Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_16C-52-2011.pdf
PDF · 102.78 KB
Case nature
Subarea
16C/52/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci navrhovateľky G. Y., T.. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, proti odporcovi U. X. G., T.. XX.XX.XXXX, bytom G.X. R. XX, toho času Ú. T. D. U. B. G. H. H., za účasti mal. SebaG. Y., T.. X.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom, Ú. C., G. D. Z. M. G. T. D., v konaní o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu a úpravu práv a povinnosti k mal. dieťaťu takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že odporca U. X. G., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletého G. Y., T.. X. X. XXXX, M..Č.. XXXXXX/XXXX z matky G. Y., T.. XX.X.XXXX.
Zveruje sa maloletý G. Y., T.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec sa zaväzuje prispievať na jeho výživu mesačne minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine počnúc od 2.2.2011, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 25. dňa v mesiaci vopred.
Zaostalé výživné zo strany otca na maloletého G. za obdobie od 2.2.2011 do 31.1.2013 v celkovej výške 624,54 Eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 30,-- Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Slovenská republika nemá právo na náhradu trov konania - znaleckého dokazovania vo výške 294,24 Eur.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 22.6.2011 doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.6.2011 domáhala, aby súd určil, že odporca je biologickým otcom maloletého G. Y., T.. X.X.XXXX a zároveň žiadala, aby súd následne maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti a odporcu ako jeho určeného otca zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa splatného vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k jej rukám s účinnosťou od 2.2.2011 a tiež, aby odporcu zaviazal uhradiť polovicu nákladov spojených so zakúpením výbavičky pre maloletého syna a to vo výške 75,-- Eur, ktoré by bol odporca povinný uhradiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň požiadala o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom sa spoznali začiatkom roka 2010. Prvý krát došlo medzi nimi k pohlavnému styku dňa 14.5.2010. Od uvedenej doby došlo medzi nimi k pohlavnému styku a
to ešte dva-krát. V mesiac jún už nedostala menštuáciu a preto navštívila odborného lekára MUDr. C. v K., ktorý potvrdil, že je tehotná. Túto skutočnosť hneď oznámila odporcovi, ktorý jej však povedal, že dieťa nie je jeho. Po celý čas jej tehotenstva sa odporca o ňu nezaujímal. Dňa 2.2.2011 sa jej v Nemocnici s poliklinikou v Y. narodil syn G.. Bol riadne donosený a má zdravotné problémy so srdcom a dýchaním. Pravidelne s ním navštevuje odbornú ambulanciu a to neurológiu a krčné v Y.. Je v jej celodennej starostlivosti a pomáha jej pritom jej matka. Maloletému synovi zakupuje mesačne umelú výživu Nutrilon, za ktorý uhrádza cca. 17,-- Eur. Tiež mu zakupuje už riadnu stravu a to mlieko, rôzne detské výživy, ako aj kašičky. Okrem toho mu zakupuje jednorázové plienky mesačne v hodnote cca. 30,-- Eur. Zakúpila mu tiež základnú výbavičku a to oblečenie a detský kočík v celkovej hodnote 150,-- Eur. Odporca odmieta podpísať riadne otcovstvo k maloletému.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, ako aj znaleckým dokazovaním a listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka vo svojej výpovedi bližšie popísala okolnosti, za akých malo dôjsť k pohlavnému styku medzi ňou a odporcom. Opätovne potvrdila, že k pohlavnému styku medzi ňou a odporcom došlo celkove 3-krát, pričom prvý pohlavný styk mala dňa 14.5.2010 a túto okolnosť si pamätala aj preto, lebo v tom čase mala aj oslavy, na ktorých si vypila. K uvedenému styku došlo v jednom domčeku, do ktorého ju videli vchádzať spolu s odporcom aj svedkovia. Následný pohlavný styk s odporcom mala asi až po dvoch, resp. troch týždňoch, kedy sa milovali v lese pri jej dome a aj vtedy boli prítomní svedkovia, ktorí ich videli spolu odchádzať. Následne mala ešte s odporcom jeden pohlavný styk a to v autobusovej búdke, v G. R., pričom to bolo v čase, kedy jej kamarátka G. G. mala narodeniny. Navrhovateľka pripustila, že v rozhodnom čase, a to dokonca 14.5.2010 mala pohlavný styk aj s ďalším mužom, avšak v tomto prípade k jeho dokonaniu nedošlo a s týmto mužom bola len jedenkrát.
Odporca vo svojej výpovedi poprel svoje otcovstvo k maloletému dieťaťu. Potvrdil však, že s navrhovateľkou mal pohlavný styk a to celkove 3-krát. Rovnako tak potvrdil, že prvý aj druhý pohlavný styk sa odohral tak, ako to vypovedala navrhovateľka. A v prípade tretieho pohlavného styku poprel, aby tento bol z jeho strany dokonaný.
Z rodného listu maloletého dieťaťa vyplynulo, že ako jeho matka je zapísaná navrhovateľka a ku dňu 9.2.2011 maloletý nemal v rodnom liste uvedeného žiadneho otca.
Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX súdneho znalca Prof. RNDr. V. H., DrSc. vyplynulo, že na základe porovnania DNA profilov nie je možné vylúčiť otcovstvo odporcu. Pravdepodobnosť otcovstva v jeho prípade je na 99,9999 %. Kombinovaný paternitný index CPI dosiahol hodnotu 76 373 637,17. Otcovstvo odporcu k maloletému G. narodenému navrhovateľke možno preto podľa tohto znaleckého posudku pokladať prakticky za dokázané.
Odporca napriek záverom uvedeného znaleckého posudku svoje otcovstvo k maloletému G. naďalej popieral, k záverom znaleckého posudku sa však nevyjadril.
Zo správ Úradu C., G. D. Z. M. G. T. D., pracovisko K. o prešetrení pomerov u maloletého naposledy zo dňa 22.1.2013 vyplynulo, že maloletý G. býva so svojou matkou - navrhovateľkou a jej rodičmi v 2- izbovom byte, ktorý pozostáva z kuchyne a dvoch miestností, ktoré sú zariadené jednoducho a účelne základným nábytkom. Maloletý spí spolu s navrhovateľkou. Navrhovateľke dňa 6.12.2012 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a to k maloletej dcére N., ktorá pochádza z iného vzťahu navrhovateľky. Ani k tejto maloletej dcére nebolo dosiaľ určené otcovstvo. Maloletý G. je v celodennej starostlivosti navrhovateľky, ktorej pri výchove pomáhajú rodičia. Navrhovateľka je toho času na materskej dovolenke a je jej vyplácaný rodičovský príspevok vo výške 194,70 Eur a prídavky na deti v sume 45,08 Eura mesačne. Zo správ tohto úradu za minulé obdobie tiež vyplynulo, že navrhovateľka bola poberateľkou týchto štátnych sociálnych dávok a teda rodičovského príspevku v sume 190,10 Eur mesačne a prídavku na jedno dieťa už aj v minulosti, kedy tieto dávky dostávala v súvislosti s narodením maloletého G..
Podľa správy Sociálnej poisťovne navrhovateľka nebola poberateľkou ani dávok v nezamestnanosti a ani nemocenských dávok.
Zo správy Ústavu na výkon väzby a na výkon trestu odňatia slobody z 11.10.2011 vyplynulo, že odporca bol vo výkone väzby v tomto ústave od 22.9.2011.
Podľa správy Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody U. zo dňa 21.1.2013 vyplynulo, že odporca od 4.12.2012 sa nachádza v uvedenej nemocnici, kde je umiestnený na oddelení OPL. Od nástupu do výkonu trestu odňatia slobody nie je zaradený do práce a teda nemá žiaden príjem finančných prostriedkov za vykonanú prácu. Koniec trestu má predbežne stanovený na deň 21.7.2013.
Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G. T. D., pracovisko K., odporca naposledy poberal dávku v hmotnej núdzi v dobe od 1.4. 2009 do 31.1.2010. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka G. T. D. vyplynulo, že sa v evidencii registra poistencov a sporiteľov SDS ako poberateľ dávky v nezamestnanosti a nemocenskej dávky nenachádza.
Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Podľa § 113 ods. 2 O.s.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive mal. dieťaťa.
Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa §-u 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 181/2012 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 88,82 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 26,65 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd po vykonanom dokazovaní, predovšetkým na základe znaleckého dokazovania dospel k záveru, že odporca je otcom maloletého G. a na základe týchto skutočností preto určil otcovstvo odporcu k maloletému tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Vzhľadom k tomu, že s konaním o určení otcovstva je zo zákona spojené aj konanie o výchove a výžive k maloletému dieťaťu, ku ktorému bolo otcovstvo určené, súd zároveň v tomto konaní rozhodoval aj o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému G..
Pokiaľ šlo o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že navrhovateľka s odporcom toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Odporca je vo výkone trestu odňatia slobody a o maloletého G. dosiaľ neprejavoval žiaden záujem a otcovstvo k nemu v celom rozsahu popieral a to i potom, čo znaleckým dokazovaním bola určená pravdepodobnosť jeho otcovstva k maloletému na 99,9999 %. Na druhej strane zo správ z prešetrenia pomerov u maloletého bolo preukázané, že navrhovateľka sa o maloletého riadne stará, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a preto súd rozhodol o zverení maloletého G. do jej osobnej starostlivosti. Pokiaľ išlo o výživné súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť. Navrhovateľka v súčasnej dobe je nezamestnaná a okrem prídavkov na dve deti a rodičovského príspevku už nepoberá žiaden príjem. Pribudla jej ešte jedna vyživovacia povinnosť a to k maloletej N.. Na druhej strane odporca je od septembra 2011 vo výkone väzby, resp. vo výkone trestu odňatia slobody, kedy tento výkon trestu toho času vykonáva v Nemocnici pre obvinených a odsúdených, pričom počas celej doby jeho pobytu v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody nebol zaradený do výkonu práce a nepoberal ani žiaden príjem. I pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody bol podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Nie je známe, že by mal nejakú ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného odporcu a prihliadajúc na skutočnosť, že maloleté dieťa je toho času v osobnej starostlivosti navrhovateľky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletému dieťaťu nedostáva zo strany odporcu, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, berúc však do úvahy súčasné zistené majetkové a príjmové pomery odporcu, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody a nepoberá žiaden príjem a aj v minulosti bol len poberateľom dávok v hmotnej núdzi, ustálil súd výšku súčasného výživného zo strany odporcu na maloletého G. mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a toto výživné súd priznal počnúc od 2.2.2011, t.j. od narodenia maloletého G.. V tejto sume výživného súd zohľadnil už aj navrhovateľkou uplatnenú polovičnú sumu na výbavičku pre maloletého G. vo výške 75,-- Eur, kedy bral do úvahy súčasné majetkové pomery odporcu, ktorý nikde nepracuje.
Súd priznal uvedené výživné spätne, teda počnúc od narodenia dieťaťa, nakoľko skutočnosť, že odporca odmietal uznať otcovstvo k maloletému je možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý umožňuje priznávať výživné v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine aj spätne, pred podaním návrhu zo strany navrhovateľky.
Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloletého za obdobie od 2.2.2011 do 31.1.2013 vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za uvedené obdobie v celkovej výške 624,54 Eur, ktoré zaostalé výživné súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,-- Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich. Uvedené zaostalé výživné bolo určené ako súčet súm minimálneho zákonného výživného, ktoré v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine predstavuje 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, kedy táto suma za obdobie mesiacov marec 2011 až jún 2011 vrátane predstavovala čiastku 25,38 Eur mesačne, t.j. spolu sumu 101,52 Eur (4 x 25,38 Eur), za obdobie mesiacov júl 2011 až jún 2012 vrátane čiastku 26,-- Eur mesačne, t. j. spolu 312,-- Eur (12 x 26,-- Eur) a za obdobie od júla 2012 do januára 2013 vrátane čiastku 26,65 Eur mesačne t.j. spolu 186,55 Eur (7 x 26,65 Eur). Za mesiac február 2011 sa priznávalo výživné zodpovedajúce pomernej časti určeného minimálneho zákonného výživného platného v tomto mesiaci, kedy táto pomerná časť predstavovala čiastku 24,47 Eur (25,38 Eur / 28 dní x 27 dní).
Keďže otec na maloletého za obdobie od 2.2.2011 do 31.1.2013 neuhradil žiadne výživné, z takto určenej sumy výživného sa preto neodrátavala žiadna čiastka.
Uvedené zaostalé výživné bolo vyčíslené k 31.1.2013, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac január 2013 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.
O trovách štátu spočívajúcich v zaplatenom znalečnom súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., kedy konštatoval, že na strane odporcu vzhľadom na jeho súčasné majetkové pomery a príjmové možnosti sú dané predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a preto súd odporcu nezaviazal na úhradu týchto trov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).