššie, súčasťou zmluvy je i dodatok zo dňa 19.02.2007, ktorý upravuje práva a povinnosti účastníkov zmluvy, ako i dohodu o zmluvnej pokute.
Za využívanie služieb verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi faktúru č. 7902576017 zo dňa 15.03.2009, splatnú dňa 05.04.2009 na sumu 299,46 eur, pričom uvedená fakturovaná suma pozostáva z:
- sumy mesačných poplatkov, poplatkov za hlasové a nehlasové služby a iných poplatkov vo výške 48,85 eur
- poplatku za oneskorenie platby vo výške 1,66 eur
- zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur
Navrhovateľ si voči odporcovi uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 62,55 eur.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách: Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách: Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zák. č. 610/2003 Z. z.: Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa ustanovenia 42 ods. 4 písm. b) zákona: Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa ustanovenia 42 ods. 4 písm. b) zákona: Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Navrhovateľ v podanom návrhu tvrdí, že odporcovi vystavil faktúru č. 7902576017 splatnú dňa 05.04.2009 znejúcu na sumu 62,55 eur. Z priloženej faktúry č. 7902576017 (čl. 22) vyplýva, že faktúra č. 7902576017, na ktorú sa navrhovateľ odvoláva v návrhu a od ktorej svoj nárok na zaplatenie sumy odvíja, bola vystavená na sumu 299,46 eur. Už v otázke, na akú sumu bola predmetná žalovaná faktúra vystavená, tvrdenia navrhovateľa nekorešpondujú s predloženým listinným dôkazom. Navrhovateľ súdu neobjasnil, z akého dôvodu je suma na žalovanej faktúre č. 7902576017 odlišná od sumy, ktorú žaluje. Za takéhoto stavu potom nie je zrejmé, či pohľadávka navrhovateľa v sume 62,55 eur má skutočne svoj základ vo faktúre č. 7902576017, ktorá znie na sumu odlišnú.
Keďže faktúra č. 7902576017 znie na sumu 299,46 eur, nie je bez bližšieho zdôvodnenia zrejmé, či navrhovateľ žaluje napríklad len neuhradený zostatok z tejto sumy v sume 62,55 eur. Navrhovateľ totiž nepoukazuje na žiadne prípadné čiastočné platby odporcu, ktoré by sa započítali na úhradu faktúry č.7902576017. Tiež nie je zrejmé, či suma 62,55 eur nie je pohľadávkou navrhovateľa z prípadnej inej faktúry. Súd preto konštatuje, že navrhovateľ riadne nezdôvodnil základ, od ktorého právo na zaplatenie sumy 62,55 eur odvíja. Navrhovateľ tak súdu nepreukázal opodstatnenosť ani výšku uplatnenej pohľadávky.
Pokiaľ by sme aj predpokladali, že suma 62,55 eur predstavuje prípadný neuhradený zostatok faktúry č. 7902576017 znejúcej na sumu 299,46 eur, čo v konaní nebolo ani tvrdené, ani preukázané, i napriek tomu by súd návrh navrhovateľa zamietol, a to z nasledovných dôvodov:
Faktúrou č. 7902576017 v sume 299,46 eur právny predchodca navrhovateľa účtoval odporcovi:
- sumu mesačných poplatkov, poplatkov za hlasové a nehlasové služby a iných poplatkov vo výške 48,85 eur
- poplatok za oneskorenie platby vo výške 1,66 eur
- zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur
Navrhovateľ žaluje pritom sumu 62,55 eur, ktorá suma by mohla predstavovať neuhradený zostatok vyššie uvedenej faktúry, čo však v konaní preukázané nebolo. Zároveň by sa dalo konštatovať, že neuhradený zostatok faktúry v sume 62,55 eur by potom, predpokladajúc, že čiastočná úhrada odporcu by sa mala započítať najskôr na úhradu spotrebovaných služieb, predstavovala neuhradenú časť účtovanej zmluvnej pokuty. Potom by suma 62,55 eur predstavovala neuhradený zostatok zmluvnej
pokuty, na ktorú zmluvnú pokutu však navrhovateľovi nárok podľa názoru súdu nevznikol, a to s poukazom na nasledovné:
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ): Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť porušil, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia dodatku k zmluve o pripojení (19.02.2007): Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia dodatku k zmluve o pripojení: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o pripojení: Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Súd konštatuje, že právo na zmluvnú pokutu sa v tomto prípade odvíja od ustanovenia § 544 ods. 1 OZ a od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 OZ). Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu v dodatku zo dňa 19.02.2007 v sume 7.500,- Sk, tj. 248,95 eur, s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, navrhovateľ menil len výšku zmluvnej pokuty.
Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne, ako spotrebiteľská zmluva upravená. Uvedené konštatovanie platí, a to či už za znenia § 52 ods. 1 OZ pred novelou č. 568/2007 Z.z. (toto znenie bolo účinné ku dňu uzatvorenia dodatku k zmluve o pripojení-19.02.2007), ako i po uvedenej novele s účinnosťou od 01.01.2008, ktorou novelou bola v OZ presnejšie upravená ochrana spotrebiteľa.
Je nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť navrhovateľa a vymedzený predmet činnosti) a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.). K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednanie obsiahnuté v Dodatku k Zmluve o pripojení č. zo dňa 19.02.2007 týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
Podľa bodu 4 vety prvej dodatku, platí, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku, alebo v čl. 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku.
V nadväznosti na uvedené, v zmysle bodu 1 písm. b) je účastník - odporca povinný riadne a včas platiť cenu služieb, dodržiavať povinnosti určené v zmluve, všeobecných podmienkach, cenníku a dodatku.
V zmysle bodu 2 sa účastník zaviazal po dobu viazanosti 24 mesiacov nepožiadať o vypojenie SIM karty z prevádzky a ani sa nedopustiť takého konania a ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by podniku - navrhovateľovi vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením, alebo právo zmluvu vypovedať z dôvodov porušenia povinností zo strany účastníka.
V zmysle bodu 3 účastník - odporca nesmie po dobu viazanosti požiadať o aktiváciu alebo zmenu programu služieb na program služieb s nižším mesačným poplatkom, ako má minimálny program uvedený v tabuľke dodatku.
Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane.
Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu.
Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania (bod 2 dodatku) aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo ukončiť zmluvu, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať.
Pre úplnosť súd udáva, že zmluvná pokuta bola dojednaná len pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby, resp. porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch dodatku,( resp. vo vymedzených článkoch všeobecných podmienok - čl. 3 bod 3.6 a čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c), pričom k návrhu priložené všeobecné podmienky tieto ustanovenia ani neobsahovali), ktoré nesúvisia s predajom mobilného telefónu alebo iného koncového zariadenia, ktorým užívateľ prijíma služby. Prípadná predajná cena takéhoto koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty.
S poukazom na vyššie uvedené potom súd konštatuje, že i keby mala byť suma 62,55 eur neuhradeným zostatok faktúry č. 7902576017, potom by predstavovala neuhradený zostatok zmluvnej pokuty, ktorá bola v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka ako neprijateľná zmluvná podmienka z vyššie uvedených dôvodov dojednaná neplatne. Nárok na túto sumu by potom navrhovateľovi ani tak nevznikol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporca ako plne úspešný účastník konania by mal voči navrhovateľovi právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania. Keďže si však odporca žiadne trovy konania neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.