Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-20-2012.pdf
PDF · 96.78 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/20/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobkyne: I. U., nar. X.X.XXXX, P. X, A., zastúpený advokátom Mgr. Jurajom Kindlom, Krížna 21, Bratislava, Korešpondenčná adresa: Nám. Slobody 10, Bratislava proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 17562-2/2012 zo dňa 28.3.2012 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 31537-326/2012 zo dňa 16.1.2012 t a k t o
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobkyni sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou doručenou Krajskému súdu Trnava dňa 30.5.2012 domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej zo dňa 28.3.2012 č. 17562-2/2012, ktorým bol zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 31537-326/2012 TT zo dňa 16.1.2012, o nepriznaní nároku na dávku garančného poistenia s poukazom na nezákonnosť tohto rozhodnutia z dôvodu nesprávnej aplikácie ust. § 103 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ZoSP) a jeho nesprávneho výkladu žalovanou, ktorá na tomto nezákonnom základe nárok na dávku garančného poistenia žalobkyni nepriznala.
Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná nepriznanie dávky z garančného poistenia odôvodnila tým, že jej neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu nespadajú do obdobia „posledných 18-tich mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa“ teda, že nespadajú do časového obdobia ohraničeného 18-timi kalendárnymi mesiacmi spätne od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalobkyňa poukazovala na to, že účelom ust. § 103 ods. 2 ZoSP nie je limitovať nárok na dávku 18-timi mesiacmi spätne od začiatku platobnej neschopnosti, ale limitovať rozsah náhrady na mzdové nároky na 3 mesiace z posledných 18-tich mesiacov trvania pracovného pomeru, pričom ďalšou podmienkou je, že musí ísť o obdobie, ktoré predchádza vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa a k čomu zákonodarca v inom ustanovení zákona limituje časový úsek od skončenia pracovného pomeru do platobnej neschopnosti pravdepodobne s cieľom, aby nemohla byť aplikovaná akákoľvek dlhá doba. Takýto výklad podľa tvrdenia žalobkyne vyplýva i z tabuľky zhody návrhu zákona o sociálnom poistení so smernicou Rady 80/987/EHS, ktorá bola sprievodným materiálom pri predkladaní návrhu platného príslušného ustanovenia zák.č. 461/2003 Z.z., čo je v súlade aj s eurokonformným výkladom príslušných ustanovení zákona o právach nepriamo vyplývajúcich z komunitárneho práva. Účelom ust. § 103 ods. 2 ZoSP bolo podľa žalobkyne limitovať dávku garančného poistenia rozsahom mzdových nárokov za maximálne 3 mesiace a obdobím, za ktoré si možno uplatniť nevyplatené mzdové nároky a to buď poslednými 18-timi mesiacmi trvania
pracovnoprávneho vzťahu, ktoré predchádzajú začiatku platobnej neschopnosti, alebo poslednými 18- timi mesiacmi trvania pracovnoprávneho vzťahu, ktoré predchádzajú dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti. V takomto prípade ak by žalobkyni nemal vzniknúť nárok na dávku posudzovaním skutkových okolností podľa prvej časti vety § 103 ods. 2 ZoSP, tak nárok na dávku je daný podľa druhej časti vety, ktorá predstavuje iba alternatívnu podmienku.
Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.6.2012 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a poukázala na to, že zamestnávateľom žalobkyne bola spoločnosť ALLTEC & GLOBTECH Co s.r.o., ktorá sa stala platobne neschopnou dňa 8.4.2011. Nárok na dávku garančného poistenia podľa ust. § 103 ods. 2 ZoSP v znení zák.č. 310/2006 Z.z. je možné uplatniť najviac v rozsahu a za obdobie troch mesiacov z posledných 18-tich mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa,, (ak pracovnoprávny vzťah skončil pred vznikom platobnej neschopnosti alebo neskončil vôbec) alebo ku dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu, (ak tento skončil po dni vzniku platobnej neschopnosti) z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. V súvislosti so smernicou Rady 80/987/EHS žalovaná dala do pozornosti, že táto bola nahradená smernicu EÚ a Rady 2008/94/ES o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, v súlade s ktorou postupovala a zásady, ktoré z tejto smernice vyplývajú neporušila.
Pracovný pomer žalobkyne u jej zamestnávateľa trval v čase od 3.11.2008 do 3.3.2009 a žalobkyňa v tlačive Žiadosť o dávku garančného poistenia, ktoré vypĺňala uviedla, že si uplatňuje neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu, konkrétne odstupné vo výške 960,- eur (časť F-uplatňované nároky z pracovnoprávneho vzťahu a ich výška), za 3 mesiace z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti. Platobná neschopnosť zamestnávateľa ALLTEC & GLOBTECH Co s.r.o. vznikla 8.4.2011 a obdobím posledných 18-tich mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti na uplatnenie neuspokojených nárokov z garančného poistenia je obdobie od 8.10.2009 do 7.4.2011. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňou požadované nároky z pracovnoprávneho vzťahu nespadajú do obdobia 18-tich mesiacov predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa a dávkou garančného poistenia je možné podľa ust. § 103 ods. 2 ZoSP uspokojiť len nároky, vzniknuté v uvedenom 18-mesačnom časovom období a v rozmedzí troch mesiacov, z toho dôvodu jej nárok na dávku garančného poistenia nevznikol. Žalobou napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom a je rozhodnutím zákonným.
Krajský súd Trnava ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovenia § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. na prejednanie veci nariadil pojednávanie.
Neprítomnosť žalobkyni jeho právny zástupca prítomný na pojednávaní ospravedlnil.
Právny zástupca žalobkyne na zdôraznenie správnosti a opodstatnenosti žaloby dal do pozornosti podmienku dodržiavania euro konformného výkladu v spojení s rešpektovaním zásady efektivity, keď smernica Rady 80/987/EHS bola nahradená smernicou Rady č. 2008/94, pričom je potrebné rešpektovať i zásadu efektivity, zobrať do úvahy i počítanie lehoty, ktoré je limitované základnou premlčacou dobou, ale i postavenie zamestnanca, ktorý, ak by si mal uplatniť nároky, na ktoré poukazovala žalovaná, odvíjajúce sa od skutočnosti, že sa zamestnávateľ dostal do platobnej neschopnosti, nemohol by dodržať premlčaciu lehotu a táto by mu tak márne uplynula.
Žalovaná výklad, ktorý žiada pre priznanie dávok z garančného poistenia akceptovať žalobkyňa označila za nesprávny, zotrvala na tvrdení, že nárok uplatnený žalobkyňou nespadá do obdobia 18-tich mesiacov predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti jeho zamestnávateľa a v rámci ktorého obdobia si tieto nároky môže uplatniť, pričom uviedla, že tlačivo - Žiadosť o dávku vypĺňal sama žalobkyňa, ktorá doslovne uviedla, že si uplatňuje nárok za 3 mesiace z posledných 18-tich mesiacov trvania pracovného pomeru, ktorý predchádzal začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa a z ktorého žalovaná vychádzala.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).
Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 247 ods. 3 O.s.p., predmetom preskúmavania môže byť za podmienok ustanovený v ods. 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
Podľa § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Z pripojeného administratívneho spisu má súd preukázané, že zamestnávateľom žalobkyne bola spoločnosť ALLTEC & GLOBTECH Co s.r.o. so sídlom Michalovce, IČO: 36 230 049, u ktorého bola v pracovnom pomere od 3.11.2008 do 3.3.2009. Súčasťou tohto administratívneho spisu je i rozhodnutie Okresného súdu Košice I, ktorý na zamestnávateľa žalobkyne vyhlásil uznesením č.k. 6K 33/2011-70 zo dňa 16.9.2011 konkurz.
Žalobkyňa podala žiadosť o uspokojenie mzdových nárokov nevyplatených zamestnancovi, ktorého zamestnávateľ sa stal platobne neschopný vyplnením tlačiva - Žiadosti o dávku garančného poistenia v ktorom uviedla, že si uplatňuje nároky za 3 mesiace z posledných 18-tich mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu, prechádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti.
Sociálna poisťovňa, pob. Trnava ako orgán príslušný na rozhodnutie o tejto žiadosti v rozhodnutí č. 31537-326/2012 TT zo dňa 16.1.2012 rozhodol, že žalobkyňa nemá nárok na dávku garančného poistenia vzhľadom na skutočnosť, že v posledných 18-tich mesiacoch pred začiatkom platobnej neschopnosti t.j. od 8.10.2009 do 7.4.2011 nepreukázala žiadne neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu, ktoré by bolo možné uspokojiť dávkou z garančného poistenia.
Uvedené rozhodnutie žalobkyňa napadla odvolaním, odôvodnenie ktoré je zhodné s rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, v ktorom uvádzala, že dotknutý správny orgán nesprávne aplikoval ust. § 103 ods. 2 ZoSP, pretože pre priznanie dávky nie je rozhodujúce, koľko mesiacov pred platobnou neschopnosťou žalobkyňa skončila pracovný pomer, skončenie môže byť aj viac ako 18 mesiacov pred vznikom platobnej neschopnosti, pričom treba sledovať i účel ustanovenia, ktorým nemôže byť snaha limitovať
nárok na dávku 18-timi mesiacmi spätne od začiatku platobnej neschopnosti, ale iba limitovať rozsah náhrady na mzdové nároky poslednými 18 -timi mesiacmi trvania pracovného pomeru.
Žalovaná rozhodnutím č. 17562-2/2012-BA zo dňa 28.3.2012 potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne pob. Trnava a odvolanie žalobkyne zamietla.
V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že obdobie, počas ktorého trval pracovný pomer žalobkyne nespadá do obdobia, posledných 18 mesiacov pred vyhlásením platobnej neschopnosti jej zamestnávateľa a výklad ust. § 103 ods. 2 ZoSP tak, ako ho prezentuje v žalobe nie je výklad správny. O dávku garančného poistenia požiadala za 3 mesiace z posledných 18-tich mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa t.j. od 8.10.2009 do 7.4.2011, v tomto období nebola v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnávateľom ALLTEC & GLOBTECH Co s.r.o., ktorá skutočnosť preto nárok na dávku garančného poistenia vylučuje.
Krajský súd po oboznámení sa obsahom spisu, so znením ust. § 103 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. a smernicou EÚ a Rady 2008/94/ES dospel k záveru, že žalobkyňou v žalobe uvádzané dôvody, podľa ktorých je rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nezákonné nie sú správne.
Predmetom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia vydaného žalovanou bolo posúdenie a stanovenie momentu začiatku plynutia lehoty v súvislosti so vznikom nároku na priznanie dávky garančného poistenia.
Podľa § 103 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu 3 mesiacov z posledných 18-tich mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodov platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
Pri výklade predmetného ustanovenia za účelom objasnenia jeho zmyslu a obsahu pri použití metódy jazykovo - gramatickej v spojení s logickou vychádzal súd z jeho doslovného znenia. Pri slovnom spojení „z posledných 18 mesiacov trvania pracovného vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa“ použitý výraz „predchádzajúcich“ sa vykladá ako synonymum slova predošlých, ktoré priamo predchádzajú súčasnému, čím je jasne dané ako sa časový úsek počíta, čo je v súlade i s logickým chápaním času.
Účelom poskytnutia dávky garančného poistenia je práve zabezpečiť uspokojenie nárokov zamestnancov, ktoré si nebudú môcť od svojho zamestnávateľa v budúcnosti vymôcť iným spôsobom, pretože sa stal platobne neschopným a lehota 18-tich mesiacov, ktoré predchádzajú začiatku platobnej neschopnosti je časovým úsekom, počas ktorého by sa nemohol takýto zamestnanec domôcť uspokojenia nárokov od zamestnávateľa.
Príloha 5 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení uvádza zoznam preberaných právne záväzných aktov EÚ, medzi ktorými je i smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, ktorá dňom 17.11.2008 zrušila smernicu Rady 80/987/EHS.
Podľa článku 16 Smernice EP a Rady 2008/94/ES sa smernica doplnila aktmi uvedenými v prílohe I. Rady 80/987/EHS a zrušila bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie smerníc, uvedených v prílohe I. časti C.
Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.
Podľa článku 3 smernice 2008/94/ES, členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že záručné inštitúcie zaručia podľa článku 4 výplatu neuspokojených nárokov zamestnancov, vyplývajúcich z pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov vrátane výplat odstupného pri skončení pracovnoprávnych vzťahov, ak to ustanovujú vnútroštátne predpisy.
Nároky, ktoré preberie záručná inštitúcia, sú neuspokojenými nárokmi na platby súvisiacimi s obdobím pred daným dátumom, alebo, ako je to vhodné, po danom dátume, ktorý určia členské štáty.
Podľa článku 4 smernice 2008/94/ES,
1. Členské štáty majú možnosť obmedziť zodpovednosť záručných inštitúcií uvedených v článku 3.
2. Ak členské štáty využijú možnosť uvedenú v odseku 1, určia dĺžku obdobia, za ktoré má záručná inštitúcia splniť neuspokojené nároky. Toto obdobie však nesmie byť kratšie než obdobie zahŕňajúce odmenu za posledné tri mesiace pracovnoprávneho vzťahu pred dátumom a/alebo po dátume uvedenom v článku 3 druhom pododseku.
Členské štáty môžu zahrnúť toto minimálne obdobie troch mesiacov do referenčného obdobia s obdobím trvania najmenej šesť mesiacov.
Členské štáty s referenčným obdobím najmenej 18 mesiacov môžu obmedziť obdobie, za ktoré má záručná inštitúcia splatiť neuspokojené nároky, na osem týždňov. V tomto prípade sa na výpočet minimálneho obdobia použijú tie obdobia, ktoré sú najpriaznivejšie pre zamestnancov.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného znenia článku 4 bod 2 posledná veta smernice, použitie obdobia, ktoré je pre zamestnancov najpriaznivejšie, ako žiadal žalobca, sa ale viaže na situáciu, keď je obmedzené obdobie, za ktoré má záručná inštitúcia splatiť neuspokojené nároky na osem týždňov. Podľa nášho vnútroštátneho predpisu, ktorým je zák.č. 461/2003 Z.z. sa dávka poskytne v rozsahu troch mesiacov, čo znamená, že toto hľadiska sa na spôsob počítania lehoty 18 mesiacov nevzťahuje.
Na základe uvedeného je v žalobe namietané rozhodnutie správneho orgánu vydané v súlade so zákonom, jeho výklad a aplikácia ust. § 103 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. nie je v rozpore ani s eurokonformným výkladom a ani komunitárnym právom, oproti tomu výklad, ako ho prezentovala žalobkyňa je účelový, v rozpore so zákonom a z toho dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi nárok na ich náhradu nepriznal.
Senátom Krajského súdu Trnava bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave, písomne dvojmo.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.